Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Katolícky kostol v Stročíne v roku 1775

<p>V kanonickej vizitácii farnosti v Radome, ktorá sa uskutočnila
15. júla 1775 a protokol z nej bol vyhotovený v latinčine až
24. februára 1776 v Jágri (teraz Maďarská republika) sa uvádza aj jej
filiálka Stročín (vo vizitácii Szrocsin). Stročín je teraz filiálkou
rímskokatolíckej farnosti Duplín. O Stročíne sa pripravuje seriózna
kniha. Táto farnosť patrí do dekanátu v Stropkove, teda v Zemplíne.

<p>Spomínaný archívny dokument – kanonická vizitácia farnosti
v Radome – teraz je majetkom Arcibiskupstva v Košiciach a je trvale
archivovaný v knihe v jeho arcibiskupskom archíve.
O histórii farnosti Duplín minulý rok napísal diplomovku Mgr. Marek Fek,
riaditeľ Domu svätého Jozefa vo Svidníku. Úspešne ju obhájil na
Katolíckej univerzite v Ružomberku. Jeho diplomová práca bola vypracovaná
na základe rozsiahleho archívneho a historiografického (monografického)
výskumu. Obsahuje veľa doteraz neznámych historických faktov aj
o Stročíne, jeho veriacich a o kostole svätého Mikuláša. Dodávam, že
už toto patrocínium (titul, patrón) kostola v Stročíne dokazuje jeho
starobylosť. Je totiž známe, že pôvodný stročínsky kostol bol murovaný
gotický chrám, neskôr zbarokizovaný a rozšírený. Okolo roku 1700 jeho
interiér (vnútrajšok) bol klasicistický upravený. Začiatkom 19. storočia
a neskôr bol niekoľkokrát opravovaný.
V citovanej kanonickej vizitácii z roku 1775, ktorú sa mi podarilo nájsť a
podrobne rozobrať sa uvádza, že pôvodný kostol v Stročíne bol
vymurovaný z pokladu jednej, nejakej dievčiny, ktorá ho našla. Nevedno
v ktorom roku. Zrejme je tu zaznamenaná povesť alebo skutočne šlo
o poklad. Uvádza sa v nej tiež, že v drevenej zvonici pri kostole boli
v roku 1775 dva zvony. Jeden väčší sv. Urban a druhý menší – sv.
Mikuláš. Aj titul tohto zvonu svedčí o starobylosti kostola a Stročína.
žiaľ, oba zvony sa už nezachovali. 5. októbra t.r. bol som v kostolnej
veži spolu s J. Leľom zo Svidníka. Našli sme tam jeden menší zvon, ale
nedatovaný a nesignovaný (neoznačený autorom alebo jeho značkou). Druhý
zvon v kostolnej veži je už datovaný a signovaný zvonolejárom a miestom
odliatia. Text je uvedený v kruhopise na vonkajšej strane v maďarčine:
SELTENHOFER FRYCY ÉS FIA SOPRONBAN 1884. Písmo je majuskulné (veľké
písmená). To znamená, že zvonolejárom bol Fridrich Seltenhofer so synom
v maďarskej Šoproni, v roku 1884. Na základe inej odbornej literatúry sa
mi podarilo zistiť, že v tomto meste skutočne bol menovaný zvonolejár.
Táto rodina tu pôsobila od druhej polovice 19. storočia až do polovice
20. storočia. Z jej dielne vyšlo viacero zvonov.
Toľko nateraz. O ďalších faktoch o kostole a histórii Stročína hádam
inokedy. Kto vie, možno sa nejakej dievčine zo Stročína podarí nájsť
ďalší poklad. Veď v Stročíne bola už pred vyše 700 rokmi, okolo roku
1300, tridsiatková, teda colná stanica. Prechádzali ňou bohatí kupci. Boli
tu aj zbojníci. Niekoľko zbojníckych družín zbíjali kupcov a poklady si
zakopali. Možno kdesi hlboko v zemi sú schované aj praveké poklady tiež
v okolí Stročína… Z jantárovej cesty…
A. Kaputa

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter