Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Kvôli priemyselnému parku sa mesto zadlžuje

<p>Mesto si berie ďalší úver. Tentoraz na dofinancovanie projektu hnedého
priemyselného parku (HPP), ktorý je tesne pred ukončením. Samospráve
chýbajú peniaze na záverečnú platbu pre dodávateľa stavebných prác,
päťpercentnú spoluúčasť a ďalšie výdavky spojené
s dokončením parku.

<p>Prijatý úver dosiahne sumu 445 595,34 eur (takmer 13,5 mil. korún).
V priebehu prvého polroka 2012 by mali byť zo štátneho rozpočtu
refundované náklady vo výške 344 340,34 eur. Mestu tak vrátane úrokov
ostane splatiť okolo 111 tis. eur (vyše 3,3 mil. korún). Treba
pripomenúť, že pri podávaní projektu zo strany vedenia samosprávy
viackrát odznelo, že investícia za vyše 3,5 mil. eur nijako nezaťaží
mestský rozpočet a všetky náklady, vrátane 5%-nej spoluúčasti na projekte
bude znášať budúci správca parku. V prvej etape, ktorá zahŕňala
odkúpenie nehnuteľností za 1,9 mil. eur, sa tak aj udialo. Stavebnú časť,
teda druhú etapu, však mesto vykrytú nemá a musí si požičiavať.
Ak by do 30. októbra neukončili projekt, teda neskolaudovali stavby,
neuhradili všetky záväzky a nesplnili všetky ďalšie formálne
náležitosti, v zmysle zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku by mesto muselo vrátiť celý objem investície, teda takmer
1,5 mil. eur.
Stropkovu však v súvislosti s projektom hrozí aj ďalšie riziko.
V súčasnosti prebieha kontrola Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) na
postup zadávania zákazky stavebných prác. Na základe jej výsledkov môže
byť výška dotácie upravená nadol až o štvrtinu, čo vo finančnom
vyjadrení predstavuje čiastku 362 441,56 eur (takmer 11 mil. korún).
Proces verejného obstarávania na rekonštrukciu a modernizáciu stavieb
v parku ÚVO preveroval už v roku 2010. Kontrolóri vtedy zistili, že pri
zrušení prvej užšej súťaže postupovalo mesto v rozpore so Zákonom
o verejnom obstarávaní.
V rozprave k schvaľovaniu úveru vystúpil ako prvý poslanec Ondrej Brendza
(SDKÚ-DS): „Rozdiel medzi úverom a dotáciou, ktorú nám
refunduje štát je zhruba 104 tis. eur. Teda táto suma zaťaží mestský
rozpočet. Pritom mala byť vykrytá za prenájom reklamného panela. Táto
položka však pri práve schvaľovanej úprave z rozpočtu vypadáva. Chcem
poukázať na to, že ak pri prvej etape našlo mesto spôsob ako uhradiť 5%
spoluúčasť, či nebol priestor, aby sa tak udialo aj teraz,“

opýtal sa. Katastrofou nazval hroziace riziko prípadného krátenia dotácie
až o 25%. Vyzval preto zástupcov vedenia mesta, aby sa k tomuto problému
vyjadrili a takisto poslancom a verejnosti vysvetlili, koľkými eurami bude
celkovo zaťažený mestský rozpočet v súvislosti s realizáciou a
ukončením celého projektu. Prednosta MsÚ Ivan Kleban priblížil postup pri
financovaní prác a refundácii nákladov počas výstavby parku.
„Projekt je ukončený vtedy, ak sú ukončené všetky práce,
stavba skolaudovaná a keď sú preplatené všetky práce uskutočnené
v priemyselnom parku. Poslednú faktúru teda musíme uhradiť z vlastných
prostriedkov, ktoré budú následne zrefundované. Na to, aby sme uhradili
celú čiastku, 344 340,34 eur, mesto v tejto etape momentálne nemá. To
znamená, že si dočasne musíme pomôcť prijatím úveru,“

uviedol I. Kleban. Zopakoval, že štát peniaze po určitom čase vráti mestu
späť. Rozdiel medzi refundáciou a prijímaným úverom je však vyše
104 tis. eur. Túto čiastku vraj mestu bezúročne požičia budúci investor
v parku. „Aj ja som bol ako občan mesta informovaný, že mesto
by projekt priemyselného parku nemal nič stáť. Prvá spoluúčasť bola
vysporiadaná. Aj v druhej etape sme sa priblížili k tomu, že je potrebné
aj týchto 5% uhradiť. Treba ale povedať, že aj v tomto prípade je systém
manažovaný tak, aby to nebolo z vlastných prostriedkov mesta. Pri
uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve je urobená dohoda s budúcim
investorom, že by bola mestu poskytnutá bezúročná pôžička. Tá by bola
splatená z výnosu z prevádzky priemyselného parku. To znamená, že to
nepôjde z vlastných prostriedkov mesta, ale z toho, čo bude park
zarábať,“
vysvetlil prednosta. Spomínaných vyše stotisíc
eur, ktoré si mesto požičiava nad rámec refundácie nazval poistkou, ak by
náhodou došlo ku komplikáciám vo vzťahu k investorom. O. Brendza reagoval,
že vzhľadom na vážnosť situácie, kedy by mesto pri nedodržaní zmluvy na
výstavbu parku muselo vrátiť celý príspevok, je prijatie úveru
nevyhnutnosť. „Radšej nech ide na vrub mesta 104 tis. eur, ako
by sme mali vracať stoštyri miliónov (korún – pozn.
red.),“
skonštatoval O. Brendza, pričom parafrázoval slová
poslanca Mariána Bujdoša (SDKÚ-DS), ktorý celý postup prirovnal k nedávno
schvaľovanému záchrannému eurovalu. Poopravil tiež tvrdenie prednostu, že
mesto nezaplatí na park z vlastných prostriedkov žiadne peniaze.
„Už z názvu „bezúročná pôžička“ vyplýva, že my tie
peniaze musíme vrátiť. Či to vrátime z výnosu parku alebo z niečoho
iného, vrátime to zo svojho. Chcem len poukázať na to, že kvôli parku
v tejto chvíli prídeme minimálne o 104 tis. eur plus úrok. A to je
v rozpore s filozofiou, že mesto to nebude stáť nič.“

V podobnom duchu sa vyjadril aj poslanec Stanislav Humeník (KDH). Vedenia
mesta sa opýtal, prečo z rozpočtu vypadla príjmová položka 104 tis. eur
za prenájom reklamného panela, ktorá by vykryla náklady mesta na projekt.
Reklamu si mala zaplatiť firma, ktorá plánuje vstup do parku a podieľala sa
na jeho rekonštrukcii. Prednosta to odôvodnil krízou a uviedol, že
rozhodnutie firmy odstúpiť od zmluvy nevedelo vedenie mesta ovplyvniť. Na
priamu otázku O. Brendzu, či prepočty, že samospráva v konečnom dôsledku
bude musieť vrátiť banke 104 tis. eur a úroky, vedúci finančného odboru
MsÚ Ján Polák potvrdil: „Áno, je to tak.“
Poslanci napokon návrh na prijatie úveru jednomyseľne schválili a celkový
dlh mesta tak v najbližších dňoch stúpne o 445 595,34 eur. V tomto
roku ide už o druhú schválenú pôžičku. V júni si mesto bralo 242 tis.
eur na III. etapu námestia.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter