Presne po dvoch rokoch
zavítala do Stropkova naša rodáčka, spisovateľka Ivana Ondriová. Tešiť
sme sa mohli z novej knihy Vlčia hora, ktorá vyšla pred dvoma mesiacmi a
ktorá je z iného súdka ako tie predošlé. Krstilo sa symbolicky zeminou
z Vlčej hory a krstnou mamou sa stala začínajúca spisovateľka M.
Tvrdíková, ktorá je tiež stropkovskou rodáčkou.
„V Stropkove som bola opäť po dvoch rokoch. O takomto čase
sme vtedy krstili Vôňu neba a čerstvú novinku Radio Love. Teraz najnovšiu
knihu Vlčia hora. Samozrejme, návrat „domov“ bol úžasný. Čakali ma tu
skvelí ľudia, ktorí ma zakaždým prekvapia svojou veľkou podporou. Kniha
Vlčia hora sa v knižnici dočkala svojho oficiálneho uvedenia do života.
Krstnou mamou sa stala Martinka Tvrdíková, mladá nádejná stropkovská
autorka píšuca fantasy, ktorou sme touto cestou chceli povzbudiť a ukázať
jej, že sa s nami oplatí ísť. Držím jej prsty v ďalšej tvorbe, verím,
že o nej ešte budeme počuť,“ povedala I. Ondriová.
Ako sama hovorí, je vo veľkom zhone zvanom rodičovstvo a na písanie má
pomerne málo času. Plánuje nastúpiť do práce a na písanie jej teda ostane
ešte menej času, ale nezúfa. „Darí sa mi dobre, ak sme
zdraví, nič nám nechýba. Vlčia hora sa hádam páči a na trhu sa jej
darí. Jej napísanie bolo pre mňa totiž zmenou po romantickom písaní,
ktoré ma už trochu unavovalo. Potrebovala som ísť iným smerom a
naštartovať sa,“ priznáva a pevne verí, že o rok budeme
znova krstiť ďalšiu knihu v jej domovskom vydavateľstve Motýľ, ktoré
dáva I. Ondriovej priestor každý rok. „Budúci rok plánujem
viac besied, aby som podporila svoje predaje, predsa len už bude synček
starší a hádam doma s ockom dlhšie vydrží,“ dodáva
s úsmevom.
Šťastná mama píše aj literatúru pre deti. „V podstate
skúšam v tomto žánri celkom odznovu. Mala som už nejaké prvotné skvelé
ohlasy a niečo sa črtalo, hold, na Slovensku nie vždy dané slovo platí.
Teraz skúšam na inom poli a hádam sa dočkám úspechu. Pracujeme na tom…
Prvou lastovičkou je poviedka v zborníku najlepších detských poviedok. To
ma, pevne verím, odštartovalo. Detskú literatúru píšem ďalej, je to
perfektný únik z dospeláckeho sveta,“ prezradila.
I. Ondriová sa písaniu venuje už niekoľko rokov a vydaných má niekoľko
titulov, no občas má pocit, že zaspala. „Pred takými troma
rokmi som sa cítila oveľa aktívnejšia a plná chuti a elánu písať. Je to
asi vekom, možno deťmi. Som zrejme málo na očiach, no čakám, že to znovu
príde. Aj preto som potrebovala zmenu žánru a trocha dramatickejšie
písanie, aj preto detská tvorba, aby som sa zobudila,“
priznáva úprimne. Pre budúci rok má rozbehnuté Čechy, kde bude viac kníh.
„Je to skvelé! Odtiaľ prišla odozva veľmi rýchlo a nesmierne
pozitívna, takže som spokojná,“ teší sa.
Milým prekvapením počas krstu v našej Mestskej knižnici bol Miroslav
Majerník, ktorý I. Ondriovú potešil darovaním vlastnej knihy, ktorá je
novinkou z jeho pera a obsahuje zbierku historických poviedok i povestí
o Stropkove. „Nazrela som do knihy a musím povedať, že vyzerá
nádherne. Obálka je naozaj kvalitná, ostala som zaskočená a milo
prekvapená. Príbehy, povesti vyzerajú pútavo, navnadili ma už len ich
názvy. Takýto druh literatúry miluje moja dcéra. Navyše o rodnom meste.
Fantázia! Myslím, že sa mi už dlho nedostalo do rúk niečo také krásne.
Veľmi pekne za knihu i venovanie p. Majerníkovi ďakujem,“
povedala.
Autorka si vychutnáva materstvo plnými dúškami a nezabúda popritom aj
písať a plniť si svoje sny a ciele. Ako spomínala dávnejšie, skúsiť
chcela nový žáner a máme tu knihu Vlčia hora, ktorá nie je nežná a
romantická, ale dramatická a dobrodružná, kde sa bojuje o život… Jej
želaním bolo posunúť svoju tvorbu za hranice Slovenska a rozbehnuté sú
Čechy, preto veríme, že sa jej bude takto dariť aj naďalej a že sa už
čoskoro budeme tešiť na ďalšie tituly i nové žánre. Ak rozmýšľate
o vianočných darčekoch už teraz, myslím si, že sme vás inšpirovali.
„Dúfam, že Vianoce budú jediné. Pokojné! Bez niečoho zlého,
chorôb a problémov. Nič viac si neželám, iba pokoj v kruhu celej
rodiny,“ dodala v závere a prezradila ešte, že spolu
s manželom tajne snívajú o vlastnom vydavateľstve i o literárnej
koláčikárni, ktorej vymysleli už aj rodinný názov. „Možno
na staré kolená,“ smeje sa a priznáva, že táto myšlienka
v nej rezonuje stále.
![]() |
![]() |
![]() |