Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Kameň a hlina, ale najmä roľníci alebo zázrak obilného zrnka

V našom putovaní dávnymi, pradávnymi dejinami urobíme obrovský skok.
Nielen časový, ale najmä významový. Aj keď sme stále v dobe kamennej,
človek v jej mladšej časti, v neolite, zmenil svoj status. Z koristníka,
ktorý využíval prírodu bez vlastného podstatného zásahu, sa stal
roľníkom a chovateľom – hospodárom. Začal meniť prírodu, investoval do
nej, aby si mohol vziať viac. Tieto významné zmeny sa začali v oblasti
Predného východu (tzv. úrodný polmesiac) približne pred 10 tisíc rokmi.
K nám, do strednej Európy sa poznanie roľníctva a chovateľstva dostáva
v 6. tisícročí pred Kr. z druhotného centra neolitizácie, z Balkánu.
Najcharakteristickejšími znakmi neolitu je poznanie poľnohospodárstva,
ktoré vyvolalo nevyhnutnosť usadlého spôsobu života (ak zasejete, musíte
počkať na mieste aspoň jedno vegetačné obdobie – do žatvy), s čím
súvisel vznik ďalších činností – potreba vybudovať pevnejšie
príbytky vyvolala rozvoj tesárstva, to si vyžiadalo kvalitnejšie sekery, čo
podmienilo zhotovovanie brúsenej kamennej industrie, využívanie ľanu a
konopí pomohlo vzniku textilnej produkcie (pradenie a tkanie látok).
Najtypickejším je ale výroba keramiky. Vypálené nádoby z hliny, bežne
dostupného materiálu, sú od neolitu najbežnejším archeologickým nálezom.
Keramika je krehká, ľahko sa rozbije, ale črepy z nej, vydržia v zemi
celé tisícročia. Bola súčasťou bežného života na sídliskách a
vkladala sa aj do hrobov ako hrobová výbava. Ani postupné nachádzanie a
využívanie nových materiálov nedokázalo celkom potlačiť záujem
o hlinené výrobky. Z ich tvarov a výzdoby vyžaruje cit tvorcov pre
estetiku a až akási nostalgická krása.
Čo sa dialo v období neolitu (6. – 5/4. tisícročie pred Kr.)
v stropkovskom regióne? Musíme znovu opakovať, že takmer nič o osídlení
tejto oblasti v neolite nevieme. Aj pozorovania v južnejšie ležiacom
Vranovskom okrese dokazujú, že kultúra s východnou lineárnou
keramikou – najstaršia roľnícka kultúra na východnom Slovensku,
vyhľadávala skôr nížinné oblasti Východoslovenskej roviny a v povodí
Ondavy tu máme najsevernejšie jednoznačne určené nálezy z Čičvianskeho
kopca v katastri obce Sedliská. Skúmané neolitické sídlisko je situované
ešte južnejšie, v Sečovskej Polianke. Ukazuje sa, že prírodné podmienky
hornatej oblasti a úzkych údolí riek nevyhovovali najstarším roľníkom a
len pomaly prenikali do severnejších oblastí.
Skromné nálezy sú známe z chotára Kručova a Miňoviec. Našli sa pri
prieskume Katedry všeobecných dejín FF PU v Prešove v spolupráci
s Archeologickým ústavom SAV v Nitre a Instytutom Archeologii JU v Krakove,
ktorých výsledky publikovali J. Hriž a M. Vizdal. V Kručove, pri ceste
Stropkov – Giraltovce, na svahu polohy Pod lipou sa pri prieskume našla
obsidiánová čepeľ, obojstranne retušovaná (to je tá zúbkovaná úprava
okrajov čepele), s oblúkovite odlomeným vrcholom. Mohla sa využívať aj
ako škrabadlo. Autori nález s pravdepodobnosťou priradili bukovohorskej
kultúre, veľmi významnej neolitickej kultúre, ktorá osídľovala aj
vyššie položené oblasti a ktorá je známa najmä nádherne zdobenou
tenkostennou keramikou
Len všeobecne do obdobia neolitu sú určené nevýrazné nálezy štiepanej
kamennej industrie z radiolaritu, obsidiánu, rohovca a jadra z ílovca,
nájdené v katastri Miňoviec. Kamennú industriu dopĺňal nevýrazný črep,
pravdepodobne tiež z obdobia neolitu.
Ako asi vyzeralo obydlie neolitického roľníka možno spoznať
z rekonštrukcie nálezu z Košíc v Archeoparku Živá archeológia
v Hanušovciach n. T., kde v expozícií Svet dávnych vekov je možné tiež
vidieť tvary a výzdobu keramiky a kamennú industriu neolitických kultúr
nájdenú v blízkych regiónoch – vo Vranove a v Prešove.
PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD., Tripolitana – Kaštieľ
Stropkov

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter