Mariánsky pútnický Stropkov

Mesto Stropkov leží v Nízkych Beskydách v doline rieky Ondavy. Prvé
spoľahlivé správy o meste máme až zo začiatku 15.storočia. V listinách
uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského z rokov 1404 a 1408 sa spomína
hrad Stropov ako centrum hradného panstva so 40 obcami a jeho podhradská
osada sa uvádza ako mestečko (oppidum).

V meste od 14. storočia stál farský gotický kostol Najsvätejšieho
Kristovho Tela a Krvi. Stropkovské panstvo patrilo pôvodne šľachtickému
rodu Perínskovcov z Perína. Cisár Maximilián II. vydal 1. 9. 1569
v Bratislave bulu podľa ktorej sa Stropkov a k nemu patriace panstvo dostáva
do držby šľachtickému rodu Pethö. V Petheövcoch dostáva Stropkov
mocných zemepánov, ktorí pochádzali zo Slavonska, mali majetky vo viacerých
stoliciach a ich členovia zastávali významné krajinské funkcie, vrátane
županov Zemplínskej stolice. Tento šľachtický rod ostal aj v búrlivých
časoch reformácie verný Habsburgovcom i katolíckej viere. V tom čase sa
uskutočnila dôkladná prestavba starobylého farského kostola. Uvedená
prestavba sa skončila v roku 1675, kedy bola vyhotovená reliéfna
renesančná tabuľa umiestnená na južnej strane kostolnej veže. Ústredným
výjavom uvedenej tabule je Immakulata v oblakoch stojaca na polmesiaci a
držiaca v ľavej ruke dieťa a v pravej žezlo. Pred postavou Panny Márie
kľačí muž so zopnutými rukami a pri jeho nohách je v oválnom rastlinnom
ráme erb rodiny Pethö. Táto reliefna tabuľa bola zrejme votívnou
(ďakovnou) tabuľou a vyjadrovala buď vďaku za pomoc v stavovských bojoch,
alebo prosbu o pomoc v budúcnosti a bola tiež prejavom zasvätenia Stropkova
Božej Matke. Mariánsky motív sa v dejinách Stropkova objavil už skôr a
síce na mestskej pečati, ktorá sa zachovala na listinách z roku 1500.
Rodina Pethö bola vždy oddaná katolíckej Cirkvi a v 17. storočí
členovia tejto rodiny zabránili šíreniu reformácie v Stropkove a na jeho
okolí. Žigmund Pethö vydal v roku 1665 listinu na základe ktorej sa po
prechodnom pobyte prešovských františkánov v Stropkove natrvalo usadili
františkáni z poľského Krosna ktorí vykonávali duchovnú službu v meste
a na jeho okolí. Tí si tu v roku 1675 s pomocou Žigmunda postavili kostol
Najsvätejšej Trojice a pôsobili v Stropkove až do 1. svetovej vojny. Aby
sa zvýraznila mariánska úcta v Stropkove, Žigmund Pethö v spolupráci
s P. Filipom, generálom Radu bosých bratov Panny Márie z hory Karmel
založil pri stropkovskom farskom kostole Bratstvo Preblahoslavenej Panny Márie
Škapuliarskej. Zvláštnu Bulu o tejto skutočnosti vydal pápež Klement IX.
dňa 11. mája 1669 v Ríme a stropkovské Škapuliarske bratstvo tak patrí
medzi jedno z prvých na Slovensku. Práve tu treba hľadať korene úcty
k Škapuliarskej Panne Márii, ktorá je do dnes taká živá a vrúcna
v Stropkove a na jeho okolí. Odpustkový bočný oltár Panny Márie
Škapuliarskej bol podľa nápisu na zadnej strane zhotovený v roku 1754 a
jeho ústredný obraz namaľoval Henrich Schweitzer z Košíc. Vysokú
umeleckú hodnotu má milostivý ústredný obraz, ktorý zobrazuje stojacu
Madonu, oblečenú do nádherného purpurového a modrého rúcha zdobeného
zlatými ružami. Na rukách drží Ježiška, ktorý sa láskyplne vinie
k svojej matke a lícom sa dotýka jej líca. Intímny vzťah matky a dieťaťa
premietol autor do nebeského prostredia. Postava Bohorodičky akoby vystupovala
z tmavých oblakov za ktorými sa otvárajú nebesia. Ilúziu nadprirodzeného
prostredia umocňujú postavy anjelikov nesúcich atribúty Panny Márie.
Slávnostný ráz výjavu dodáva zlatá lučovitá svätožiara okolo hláv
obidvoch postáv a zlaté korunky, ktoré obetovali vďační ctitelia, aby
zvýraznili kráľovský pôvod obidvoch postáv a tiež ich kráľovskú
hodnosť v prirodzenom i nadprirodzenom poriadku. Atmosféra obrazu veľmi
pripomína výjav na votívnej tabuli z roku 1675.
Kanonická vizitácia jágerského biskupa Karola Esterházyho uvádza, že sa
každoročne v deň sviatku Škapuliarskej Panny Márie koná v Stropkove
odpustová slávnosť, ktorej sa zúčastňuje veľké množstvo veriaceho ľudu
z blízkeho i ďalekého okolia, z celej zemplínskej stolice, ale aj zo
Šariša, ba až z Poľska. 27. 5. 1784 pápež Pius VI. osobitnou bulou
potvrdil osobitné odpustky pre všetkých, ktorí dňa 16. 7. navštívia
stropkovský farský kostol, pomodlia sa pri oltári Panny Márie Škapuliarskej
a prijmú sviatosti. Tento odpust sa udržal počas celého 19. storočia a až
do druhej svetovej vojny bol najväčším odpustom severného Zemplína.
Škapuliarske odpusty sa v Stropkove udržali počas celej komunistickej
totality. V rokoch 1970-1971 bol oltár Panny Márie Škapuliarskej dôkladne
zreštaurovaný v Červenom Kostelci. V posledných rokoch náboženskej
slobody sa stalo peknou tradíciou, že na stropkovský odpust každoročne
prichádza niektorý z otcov biskupov z Košíc. V roku 2006 sa na odpuste
v Stropkove zúčastnil apoštolský nuncius na Slovensku Henrych Józef
Nowacki.
ThDr. Gabriel Brendza

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter