Na perách chválospev – v oku záblesk vášne

<p>Dvaja protagonisti divadelného ochotníckeho súboru ONDAVAN – Valo
Hmurčík a Jano Motyka – v týchto dňoch osemdesiatnici v osobnom
živote. A ešte jeden epitefón: fundamentalisti dnes už 46 ročného
Ondavanu. Bo oni stáli pri zrode – po dlhé roky ich ľúbosti
a vášne.

<p>Len o stupienok nižšie od „mladých verných služobníkov ochotníckeho
divadla“ na pomyselnom „ščembliku“ stojí „Prvá dáma
Ondavanistov“ – pri životnej sedemdesiatke stojaca naša „tetuška
Beruška“ – Berka Markovičová.
Každý z nás je pútnikom na ceste životom, no putovať na
„dvoch koľajoch“ je znakom delenia sa i odovzdávania v prospech
spoločnosti, ktorej zasvätili svoj život, svoje schopnosti, svoju múdrosť
i tichú skromnosť. A či to naozaj, Valo?

„žiť ten neopísateľný pocit, byť niekym iným, žiť život postavy,
môcť rozpovedať príbeh, odosobniť sa od reality a žiť v túto chvíľu
ten sen, ktorý vie byť tak krásne reálny…“

Keby nikdy neskončil – istotne by povedal – Tvoj Lovecký v Kubovi,
lekárnik vo Frndolíne, Potomský v Inkognite, Reiner v Sóle pre bicie
hodiny, učiteľ v Kohútovi, farár v Najdúchovi, kráľ vo Vymenenej
princeznej, Gros v Sonatíne pre páva, Lízal v Mariši, Štefan v ženskom
zákone, Ezop (ktorého si s Tebe vlastnou bravúrou stvárnil) v Líške a
hrozno, Adam Trnka v Rysavej jalovici, Potkan v Čaji u pána senátora,
doktor v Sluhovi dvoch pánov, Wachsler v Geľovi Sebechlebskom, Tesnošil
v Kocúrkove, Mrnčo v Bačovej žene, Oriešok v Dobrodružstve pri
obžinkoch, barón vo Vejári, Anzelm v Lakomcovi, hostinský v Mariši, alebo
Tomáš v Statkoch – zmätkoch.
Je nadovšetko krásne, že ten sen svojich postáv snívaš
i teraz „na tom našom javištiatku“, ktoré tak dôverne poznáš a ktoré
Ti je tak milé. Jano, a či naozaj?

„Nikdy som neľutoval, ani ľutovať nebudem, že som bol členom tohoto
súboru – vyspelého súboru, ktorý odolal rôznym nástrahám, prekážkam
a vždy sa postavil na nohy, i keď do neho búšili aj neprajné sily, možno
iba malé nedorozumenia, ale aj to sa v rodine stáva. Náš prvoradý cieľ
vždy bol dobre reprezentovať náš – hovorím z úprimného srdca –
náš Stropkov.“

A či by si mal ľutovať? Čo by potom povedal „Tvoj Bečela v Kubovi,
Spitzer v Inkognite, Ábel v Sóle pre bicie, Otavia v Pravom priateľovi,
Jano v ženskom zákone, Gara v Sonatíne…, richtár v Rysavej jalovici a
ďalších a ďalších postavách. Lebo oni boli Tvojim druhým životom –
životom, ktorý si žil pre nás všetkých.
život je javisko na ktorom každý musí vedieť hrať svoj part.
Každodenný rytmus ponúka množstvo príležitosti tvoriť nové postavy na
vlnách pasie a vášne. život je najkrajší dar, ktorý sme dostali. Postoj
chvíľa…lebo čo nás ešte čaká a čo už bolo… Čo už bolo,
Berka?

Nevyspytateľnosť javiska života vytvára neraz i drsné chvíle, no
vykompenzuje i optimizmom každému daným. Aký bol optimizmus spoza –
opony?
S nostalgiou spomínaš na svoje prvé kroky „na doskách“ v Radúzovi a
Mahuliene. S vážnosťou si sa včlenila do spoločnosti v Ondavane.
Pamätáš? Dora v ženskom zákone, Horáčková v Mariši, Prudencia v Dome
Bernardy Alby, nevesta v Hardzavých pluhoch (Ťapákovcoch), slúžka v Čaji
u pána senátora, matka v Bačovej žene (azda najúspešnejšia Tvoja
úloha), komorná v Dobrodružstve pri obžinkoch i Susana vo Vejári.
A opäť to bola v Mariši svojim presvedčivým zvládnutím postavy
Lízalovej. Kata v Statkoch – zmätkoch nateraz uzatvára Tvoje „pochody
na javisku“.
To ale nebolo všetko, s čím si sa prezentovala v Ondavane. Divadlo to je aj
život v zákulisí, kde si si nachádzala i Ty svoje pozície. (Dobrú
šepkárku vedia účinkujúci „i na rukách nosiť“ /dobrú/ šepkárku
vraj i na balkóne počuť.)
Pamätáme aj na Berkinu „súputničku“ – rovnako „mladú“
sedemdesiatničku Aničku. Mať takú skvelú „producentku“ za sebou, akú
sme mali my v podobe Anky Gombárovej, vytvára pocit istoty, pokoja, rozvahy a
nezabudnuteľných spoločne odžitých chvíľ.
Anička, na javisku Ťa nikto nikdy nevidel, ale my, ktorým si s láskou
slúžila, dívame sa na Teba s úctou, vďakou a pokorou.
Aký teda bol váš život na javisku – milí naši jubilanti, a čo zostane
v pamätiach vás i nás – vašich súputnikoch?
Drahí naši jubilanti, v mene všetkých gratulantov k vašim tajným
túžbam a želaniam, ukrytým v hĺbke srdca, želáme vám pevné zdravie,
veľa radosti, šťastia, pohody, lásky, úspechov v osobnom i pracovnom
živote. DOS Ondavan sa približuje tiež k významnému jubileu –
50 ročnici svojho trvania, na ktorých ani vy nesmiete chýbať.
žIVIÓ, žIVIÓ, žIVIÓ – STO ĽAT, STO ĽAT, STO ĽAT
– všetci tí, s ktorými ste i vy tvorili Ondavan –

Na pomyselnú šnúročku gratulácii pripája svoju koralôčku Divadlo
duchu mladých NO-TAK, ktoré v roku 1996 ťažilo z Vašich bohatých
hereckých skúsenosti v inscenácii A. P. Čechova – Labutia pieseň.
želám Vám, milí oslávenci, aby ďalšie roky Vášho života boli plné
zdravia a osobnej pohody, radosti zo života. Všetko najlepšie k Vaším
narodeninám.
Mgr. Miloslav Cimbala

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter