Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Nádvorie kaštieľa zdobí šesť sôch slovenských a poľských rezbárov

Pred budovou
historického kaštieľom počas minulého týždňa prebiehal Karpatský
plenér dreveného umenia. Výsledkom šikovných rúk šiestich rezbárov je
šesť impozantných drevených plastík významných osobností našej
histórie, o ktorých ste sa mali možnosť postupne dočítať na stránkach
našich novín v rubrike Historického okienka. Plenér je spoločným
projektom mesta Stropkov a mesta Korczyna. Projekt je financovaný
z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a jeho celková hodnota
predstavuje 14 821,50 eur, aktivity na strane Stropkova majú hodnotu
5 407,08 eur.

Široká verejnosť mala od pondelka, 31. júla možnosť sledovať, ako sa
z veľkých kusov dreva postupne stávajú podobizne v nadživotnej
veľkosti – richtára Jozefa Žanonyho, zakladateľa stropkovského futbalu
Lukáša Vereša Vyšehradského, redemptoristu, blahoslaveného Metoda Dominika
Trčku, básnika Pavla Országha Hviezdoslava a následník rakúsko-uhorského
trónu Františka Ferdinanda d´Este.
Aj keď v Stropkove išlo o prvý projekt takéhoto charakteru, vo verejnosti
si získal veľmi kladné hodnotenie, čo potešilo najviac samotných tvorcov.
Ich celotýždňová snaha vyvrcholila v piatok, 4. augusta, hodinu pred
oficiálnym začiatkom 23. ročníka Stropkovského jarmoku slávnostným
ceremoniálom a odhalením sôch.
Sochy vyrezávali rezbári Peter Mušinský, Jozef Michňa, Marek Drozd, Paweł
Leszega, Jan Leszega a Kazimierz Łach. Tvorivú dielňu si pochvaľovali
všetci, aj keď im pri ich náročnej úlohe robilo spoločnosť naozaj horúce
počasie. V kolektíve nechýbala dobrá nálada, výmena skúseností a
v neposlednom rade ani vznik nových priateľstiev či upevnenie tých
starých.
Plastika Metoda Dominika Trčku vzišla z rúk rodeného Stropkovčana Petra
Mušinského. Rezbárstvu sa venoval popri zamestnaniu len ako záľube. Tá mu
však vydržala a dnes je tomu už vyše 30 rokov. V súčasnosti ako aktívny
dôchodca má na svoj koníček viac času, preto neváhal a pozvanie na plenér
prijal. Radosť mu urobila nielen vyrezávaná osobnosť, ale aj ľudia, ktorí
skupinu rezbárov podporovali dobrým slovom a uznaním.
Jozef Michňa z obce Jakubany pri Starej Ľubovni sa rezbe venuje
profesionálne. Vzťah k drevu sa u neho pestoval už od mala, od dvanástich
rokov je drevo súčasťou jeho života. „Prvými vecami, ktoré
som opracoval boli rúčky do hrablí. Vyštudoval som strednú školu
reštaurovania nábytku, čo do istej miery obnáša aj rezbárstvo a komplet
technológiu spracovania dreva, hlavne staré postupy a materiály, aké sa
používali v minulosti. Ide to ruka v ruke, od stolárčiny až po
rezbárčinu, pretože nábytky kedysi boli bohato
vyrezávané.“
V Prešove vyštudoval výtvarnú výchov a
etiku, najviac si ho však získala práve socha. Ako nám prezradil, že na
vyrezávanie dostal tenší kus dreva, tak musel niektoré časti sochy
futbalistu Lukáša Vereša dolepovať, aby mohol stvárniť pohyb, pretože
strnulá sochy by nevyznela. „Dôležité je čo chcem stvárniť
a tomu prispôsobiť aj materiál. Tu je to trošku náročnejšie, pretože som
sa musel materiálu prispôsobiť. Ide o sympoziálnu sochu, treba ju
dotiahnuť do istých čŕt, aby sa objekt na seba podobal , ale je to viac
štylizovanejšie.“

Z neďalekej Krajnej Poľany na plenér zavítal aj Marek Drozd.
K rezbárstvu, ktorému sa začal venovať pred štyrmi rokmi viedlo drevo.
„Stále som mal k drevu blízky vzťah, oslovilo ma, čím sa
spojilo príjemné s užitočným. Socha richtára Jozefa Žanonyho je
v poradí štvrtá, ktorú vyrezávam, obrazov som doteraz vyrezal približne
pätnásť. Teraz ma čakajú posledné úpravy pred dokončením a socha je
pripravená na postavenie.“

Kazimierz Łach, poľský autor podobizne Františka Ferdinanda d´Este si
plenér nevedel vynachváliť. Podľa neho, na plenéroch nejde len o samotné
sochy, aj keď sú dôležité, ale predovšetkým o celkový priebeh,
atmosféru a kolektív kamarátov, rezbárov. Jeho sochu sa mu podarilo
dokončiť ako prvú.
Pawel Leszega na Karpatskom plenéri vyrezával pseudonym Pavla Országha
Hviezdoslava s podobizňou jeho tváre. Rezbárstvu sa venuje nespočetne veľa
rokov, pôsobí ako učiteľ rezbárstva v Krosne. Je absolventom umeleckej
školy maliarskej, ale tá mu neučarovala tak ako drevo. Podobné plastiky,
portrét a písmená v Stropkove robil tretí raz. Ako prezradil, v porovnaní
s prvými dvoma, aj keď boli omnoho väčšie, bolo práve meno Hviezdoslava
najťažšie. Náročnejšia práca počas týždňa sa vyrovnávala so
atmosférou, ktorej nič nechýbalo. Pán Leszega sa bude do Stropkova rád
vracať, ako do mesta, kde má priateľov.
Naplánovaných sôch bolo päť, no na pondelkový zjazd okrem piatich
očakávaných rezbárov prišiel aj syn poľského rezbára, Jan Leszega.
Vznikla tak ďalšia socha Žigmunda Peteho. Povolaním architekt sa podobne ako
jeho otec venuje drevorezbe, no však len ako koníčku. „Driev bolo šesť,
tak prečo nevyrezať niečo len tak pre radosť. Inšpiráciu som čerpal
z erbu v kostole. Najťažšie bolo zachytiť postoj, aby socha mala správne
proporcie, dĺžku rúk a nôh.“ Na podstavci sochy je stvárnený aj erb
rodiny Peteovcov.
-r-

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter