Katolícky kostol v Stročíne v roku 1775

<p>V kanonickej vizitácii farnosti v Radome, ktorá sa uskutočnila
15. júla 1775 a protokol z nej bol vyhotovený v latinčine až
24. februára 1776 v Jágri (teraz Maďarská republika) sa uvádza aj jej
filiálka Stročín (vo vizitácii Szrocsin). Stročín je teraz filiálkou
rímskokatolíckej farnosti Duplín. O Stročíne sa pripravuje seriózna
kniha. Táto farnosť patrí do dekanátu v Stropkove, teda v Zemplíne.

<p>Spomínaný archívny dokument – kanonická vizitácia farnosti
v Radome – teraz je majetkom Arcibiskupstva v Košiciach a je trvale
archivovaný v knihe v jeho arcibiskupskom archíve.
O histórii farnosti Duplín minulý rok napísal diplomovku Mgr. Marek Fek,
riaditeľ Domu svätého Jozefa vo Svidníku. Úspešne ju obhájil na
Katolíckej univerzite v Ružomberku. Jeho diplomová práca bola vypracovaná
na základe rozsiahleho archívneho a historiografického (monografického)
výskumu. Obsahuje veľa doteraz neznámych historických faktov aj
o Stročíne, jeho veriacich a o kostole svätého Mikuláša. Dodávam, že
už toto patrocínium (titul, patrón) kostola v Stročíne dokazuje jeho
starobylosť. Je totiž známe, že pôvodný stročínsky kostol bol murovaný
gotický chrám, neskôr zbarokizovaný a rozšírený. Okolo roku 1700 jeho
interiér (vnútrajšok) bol klasicistický upravený. Začiatkom 19. storočia
a neskôr bol niekoľkokrát opravovaný.
V citovanej kanonickej vizitácii z roku 1775, ktorú sa mi podarilo nájsť a
podrobne rozobrať sa uvádza, že pôvodný kostol v Stročíne bol
vymurovaný z pokladu jednej, nejakej dievčiny, ktorá ho našla. Nevedno
v ktorom roku. Zrejme je tu zaznamenaná povesť alebo skutočne šlo
o poklad. Uvádza sa v nej tiež, že v drevenej zvonici pri kostole boli
v roku 1775 dva zvony. Jeden väčší sv. Urban a druhý menší – sv.
Mikuláš. Aj titul tohto zvonu svedčí o starobylosti kostola a Stročína.
žiaľ, oba zvony sa už nezachovali. 5. októbra t.r. bol som v kostolnej
veži spolu s J. Leľom zo Svidníka. Našli sme tam jeden menší zvon, ale
nedatovaný a nesignovaný (neoznačený autorom alebo jeho značkou). Druhý
zvon v kostolnej veži je už datovaný a signovaný zvonolejárom a miestom
odliatia. Text je uvedený v kruhopise na vonkajšej strane v maďarčine:
SELTENHOFER FRYCY ÉS FIA SOPRONBAN 1884. Písmo je majuskulné (veľké
písmená). To znamená, že zvonolejárom bol Fridrich Seltenhofer so synom
v maďarskej Šoproni, v roku 1884. Na základe inej odbornej literatúry sa
mi podarilo zistiť, že v tomto meste skutočne bol menovaný zvonolejár.
Táto rodina tu pôsobila od druhej polovice 19. storočia až do polovice
20. storočia. Z jej dielne vyšlo viacero zvonov.
Toľko nateraz. O ďalších faktoch o kostole a histórii Stročína hádam
inokedy. Kto vie, možno sa nejakej dievčine zo Stročína podarí nájsť
ďalší poklad. Veď v Stročíne bola už pred vyše 700 rokmi, okolo roku
1300, tridsiatková, teda colná stanica. Prechádzali ňou bohatí kupci. Boli
tu aj zbojníci. Niekoľko zbojníckych družín zbíjali kupcov a poklady si
zakopali. Možno kdesi hlboko v zemi sú schované aj praveké poklady tiež
v okolí Stročína… Z jantárovej cesty…
A. Kaputa

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter