Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Marka Mačošková oslávila jubilejných 60 rokov speváckej kariéry

„Našťastie, Pán
Boh mi dal taký talent a dar, že si ma nakoniec nechali a od 22. novembra
spievam už dlhých 60 rokov.“

Marka Mačošková je speváčka, ktorú netreba nikomu zvlášť
predstavovať. Jej piesne a hlas sa stali obľúbenými nielen na Slovensku, ale
aj v zahraničí či za veľkou mlákou. V stredu, 9. novembra v divadelnej
sále oslávila významné jubileum „60 rokov spevu.“ K tejto životnej
udalosti jej na pódiu robili spoločnosť viaceré známe osobnosti
folklórneho života. O príjemnú atmosféru na ľudovú nôtu sa okrem
jubilujúcej Marky postarala aj Muzika Milana Rendoša, Trio Svitkových,
speváčka Marianna Železná a FS Vargovčan. Večerným programom nás medzi
jednotlivými vystúpeniami sprevádzala obľúbená postava Jožka Jožky.

Začiatkom roka 2016 si Marka Mačošková z rúk primátora Ondreja
Brendzu prevzala Cenu mesta, ktorá jej bola udelená za celoživotnú tvorbu,
výkony a významné výsledky v oblasti folklórnej umeleckej činnosti,
zviditeľňovanie a propagovanie mesta. Rovnako je aj krstnou mamou
zrekonštruovaných priestorov Kultúrneho strediska v Stropkove, slávnostne
otvoreného galaprogramom v apríli 2015.
Marka Mačošková si svoju lásku k spevu pestuje od mala. Rodáčka
z Potôčkov sa na prvý kontakt a de facto začiatok svojej speváckej
kariéry spomína celkom presne. „V rádiu na baterky som počula
oznam o konaní konkurzu do novozaloženého folklórneho súboru, kde
potrebovali spevákov, muzikantov a tanečníkov. Vtedy som otcovi povedala, že
by som tam chcela ísť spievať, načo mi otec povedal, že „hej, už len na
teba tam čekajut“. Keď som prišla, veľkú nádej som nemala. Pán Kosťuk,
umelecký vedúci v súbore PUĽS, sa v prvom rade díval na otca, pretože si
myslel, že na konkurz ide on,“
začala svoje rozprávanie pani
Marka. Po zistení, že na konkurz prišlo mladé, 16-ročné dievča si ju
premeral od hlavy po päty. „Zavolali si ma do zborovne, kde
nebola len konkurzná komisia, ale celý zbor, vyše 42 ľudí. Zaspievala som,
poslali nás za dvere, potom si nás opäť zavolali so slovami, že ma
prijali.“
Dôveru do hlasu Marky Mačoškovej umelecký vedúci
súboru vložil hneď na prvej premiére v historickej budove Divadla Jonáša
Záborského. Pani Mačošková si spomína na veľkú trému, ale aj veľký
potlesk. „Keď som z pódia odišla za portál, zľakla som sa
veľkého potlesku, pretože som predtým nič podobné nezažila. Dirigent mi
ukazoval, aby som sa na javisko vrátila, no ja som mu kývala, že nie.
Nakoniec ma zobral za ruku na javisko a povedal, že pieseň ideme zopakovať
ešte raz. Spievala som pieseň „Zaspivajme sobi dvoma holosami“, ktorú sme
spievali aj dnes. Vďaka pánu Kosťukovi a hlavne publiku som sa zapísala do
povedomia ľudí a od vtedy vám spievam.“
Pani Marka dodala,
že ani vtedy ešte nemala istotu, že si ju v súbore nechajú, pretože aj
tam bola skúšobná doba tri mesiace. Keby jej nevyšla spevácka kariéra
v súbore, najskôr by odišla za sestrami do Ostravy a robila pomocnú silu
v nemocnici. „Našťastie, Pán Boh mi dal taký talent a dar,
že si ma nakoniec nechali a od 22. novembra spievam už dlhých
60 rokov.“
Počas svojho života precestovala množstvo
krajín. Všade, kde spievala sa nikdy nehanbila za svoj pôvod ani pomery,
z ktorých pochádza. „Boli sme šiesti súrodenci, po vojne si
pamätám ako nám horel dom, preto si všetko vážim a vždy na javisko
vychádzam pred divákov, poslucháčov s veľkou pokorou, pretože pýcha je
veľmi zlá. Netreba zabúdať odkiaľ človek prišiel a ja som, chvalabohu,
nezabudla. Aj dnes sa mi preto spievalo s veľmi dobrým pocitom. Keď sa
ozvalo publikum a začalo spievať, to je najväčšie poďakovanie a som za to
ľuďom vďačná,“
dodala pani Marka. Pani Mačoškovej sme sa
pýtali aj na to, ako si spomína na svoj prvé zahraničné vystúpenie.
„Prvý zahraničný zájazd bol s Brnenským orchestrom do
Tuniska v 1964 roku. Tam som prvý raz videla more a skúsila, že či je
naozaj slané. Keď sme tam boli, neboli tam žiadne hotely ako teraz. Spali sme
na ubytovni s poschodovými posteľami a dole chodili jašterice, ktoré žrali
komáre a hmyz, pretože ho tam bolo veľmi veľa. Z Tuniska mám ešte jednu
spomienku, kde sme, opäť kvôli komárom, museli spať v sieťkach. Vtedy mi
to pripadalo také zvláštne,“
spomína si na zážitky
z ciest. „Ďalšie prekvapenie som zažila v USA, kde sa neviem
akým spôsobom dostali moje nahrávky z rozhlasu. Krajania ma pozvali na prvý
Lemkovsko-rusínsky festival do New Jersey. Stretla som tam ľudí, ktorí zo
svojich domovov odišli pred a po 2. sv. vojne. Keď som začala spievať naše
piesne po rusínsky, tiekli im slzy a plakali so slovami, že „pani Marka, vy
ani neznate, što ste nam prynesla, vy ste nam prynesla kušťičko našoj
zemľi“. Pesničky im pripomínali náš kraj, z ktorého museli odísť.
Toto bol pre mňa najsilnejší zážitok,“
zhodnotila pani
Mačošková.
Ako sme už spomínali v úvode, o hovorené slovo sa počas koncertu staral
známy a obľúbený Jožko Jožka. Aj keď vtipne a ironicky tento legendárny
ľudový rozprávač viedol miestami nie veľmi reálne uveriteľný dialóg
s hudobníkmi a speváčkami, zistili sme, že čo adresoval k jednotlivým
z nich, bola aj skutočná pravda. „Doslovne si robím srandu
z pravdy,“
začal Jožko Jožka. „Inak
v skutočnosti som úplne iný, doslovne „katastrofál“. Keď sa po
vystúpení prezlečiem a sadnem ku kolegovi do auta, ja si pozerám svoju
stranu, on si pozerá svoju stranu a potom sa len smeje, že čo som za
ľudového rozprávača.“
Inšpiráciu pred vystúpením čerpá
tak, že si najprv obhliadne terén a ako špehúň pozisťuje nejaké
informácie o ľuďoch, z čoho si potom vyskladá program.
„Väčšinou prichádzam na vystúpenia o hodinu skôr, aby som
mal priestor pozisťovať si niečo zaujímavé o ľuďoch, ktorých mám
zabávať. Niekedy niečo začujem o tom a o tom, prevrátim to na srandu a
potom sa ľudia smejú a čudujú odkiaľ to ja viem.“

Zaujímalo nás aj to, či si na dnešné vystúpenie čiernovlasá krásavica
v krikľavo oranžových topánkach pripravila špeciálny kostým.
„Zohnať originálny kostým je náročné, preto som si ten svoj
ušil sám. A sám som šil aj kroje, v ktorých sa dnes tancovalo. Nedávno
som zistil a odpozoroval od našich spoluobčanov, ktorí sa chodia podpisovať
na úrad práce do vedľajšej budovy, že sú moderné kvietkované legíny,
ktoré si musím určite zadovážiť aj ja,“
smeje sa Jožko
Jožka uvažujúc nad zmenou kostýmu.
Jožka Jožku v reálnom živote mnoho ľudí pozná aj pod jeho pravým menom
ako Jozefa Vargu. Okrem toho, že je známy svojou výrečnosťou, humorom,
„excelentným slovenským skloňovaním“ a „nenápadným zjavom“, je aj
poslancom Hanušoviec nad Topľou odkiaľ pochádza, zakladateľom a ako sám
priznal prísnym vedúcim Folklórneho súboru Vargovčan. „Naša
Marka, je krstnou mamou nášho súboru. Znamená pre nás veľmi veľa, je pre
nás obohatenie. Veľakrát bola s nami aj na skúškach a vždy nás poteší,
keď medzi nás príde. Marke prejem, aby sa jej darilo, aby mala všade takých
skvelých poslucháčov ako dnes v Stropkove, pretože publikum bolo naozaj
neskutočné. Človek sa cítil a bol prijatý ako doma. Pre Marku je to veľké
poďakovanie a ďakujem aj ja. Pre mňa je vzácny človek, charizmatická
osoba, ktorá je jednoduchá a zároveň tak vzácna,“
zaželal
jubilantke pán Varga.
foto -msú-

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter