Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Knižničný fond Mestskej knižnice v Stropkove narastá každým rokom

Narastajúci počet
čitateľov, viac výpožičiek i nových kníh. Pre Mestskú knižnicu
v Stropkove bol minulý rok celkom úspešný. V uplynulom roku jej priestory
pri rôznych príležitostiach navštívilo približne 4 400 návštevníkov,
992 čitateľov, ktorí si mohli svoju literatúru nájsť v knižnom fonde
s celkovým počtom 38 570 kníh. Knižný fond sa v minulom roku rozrástol
o 899 nových titulov, z čoho bolo len 157 kníh zakúpených, zvyšné
knihy boli získané darom od čitateľov.

Knižnicu navštevujú všetky vekové kategórie. „Deti
najviac lákajú rozprávkové knihy, detské encyklopédie, staršie deti a
mládež má okrem kníh na doplnkové čítanie záujem o knižné novinky
súčasných autorov, dobrodružné príbehy, nepohrdnú však ani klasikou.
Medzi dospelými čitateľkami sa stali obľúbené knihy slovenských autoriek,
pre mužov je atraktívna „zelená knižnica“, detektívky, cestopisy či
životopisy,“
zhodnotila zamestnankyňa knižnice Mária
Škurlová.
Medzi čitateľmi si popredné miesto nesie aj odborná literatúra, o ktorú
je taktiež veľký záujem. „Študenti tu môžu nájsť tituly,
ku ktorý sa je veľmi náročné dostať aj vo veľkých knižniciach. Ak náš
knižný fond požadovanou literatúrou nedisponuje, knihy si študent môže
prostredníctvom knižnice vypožičať cez MVS, čo je Medziknižničná
výpožičná služba.“
Študenti si dajú objednať konkrétne
knihy alebo na základe rešerše k danej téme si vyberú, o ktoré knihy
majú záujem a tie si následne v knižnici vyzdvihnú.
„Prostredníctvom tejto výpožičnej služby sa študenti majú
možnosť dostať k veľmi hodnotnej literatúre napríklad z vedeckých alebo
univerzitných knižníc a všetkých ostatných knižníc na Slovensku, medzi
ktorými tento výpožičný systém funguje. Veľkou výhodou je, že knižnice
majú na MVS vyčlenený knižný fond. Knihy zaradené do tohto fondu sa okrem
vypožičania medzi knižnica s knižnicou vypožičať nedajú, preto sa
nemôže stať, aby študentovi objednaná kniha neprišla.“

Tento výpožičný systém je spoplatnený sumou 2 eurá za každý knižný
titul na dobu jedného mesiaca. Spoplatnená je aj rešerš. Cena členského
poplatku je 70 centov, ďalej cena rešerše záleží od počtu strán a
počtu údajov. Každá strana a každý údaj stojí 10 centov. Obe tieto
služby si študenti veľmi pochvaľujú.
Čo sa týka čitárne, v nej si čitatelia nájdu množstvo periodík rôznych
žánrov. „Veľa odborných časopisov je darovaných čitateľmi,
ktorí ich odoberajú napríklad aj niekoľko rokov a po čase sa ich rozhodnú
venovať knižnici, keďže ani niekoľkoročné časopisy svoju hodnotu
nestrácajú.“
Ľudia okrem časopisov knižničný fond
rozširujú aj rôznymi knihami. Ak takéto tituly knižnica vo svojom fonde
nemá, zapíše ich a môžu sa vypožičiavať. Vo fonde sa nachádzajú aj
knihy, ktoré na vypožičanie určené nie sú, ale záujemca s nimi môže
pracovať buď v čitárni alebo sa mu vypožičajú na určité krátke
obdobie dvoch, troch dní. „Ide hlavne o encyklopédie a
hodnotné knihy, z ktorých máme len jeden kus. Ak nám niekto daruje knihy,
ktoré vo fonde už zapísané sú a máme ich viac alebo sú darované tituly
zastaralé, ponúkame ich na predaj prostredníctvom burzy kníh za symbolickú
sumu a z takto získaných peňazí nakupujeme nové tituly,“

vysvetlila pani Škurlová a dodala, že knižnica je za každý darovaný titul
veľmi vďačná. Počas roka čitáreň slúži aj ako priestor na rôzne
výstavy, besedy, spoločenské podujatia a stretnutia. Obľúbené sú akcie
zamerané pre deti. Zúčastňujú sa ich hlavne deti z materských škôl,
prvého stupňa základných škôl a družín. „Formou
zážitkového čítania sa im čítajú rozprávky alebo rôzne príbehy, deti
sa môžu do deja zapojiť, pýtať sa alebo odpovedať na otázky. Takéto
zážitkové čítanie deti baví, s napätím čakajú čo nové, zaujímavé
sa dozvedia a rady sa sem vracajú. Mnohé z detí si takýmito rozprávkovými
dopoludniami aj vybuduje vzťah ku knihám a hlavne k čítaniu, potrebná je
aj podpora zo strany nielen učiteľov, ale aj rodičov.“

Zaujímalo nás preto, či knižnicu navštevujú aj školáci z nižších
ročníkov. „Aj dnešné deti si knihy vypožičiavať chodia,
záleží to však od toho, ako sú ku knihám vedené,“

skonštatovala pani Škurlová a dodala, že v škole je už dosť neskoro
nakazovať deťom ako je potrebné čítať a spoznávať literatúru a
zlepšovať si napríklad svoju slovnú zásobu. „Veľmi veľa
záleží práve na rodičoch, ako sa od malička venujú deťom, či im
čítajú a to dieťa zaspáva s čítanou rozprávkou alebo nie. Práve
čítaná rozprávka je iná a hodnotnejšia ako audio nahrávka alebo video
rozprávka.“
Pri čítanej rozprávke sa môže dieťa
zastaviť, vrátiť sa k niečomu čo ho zaujalo, čomu nerozumie, no pri
nahrávke či videu dieťa počúva, pozerá, no dej vníma len sporadicky.
„Deti, ktoré majú prípravu z domáceho zázemia, je im
čítané a majú kontakt s knihami, chodia rady aj do knižnice. Máme tu
napríklad deti, ktoré do knižnice chodia od dvoch rokov. Poznajú nielen
priestory, knižný fond, ale vedia so záujmom počúvať, čo je vidieť pri
spomínaných školských návštevách a v neposlednom rade aj pri učení.
Čítajúce deti a mládež nemajú problém s domácimi úlohami, pri učení
rýchlejšie porozumejú textu, čo je veľké plus a kladie sa na to veľký
dôraz,“
uzavrela.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter