Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Matica slovenská a my – V.

Prvé matičné a slovenské múzeum

Vznik matičného múzea ako prvého slovenského múzea sa spája s menom
tajomníka MS Františka Víťazoslava Sasinka. Hoci Matica zbierala múzejné
i archívne zbierky od svojho vzniku, tieto z nedostatku priestorov v Martine
ukladali v biskupskej rezidencii Štefana Moysesa v Banskej Bystrici. Po
odkúpení obecného – matičného domu v Martine sa utvorili podmienky na
otvorenie matičného múzea. Zaslúžil sa o to vtedajší opatrovník zbierok
Sasinek.

František Víťazoslav Sasinek pochádzal zo Skalice, kde sa v roku
1830 narodil v obuvníckej rodine. Vstúpil do kapucínskej rehole, z ktorej
roku 1864 vystúpil, aby mohol lepšie zasahovať do kultúrneho
i politického diania. Venoval sa dejinám a osvete. Napísal množstvo
historických, osvetových a politických článkov do slovenských, rakúskych
i amerických novín. Mal ťažký život. Historik a publicista, ktorého
knihy ministerským výnosom a rozhodnutím stoličných úradov vyradili zo
škôl, kňaz, ktorému zakázali kázať a doslova ho vyštvali zo Slovenska,
sa nevzdal. Bol presvedčený, že „Veľký piatok slovanských národov trvá
trochu pridlho, no nenasleduje po každom Veľkom piatku Vzkriesenie?“ Roku
1865 ho na valnom zhromaždení MS zvolili za knihovníka a opatrovateľa
matičných zbierok, roku 1869 za tajomníka MS.
Múzejná činnosť bola nerozvitou spoločenskou oblasťou na Slovensku. Kým
Maďarské múzeum v Pešti vykonávalo svoju činnosť od roku 1804, Národné
múzeum v Prahe od roku 1818, Slováci ešte pri vzniku Matice nemali
žiadne.
Otvorenie matičného múzea sa uskutočnilo 24. augusta 1870. Bolo to
všeobecné múzeum (obsahovalo všetky druhy zbierok), tak ako v tom čase
všetky múzeá okolitých národov. Počtom boli jednotlivé druhy zbierok
nevyrovnané, starožitnosti, obrazy a umelecké diela boli chudobné, ale
zbierky dreva, rudy, skamenelín, listín, rukopisov, kníh a mincí boli
početné. V roku otvorenia múzea mala Matica 5 776 kníh, tlačí a
rukopisov, 4970 kusov mincí a 4970 medailí. Za päť rokov sa jej zbierky
zvýšili dvojnásobne.
Po zatvorení Matice roku 1875 skonfiškovali úrady jej dom so zariadením a
cenné papiere. Hodnota muzeálnych zbierok, vrátane knižnice, bola v čase
zatvorenia MS ohodnotená na 5 773 zlatých. Zbierky boli zapečatené
v priestoroch múzea, roku 1885 ich previezli do prenajatej sýpky. Všetky
skonfiškované predmety boli roku 1902 odvezené do depozitu župného múzea
v Nitre. Roku 1907 časť zbierok odoslali do Budapešti a roku 1908 časť
matičných kníh a rukopisov do Krajinskej Széchényiho knižnice Maďarského
národného múzea v Budapešti. Zbierky sa vrátili do Martina až po
obnovení Matice slovenskej a to – v roku 1923 časť zbierok z Nitry,
roku 1942 z Budapešti a roku 1943 zvyšná časť umeleckých zbierok a
múzejných predmetov z Nitry.
Matičné múzeum chápali predstavitelia slovenského národa ako „Slovenské
národné múzeum“. V časoch národnej neslobody malo vyhranený
kultúrno-politický, národnobuditeľský a obranný charakter. Do
zberateľskej činnosti zainteresovalo značnú časť vzdelancov a myšlienku
o celoslovenskom národnom múzeu už nebolo možné umlčať ani po zatvorení
matičného múzea. Položilo základy nielen múzejníctvu, ale aj knižniciam,
knihovníctvu a archívnictvu, ba i zbieraniu umeleckých pamiatok. Na jeho
tradíciu nadviazala Muzeálna slovenská spoločnosť (1893) a ňou utvorené
Slovenské národné múzeum.
(pokračovanie v budúcich číslach)
Podľa publikácie M. Eliáša – Š. Haviara Zlatá kniha Matice slovenskej
spracoval -sc-

obrazek
Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter