Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Nezabúdaj

<p>Je známe, ako všetky kresťanské konfesie sa na celom svete snažia, aby
ich bohoslužobná reč k veriacim bola nielen blahozvučnou, ale
i zrozumiteľnou. Aj pápež Ján Pavol II. pri svojej historickej návšteve
kultúrneho centra Prešova akcentoval: „Je raritou, že v najvýchodnejšom
kútiku našej vlasti zostala dodnes zachovaná tradícia východoslovanského
cirkevného obradu.“ Uvedené tvrdenie pripadá najviac do úvahy aj pri
tohoročnom jubileu dedičnosti Cyrila a Metóda, ktorá povzbudila na
najvyššiu kultúrnu úroveň všetkých Slovanov. Totiž prebehlo už
1350 rokov od prvých slovanských prekladov bohoslužobných kníh, ktoré
ešte v predvečer misie doniesli v 863. roku na Veľkú Moravu. Títo
solúnski bratia darovali nám kresťanstvo gréckobyzantského (východného)
obradu v zrozumiteľnej staroslovančine vyjadrenej v azbuke. Je potešujúce,
že aj Rusín nezabudol na svoj materinský jazyk a nestratil sa z etnickej
mapy sveta. Teraz našej mladej generácii treba vštepovať realitu, že
Saloniky sa nachádzajú v „gréckej Makedónii“, kde žili Slovania. Práve
preto Soluňania – svätí brania, ovládali slovančinu, čo potvrdzujú aj
slová imperátora Michala III.: „Vy bo esta soluňanyna, da soluňane vsi
čisto slovjansky besidujuť.“ Východné stredoveké cisárstvo nazvali
Byzantskou ríšou, pretože ich hlavné mesto Konštantinopol (dnešný
Istambul) založiť v 4. storočí cisár Konštantín Veľký na mieste
starobylej gréckej osady Byzantión. A hlavným štátnym jazykom bola
spočiatku latina, ale postupne prevzal vodcovskú úlohu v byzantskej ríši
grécky prvok. A postupne gréčtina prevzala úlohu v štátnej správe,
vojsku i cirkvi. Kultúrny vrchol panoval v ríši až do 13. storočia, čo
v stredovekej Európe neexistovalo, lebo v nej prevládali pohanské obrady.
Preto cisár Justinián (527-565) odstránil novoplatonizmus a dal postaviť
veľkolepý chrám Božej Múdrosti (Hagia Sophia), ktorý dnes patrí ku
skvostom Istambulu. Vtedy aj skončila antická východorímska ríša a nastal
začiatok ríše byzantskej. Autor predmetného príspevku zostavil a napísal
ponad 30 učebníc a pracovných zošitov v cyrilike (azbuke) pre žiakov
základnej školy, kde sa ujalo vyučovanie rusínskeho jazyka a literatúry
v týždenných dvojhodinovkách. Za čo v roku 2007 na Svetovom kongrese
Rusínov na Jagelonskej univerzite v Krakove bol ocenený medailou a prémiou
Cyrila a Metóda z fondu Torontskej univerzity za rozvoj rusínskeho jazyka.
Vážený čitateľ, prečítaj text na uvedenej medaily pod názvom:
„Rusyňskyj jazýk býv i bude.“<br>
<strong>Mgr. Ján Hríb</strong></p>

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter