Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Michal Javornickyj

Z pohľadu jedného z mnohých

Minulo viac ako 73 rokov od času, keď zmĺkli posledne salvy druhej
svetovej vojny na Východnom Slovensku.. Náš národ dôstojne slávi 73 rokov
oslobodenia našej domoviny od fašistických okupantov.
Spomínam si na zaujímavé, ranné, nedeľné rozhovory, rozhovorí chlapov
z nižného konca rodnej dediny Bžany okres Stropkov. Z nižného konca mojej
dediny zostala len cerkov, chránená násypom pred vodou priehrady Domaša. Zo
zatopenej časti sa ľudia presťahovali na novovybudovanú ulicu „KOREA“,
ktorá bola vybudovaná v čase kórejského konfliktu, preto ten názov.
Časť odišla bývať do Prešova a okolitých miest.
Pravidelne sa chlapi stretávali pri Klebanovej studni, ktorý mal ručný
strojček na strihanie vlasov – nahrádzal holiča. Služba božia v cerkvi
začínala zvyčajné o 10:00 hod., dovtedy ujo Kleban strihal, prítomní
chlapi viedli diskusie o práci na Jednotnom roľníckom družstve, ktoré
založili v rok 1950.
Tri dvojbytovky obývali v tom čase mladí ľudia, ktorí sa zúčastnili
bojov proti fašizmu.
Dominantný bol Mikuláš Kleban, legionár z 1. svetovej vojny, ktorý
bojoval na strane červených revolucionárov.
Počas 2. svetovej vojny bol lesníkom – spojkou partizánskej skupiny
Čapajev, ktorej náčelníkom štábu bol npor. Kukorelli. Skupina bola
založená v susednej Matiaške, skrývajúcich sa Židov identifikovali tak,
že preveroval či sú obrezaní, preto ho nazývali puckár.
Častou témou bolo obdobie po potlačení SNP, viac rodín Bžančanov odmietla
evakuáciu, prešla rieku Ondavu, cez vypálený Tokajík, vypálene obce
brusnickej doliny došla do Oľky, okres Medzilaborce, kde boli vojska Červenej
armády, ktoré ich živili.
Siedmi Bžančania 12. januára 1945, Michal Javornicky, jeho brat Ľudvík,
Juraj Varga, Michal Fečko, Ján, Michal Hricenko a Peter Sukovský, sa
prihlásili do Červenej armády v Užhorode.
Objavil sa článok vo frontových novinách o siedmich odvážnych od
Prešova, ktorí sa hlásia do ČA. Vybrali troch Michala Fečka, Michala
Hricenka, Michala Javorníckoho. Poslali ich do Svaliavi, po dvojtýždňovej
príprave zadelili na front, každého inde.
Michal Javornický bol zaradený do 129. gardovej streleckej divízie, ktorá
oslobodzovala Poľsko v smere Bialsko Biale. Zúčastňoval sa každý druhý
deň bojov, oslobodzoval mesta a dediny medzi Živčom a Ratiborom, oslobodzoval
Český Tíšin, Ostravu, Opavu.
Spomínal na obkľúčenie pri oslobodzovaní dediny Chybie za Vislou, kde sa
jeho guľometná skupina dostala do tvrdého boja. Až ráno skupina dostala
pomoc a prebila sa z obkľúčenia. Podobné akcie prežil viackrát.
Do smrti nezabudne na noci z 11. na 12. mája 1945. Poverili ho ako
veliteľa rozviedky s úlohou doviesť jazyka. Úlohu splnil, o čom svedči
článok vo vojskových novinách Gardový úder z 12. 5. 1945.
Za splnenú úlohu bol prijatý do Leninského Komsomolu, bolo mu udelené
vyznamenanie za odvahu. Utrpel ľahšie zranenia, pri oslobodzovaní Opavy
22. 5. 1945 utrpel ťažké poranenie hlavy a nohy, bol vyznamenaný za
víťazstvo nad Nemeckom vo veľkej vlasteneckej vojne (r. 1941 – 1945).
Tri mesiace sa liečil v Krakove a premiestnený bol do Ľvova, kde
demobilizoval a 17. septembra 1945 sa vrátil do oslobodených Bžian. Život
prežil v Košiciach, rád sa vracal do rodnej obce, kde bol veľmi
obľúbený.
Túto udalosť som si vypočul ako 6 – 7 ročný chlapec v roku 1958.
Mám krásne spomienky na nedeľné rána, najmä na rozprávanie
protifašistických bojovníkov, ale aj žien, ktoré prežili vojnové
útrapy.
Mgr. Peter Kasarda

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter