Hmurčík a Jano Motyka – v týchto dňoch osemdesiatnici v osobnom
živote. A ešte jeden epitefón: fundamentalisti dnes už 46 ročného
Ondavanu. Bo oni stáli pri zrode – po dlhé roky ich ľúbosti
a vášne.
<p>Len o stupienok nižšie od „mladých verných služobníkov ochotníckeho
divadla“ na pomyselnom „ščembliku“ stojí „Prvá dáma
Ondavanistov“ – pri životnej sedemdesiatke stojaca naša „tetuška
Beruška“ – Berka Markovičová.
Každý z nás je pútnikom na ceste životom, no putovať na
„dvoch koľajoch“ je znakom delenia sa i odovzdávania v prospech
spoločnosti, ktorej zasvätili svoj život, svoje schopnosti, svoju múdrosť
i tichú skromnosť. A či to naozaj, Valo?
„žiť ten neopísateľný pocit, byť niekym iným, žiť život postavy,
môcť rozpovedať príbeh, odosobniť sa od reality a žiť v túto chvíľu
ten sen, ktorý vie byť tak krásne reálny…“
Keby nikdy neskončil – istotne by povedal – Tvoj Lovecký v Kubovi,
lekárnik vo Frndolíne, Potomský v Inkognite, Reiner v Sóle pre bicie
hodiny, učiteľ v Kohútovi, farár v Najdúchovi, kráľ vo Vymenenej
princeznej, Gros v Sonatíne pre páva, Lízal v Mariši, Štefan v ženskom
zákone, Ezop (ktorého si s Tebe vlastnou bravúrou stvárnil) v Líške a
hrozno, Adam Trnka v Rysavej jalovici, Potkan v Čaji u pána senátora,
doktor v Sluhovi dvoch pánov, Wachsler v Geľovi Sebechlebskom, Tesnošil
v Kocúrkove, Mrnčo v Bačovej žene, Oriešok v Dobrodružstve pri
obžinkoch, barón vo Vejári, Anzelm v Lakomcovi, hostinský v Mariši, alebo
Tomáš v Statkoch – zmätkoch.
Je nadovšetko krásne, že ten sen svojich postáv snívaš
i teraz „na tom našom javištiatku“, ktoré tak dôverne poznáš a ktoré
Ti je tak milé. Jano, a či naozaj?
„Nikdy som neľutoval, ani ľutovať nebudem, že som bol členom tohoto
súboru – vyspelého súboru, ktorý odolal rôznym nástrahám, prekážkam
a vždy sa postavil na nohy, i keď do neho búšili aj neprajné sily, možno
iba malé nedorozumenia, ale aj to sa v rodine stáva. Náš prvoradý cieľ
vždy bol dobre reprezentovať náš – hovorím z úprimného srdca –
náš Stropkov.“
A či by si mal ľutovať? Čo by potom povedal „Tvoj Bečela v Kubovi,
Spitzer v Inkognite, Ábel v Sóle pre bicie, Otavia v Pravom priateľovi,
Jano v ženskom zákone, Gara v Sonatíne…, richtár v Rysavej jalovici a
ďalších a ďalších postavách. Lebo oni boli Tvojim druhým životom –
životom, ktorý si žil pre nás všetkých.
život je javisko na ktorom každý musí vedieť hrať svoj part.
Každodenný rytmus ponúka množstvo príležitosti tvoriť nové postavy na
vlnách pasie a vášne. život je najkrajší dar, ktorý sme dostali. Postoj
chvíľa…lebo čo nás ešte čaká a čo už bolo… Čo už bolo,
Berka?
Nevyspytateľnosť javiska života vytvára neraz i drsné chvíle, no
vykompenzuje i optimizmom každému daným. Aký bol optimizmus spoza –
opony?
S nostalgiou spomínaš na svoje prvé kroky „na doskách“ v Radúzovi a
Mahuliene. S vážnosťou si sa včlenila do spoločnosti v Ondavane.
Pamätáš? Dora v ženskom zákone, Horáčková v Mariši, Prudencia v Dome
Bernardy Alby, nevesta v Hardzavých pluhoch (Ťapákovcoch), slúžka v Čaji
u pána senátora, matka v Bačovej žene (azda najúspešnejšia Tvoja
úloha), komorná v Dobrodružstve pri obžinkoch i Susana vo Vejári.
A opäť to bola v Mariši svojim presvedčivým zvládnutím postavy
Lízalovej. Kata v Statkoch – zmätkoch nateraz uzatvára Tvoje „pochody
na javisku“.
To ale nebolo všetko, s čím si sa prezentovala v Ondavane. Divadlo to je aj
život v zákulisí, kde si si nachádzala i Ty svoje pozície. (Dobrú
šepkárku vedia účinkujúci „i na rukách nosiť“ /dobrú/ šepkárku
vraj i na balkóne počuť.)
Pamätáme aj na Berkinu „súputničku“ – rovnako „mladú“
sedemdesiatničku Aničku. Mať takú skvelú „producentku“ za sebou, akú
sme mali my v podobe Anky Gombárovej, vytvára pocit istoty, pokoja, rozvahy a
nezabudnuteľných spoločne odžitých chvíľ.
Anička, na javisku Ťa nikto nikdy nevidel, ale my, ktorým si s láskou
slúžila, dívame sa na Teba s úctou, vďakou a pokorou.
Aký teda bol váš život na javisku – milí naši jubilanti, a čo zostane
v pamätiach vás i nás – vašich súputnikoch?
Drahí naši jubilanti, v mene všetkých gratulantov k vašim tajným
túžbam a želaniam, ukrytým v hĺbke srdca, želáme vám pevné zdravie,
veľa radosti, šťastia, pohody, lásky, úspechov v osobnom i pracovnom
živote. DOS Ondavan sa približuje tiež k významnému jubileu –
50 ročnici svojho trvania, na ktorých ani vy nesmiete chýbať.
žIVIÓ, žIVIÓ, žIVIÓ – STO ĽAT, STO ĽAT, STO ĽAT
– všetci tí, s ktorými ste i vy tvorili Ondavan –
Na pomyselnú šnúročku gratulácii pripája svoju koralôčku Divadlo
duchu mladých NO-TAK, ktoré v roku 1996 ťažilo z Vašich bohatých
hereckých skúsenosti v inscenácii A. P. Čechova – Labutia pieseň.
želám Vám, milí oslávenci, aby ďalšie roky Vášho života boli plné
zdravia a osobnej pohody, radosti zo života. Všetko najlepšie k Vaším
narodeninám.
Mgr. Miloslav Cimbala
![]() |
![]() |
![]() |