Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Krutý predvianočný čas v roku 1944

Na rozhraní mesiacov november – december 1944 obyvatelia dedín pod
Duklou, nevynímajúc obce v Stropkovskom okrese prežívali hrôzu,
neuveriteľný strach súvisiaci s pripravovanými bojmi na Ondave. Na Vianoce
nebol čas, pripomínali si ich modlitbou a skromným chlebíkom ak bol.

Nariadená evakuácia ustupujúcou Nemeckou fašistickou armádou sa
bytostné dotkla aj obyvateľov Vyšnej Olšavy. Ľudia sa snažili vyhnúť
evakuácií smerom na Prešov. Strach, že sa už nikdy nevrátia domov bol
veľký. Boli nútení nemeckými fašistami opustiť svoje príbytky. Skromný
majetok nakladali na kravské i konské poťahy a utekali do okolitých
lesov.
V noci sa jednotlivci vracali tajne do dediny pre seno, obživu pre zvieratá
i rodinu.
Rodina Vargová i Guziová mali asi pol ročné bábätka, ktoré ťažko
znášali zimu, preto pomocou ohňa v lese ich zahrievali. V noci bábätka
nechali bez dozoru pri horiacom ohni a išli na seno do dediny. Potichu sa
priblížili k svojmu domu, cez okno videli do lampou osvietenej izby,
v ktorej si nemecký vojaci robili primitívnu hygienu – vyberali si vši
z rozkroku, vlasových častí tela, tieto hádzali cez otvor do ohňa na
sporáku. Trpeli všetci, včítane Nemcov. Pri návrate do lesa zistili, že
dievčatko v perinke Anna Guziová skoro uhorelo. Pred odchodom z dediny
nemeckí vojaci jej matku postupne znásilnili pred jej vlastným mužom, bavili
sa na bezradnosti jej manžela. Dym a svetlo ohňa prezradilo úkryt evakuantov.
Ráno nemecká hliadka evakuantov obsadila, označila ich za partizánov, chcela
ich postrieľať.
Vďaka prítomnosti Zuzany Legiňovej, ktorá sa ako slúžka na Južnej Morave
naučila po nemecky, presvedčila Nemcov, aby ich len vyhnali z lesa. Odišli
smerom na Prešov, odbočili z cesty a dostali sa do Marhane okres Bardejov.
V Marhani neboli vítaní, nakoniec ich gazda kvôli dvom malým deťom
prichýlil. Po prechode frontu asi 20. januára 1945 sa vracali evakuanti
domov do Vyšnej Olšavy. Cesty boli plné evakuantov, vojakov Červenej
armády. Malý Janko Varga veľmi plakal, od októbra podrástol, z perinky mu
trčali nohy a bola mu zima. Všimol si to vodič nákladného vozidla,
červenoarmejec vracajúci sa od Prešova. Zastavil, zobral matku s dieťaťom
do auta. Teplo v aute uspalo malého Janka, ktorý prestal plakať a zaspal.
Doma našli príbytky, stodoly, pivnice prázdne Vyčíňala cholera, ktorou bol
nakazený aj otec malého Janka. Matka pre záchranu syna pred cholerou, odišla
s ním do svojho rodiska – Oľšavky. Manžel zostal sám a nemal mu kto
poskytnúť pomoc. Našli ho po čase sedieť na stoličke pri chladnej peci
v zimnej kuchyni s odmrznutými nohami a v bezvedomí. Prišiel o nohy a
trpel veľa rokov. Nedovolil amputovať svoje nohy, až po troch desaťročiach,
kedy zasiahla jeho manželka. …v ďalšej izbe ležalo 13 ročné dievča vo
vysokých horúčkach medzi mŕtvymi…
Článok píšem s cieľom osloviť mladých ľudí, aby poznali hrôzy vojny,
nezľahčovali doterajšie rinčanie zbraní, lebo mlčia múzy. V živote je
dôležitá pravda, láska, spravodlivosť, ktoré zabezpečia mier vo svete.
Bojovať za mier sa oplatí! A preto sme tu my, Slovenský zväz
protifašistických bojovníkov.
-pk-

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter