Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Mesto Stropkov a 30 rokov slobody

Uplynulú nedeľu sme spomínali na
17. november 1989. Mesto Stropkov usporiadalo v divadelnej sále Kultúrneho
strediska diskusný večer s aktérmi Novembra ´89 v Stropkove. Hosťami
večera boli Jozef Vasilík, František Vašš, Peter Kuľbaga a Imrich
Hamarčák. Večerom sprevádzala moderátorka Marie Stracenská.

Hostia spomínali aj na svojich kolegov v boji za slobodu. Zneli mená ako
I. Sveta, ktorý je už nebohý a ktorý bol podľa slov J. Vasilíka tou hybnou
silou a dostal ľudí 27. novembra do mesta. Spomenulo sa aj na E. Hybeľovú,
pani učiteľku, ktorej prejav dokázal presvedčiť Stropkovčanov. Potom sa
k VPN v Stropkove pridal P. Kačic, ktorý bol v čase generálneho štrajku
na vojenskom cvičení. Bol to on, kto prichádzal s novými nápadmi a bol
silný. „Neskôr sa k nám pridal V. Smolko, ktorý sa stal
riaditeľom gymnázia. A nebohý pán Andrejko, čiže ľudia v rokoch…
Silné osobnosti, ktoré nám dávali svoje životné skúsenosti a rady ako to
robiť. J. Hospodár, P. Staško, S. Slivka, M. Pecúch, J. Bučková a mnohí
ďalší,“
zaspomínal J. Vasilík.
„18. novembra som dostal akoby zásah bleskom, keď som si
vypočul, čo sa deje. Ako mladí ľudia vedeli vystúpiť a postaviť sa za
zmeny. Naplnilo ma to takou energiou, že som so stužkou prišiel v pondelok
ráno do práce. Na veľkej prestávke vedenie školy zhromaždilo všetkých
svojich pracovníkov a vyzvali nás, aby sme sa vyslovili písomne proti
udalostiam na Václavskom námestí zo 17. novembra. Vtedy som bol taký plný
nadšenia a povedal som, že s tým nesúhlasím a aby sme to
podporili,“
spomínal aj P. Kulbaga.
Zneli spomienky i príbehy a v samotnom závere retrospektíva a otázka
moderátorky. „Dostali sme sa úplne najďalej ako sme sa len
mohli dostať?“
pýtala sa všetkých diskutujúcich
moderátorka M. Stracenská.
„Demokracia nie je to najlepšie, čo môže byť, ale lepšie
zatiaľ nikto nevymyslel. Všetko však záleží od ľudí ako k tomu
pristupujú. Som presvedčený o tom, že sme mohli byť oveľa ďalej,
pretože po Nežnej revolúcii sa neurobili také veci, ktoré sa mali urobiť,
t. z. že sme sa nevysporiadali s minulosťou a jedna pravda je, že kto
nepozná svoju minulosť, nemôže očakávať lepšiu budúcnosť. My si to
opakujeme. Zopakovali sme si to v roku 1998 a predpokladám, že si to
zopakujeme ešte aj teraz. Dúfam, že sa do tretice poučíme. Som teda
presvedčený, že sme mohli byť oveľa ďalej. Žiaľbohu aj vývoj
v spoločnosti predstavuje nejakú sínusoidu, raz ideme hore, raz ideme dole.
Záleží od ľudí ako to budú chápať a čo urobia, pretože štát je
náš. Ak si ho necháme ukradnúť, nemôžeme plakať,“

zareagoval na otázku I.Hamarčák.
„Dostávame len to, čo si zaslúžime. Ak sa my zmeníme a budeme
lepší, budú lepšie aj naše ďalšie dni. Každý jeden deň môžeme
ovplyvniť. Ak si mesto, región… vie vytvoriť takú krásnu energiu, tak
potom sa budú mať ľudia na Slovensku lepšie,“
odpovedal J.
Vasilík, ktorému nechýba optimizmus a úsmev na tvári.
„Súhlasím s tým, že si zaslúžime, čo máme, no na strane
druhej chcem povedať aj to, že VPN bolo hnutím emócií. Potom musela prísť
fáza, kedy sa museli formalizovať nové štátne štruktúry a tam už
nastúpili iní ľudia. Ľudia so svojimi záujmami, nebolo štátne, ale
súkromné vlastníctvo, začalo sa privatizovať. A tu sa začali robiť tie
chyby, na ktoré veľakrát doplácame aj dnes, pretože miesto emócií a
hodnôt sa do popredia dostávajú peniaze. Keby sme to robili cez emócie a nie
cez možný osobný zisk, možno by sme boli ďalej,“
uviedol P.
Kuľbaga s tým, že sme predsa len ľudia.
„Revolúciu pripravujú géniovia, uskutočňujú nadšenci a
ovocie žnú podliaci. Povedal to J. J. Russo a ja cítim, že to platí dodnes.
Dosiahli sme hlavnú myšlienku revolúcie a tou sú slobodné voľby. To sme
chceli, to máme. Sú chvalabohu každé štyri roky, ale vidíme, že tá
nostalgia za komunizmom je veľmi silná, pretože mám taký pocit, že iba
jediná vláda I. Radičovej bola bez komunistov. Kedysi nás komunisti učili,
že najhoršie na kapitalizme je vydieranie človeka človekom a zrazu
z veľkých komunistov sa stali veľkí privatizéri a už im to nevadí…
Takže mohli sme byť ďalej, ale tú hlavnú myšlienku – tú demokraciu a
slobodné voľby – máme. Treba si ju zaslúžiť a ďalej budovať. Je to
možno nekonečný zápas,“
povedal F. Vašš, ktorého
zaujímalo, či poznáme autora spomínaného výroku. O slovo sa prihlásil aj
primátor O. Brendza. Po skončení diskusie sa premietal film Osmy.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter