Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Kľúčovými témami pri tvorbe akčného plánu sú vzdelávanie a zamestnanosť

Uplynulý utorok sa na pôde Okresného úradu v Stropkove stretli
splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz, prednosta OÚ A.
Veselý, primátor mesta Stropkov O. Brendza a starostovia obcí stropkovského
okresu, aby spoločne diskutovali o akčnom pláne, o možnostiach, ktoré
pripravil Úrad vlády spoločne s Ministerstvom vnútra SR, o nových
projektoch i o projektoch, ktoré budú pokračovať ďalej.

„Nie som tu prvý krát. Oficiálne som tu bol pred rokom.
Vtedy som sa sústredil na mesto Stropkov a na obec Brusnica. Teraz sme
navštívili obce Veľkrop a Vyšná Olšava. V zásade je situácia pomerne
iná v jednotlivých obciach. Našou snahou bolo zmapovať najväčšie
problémy a zistiť ako vieme pomáhať. Ukázalo sa, že školstvo je stále
veľký problém. Chýbajú tu kapacity, chýbajú materské školy, dokonca
niekde ZŠ, alebo prístup k existujúcim ZŠ – autobusy, asistenti. Toto je
taká jedna veľká oblasť, kde by sme mali zapracovať, lebo keď nedáme
pozor na školstvo, potom to bude oveľa ťažšie v istých
obciach,“
uviedol splnomocnenec vlády pre rómske komunity
Ábel Ravasz a dodal, že výzva Materské školy je stále aktívna. Vláda už
schválila povinnú školskú dochádzku pre päťročných od septembra 2020.
„Je to len začiatok. Predpokladáme, že za 10 rokov budeme mať
povinnú školskú dochádzku od 3 rokov rovnako ako Česi, Maďari, či
okolité krajiny, kde sú rómske komunity. Inak tieto deti nevieme dostať do
škôlky. Predškolské obvody budú vytvorené tak ako sú v súčasnosti.
Buď kapacitu vytvoria starostovia vo svojej obci, alebo vznikne dohoda s iným
starostom. Treba využiť to, že na škôlky máme dosť veľký balík
peňazí, ktoré je možné využiť aj na výstavbu kuchyne, či
dovybavenie,“
spresnil Á. Ravasz.
V obci Bukovce je ZŠ s MŠ, kde je takmer 47% detí rómskeho pôvodu. Ako
uviedol starosta obce J. Palička, pece v jedálni tohto školského zariadenia
sú zastarané a takmer nefunkčné, preto hrozí zatvorenie tejto školy. Túto
situáciu bude teda vhodné riešiť v rámci spomínaného projektu Materské
školy, stačí sa do projektu zapojiť. V okrese Stropkov tiež chýbajú
komunitné centrá, ktoré sú zamerané na sociálne začleňovanie
príslušníkov marginalizovanej rómskej komunity a zlepšenie interetnických
vzťahov v obciach a mestách.
Druhou oblasťou je určite zamestnanosť. „Musíme vytvoriť
pracovné miesta aj pre ľudí z marginalizovaných komunít. Tých možností
je niekoľko. Jednak tu máme nové sociálne podniky. Štát podporuje vznik
takýchto podnikov, naozaj je lacnejšie dotovať pracovné miesta, ako mať
ľudí evidovaných na Úrade práce. Počul som, že niekoľko sociálnych
podnikov by mohlo vzniknúť aj v stropkovskom okrese. Spravidla majú na to
silu väčšie obce, alebo mestá. Stropkovský okres je špecifický v tom,
že tu máte pomerne dobre odčlenené doliny, ktoré však nie sú veľmi dobre
prepojené. Viem si predstaviť, že obce jednotlivých dolín sa môžu
pospájať a spraviť si jeden sociálny podnik,“
myslí si Á.
Ravasz. Keď sa obec rozhodne založiť takýto sociálny podnik, dostane
podporu na počiatočnú investíciu aj podporu na mzdy. Prvoradé je však
zistiť dopyt, pretože zmyslom sociálneho podniku je okrem vytvorenia
pracovných miest aj vytváranie profitu. „Takéto podniky sa
dajú podporiť aj v rámci akčného plánu, je však dôležité si dobre
premyslieť nápad. Väčšie obce majú samozrejme väčšie rezervy, možno aj
väčšie skúsenosti s takýmito projektmi. Na Slovensku už vzniklo niekoľko
sociálnych podnikov, za inšpiráciou môžeme ísť do Raslavíc, alebo
Čirča,“
uviedol.
Druhou cestou je tiež zamestnávanie ľudí v pomocných profesiách, ktorými
sú terénna sociálna práca, práca v komunitných centrách, rozširovanie
miestnych občianskych poriadkových služieb (rómske hliadky) a iné.
„V rámci akčného plánu sa dajú vytvoriť miesta aj pre
ľudí cez rôzne aktivačné práce. S kolegami sme dali dokopy malú
príručku s názvom Dobrá prax aktivačnej práce, aby sme dali starostom
vedieť, že aj keď je niekto aktivačný pracovník, stále môže robiť
dobrú prácu. Títo pracovníci nemusia len zametať ulice, ale dajú sa
vytvoriť najrôznejšie pomocné profesie, či už je to asistent pre deti pri
vyprevádzaní do škôl, školský autobus, alebo sa dajú zriadiť aj obecné
hliadky, dajú sa robiť stavebné práce a veľa iných,“

povedal Á. Ravasz a dodal, že teraz je ešte taký vzácny moment pre
starostov, ktorí majú vo svojej obci rómsku komunitu, pripraviť nejaký
konkrétny zámer do akčného plánu. „Budem apelovať na
starostov, aby využili tieto zdroje na to, aby podporili
integráciu,“
uviedol.
Ako ďalej uvádza, je to od obce k obci rôzne, niektoré rómske komunity
v okrese sú na tom horšie. Samozrejme tam nemôžeme predpokladať, že
spolupráca bude ľahká a automatická. „Spoznali sme aj ľudí,
ktorí sú veľmi aktívni. Napr. v obci Vyšná Olšava sme videli, že
miestni Rómovia sú naozaj veľmi silne zapojení do miestnych procesov. Majú
tam integrovanú škôlku, integrovanú školu, majú tam asistentov, niektorí
Rómovia sa zamestnali na družstve. Starosta by chcel vytvoriť aj sociálny
podnik. To je tá cesta – nevyčleniť Rómov, ale naozaj ich zapojiť do
miestnych procesov,“
myslí si a dodáva, že obce, kde sú
početnejšie komunity, nemajú na výber. Môžeme to pochopiť aj ako takú
rezervu. Obyvateľstvo je staršie, mladí odchádzajú. Veľmi často práve
v týchto dolinách Rómovia môžu tvoriť tú rezervu, ktorá pomôže
zachovať školu tým, že navýši počty žiakov. „Keď sa na to
budeme pozerať tak, že tie rómske komunity máme odizolovať, tak to
k ničomu nepovedie. Keď vieme zapojiť miestnych Rómov do života, tak
môže to veľmi silne pozitívne vplývať na tieto obce,“

povedal Á. Ravasz.
Čo sa konečnej úspešnosti akčného plánu týka, všetko závisí od
pripravenosti obcí. Novým silným nástrojom je projekt s názvom Cesta na
trh práce II, pomocou ktorého sa dajú vytvoriť rôzne pomocné profesie a
ktorý má maximálne priaznivé podmienky financovania.
„Starostom som už piate volebné obdobie. Situáciu v rómskej
komunite dobre poznám a spolupracujem s ňou. V stropkovskom okrese ide
väčšinou o malé osady. Stačí však 5 kilometrová vzdialenosť medzi
Stropkovom a Breznicou a vidíme rozdiel. Nedá sa preto ušiť jednotná
metodika na všetkých. Ľuďom sa dá pomôcť, ale každému
ináč,“
myslí si starosta obce Breznica S. Brendza.
Vláda bude vo veci schválenia akčného plánu zasadať v Stropkove.
Z balíka peňazí pre okres Stropkov budú vyčlenené finančné prostriedky
pre jednotlivé obce. Je treba povedať, že tieto financie nebudú rozdelené
rovnakým dielom. Obce, ktoré vedia čo chcú a ktoré sa pripravia, sa
k podpore určite dostanú. Je teda potrebné zvážiť využitie týchto
finančných prostriedkov a použiť ich na užitočné veci, ktoré môžu
pomôcť aj rómskej komunite. „Nikoho však nevieme prinútiť,
aby išiel do spolupráce, do projektov. Cesta tvorby akčného plánu nebude
ľahká. Projekty musia byť dobré pripravené,“
dodal
splnomocnenec vlády Á. Ravasz.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter