Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Kam na výlet?

Nová vyše
dvestokilometrová cezhraničná cyklotrasa z Driečnej až do Poľska –
Jaśliska, ktorá bola slávnostne odovzdaná ešte v máji a priaznivcom
cyklistiky i turistom ponúka 53 km cyklochodník na slovenskej strane a
150 km na strane slovenskej.

Cyklochodník je výsledkom projektu Propagácia prírodného a kultúrneho
dedičstva poľsko-slovenského pohraničia, ktorý realizoval podnik Lesy
slovenskej republiky s poľskými štátnymi lesníkmi z Nadleśnictwa
Rymanów a cieľom ktorého je nasmerovanie cykloturistiky na významné miesta
cezhraničného regiónu.
Pre návštevníkov sú na strategických miestach k dispozícii informačné
tabule s mapou, informácie o okolitom prírodnom a kultúrnom dedičstve, na
tvorbe ktorých sa podieľala aj ŠOP SR, Správa CHKO Východné Karpaty.
Panely sú spracované dvojjazyčne, v poľskom i slovenskom jazyku.
Na celej trase je sedem prístreškov, 14 informačných tabúľ a stojany na
bicykle. Infraštruktúra je tvorená z prírodných materiálov ako sú drevo
a kameň, poukazujúc na kultúrnu podobnosť oboch štátov.
Cyklotrasa na slovenskej strane začína v obci Driečna a pokračuje ďalej
cez obce Vladiča, Staškovce, Makovce, Havaj, Malá Poľana, Miková,
Rokytovce, Krásny Brod, Medzilaborce, Habura a Čertižné s dvomi prechodmi
do Poľska. Na poľskej strane prebieha táto cyklotrasa cez obce Pulawy, Posada
Jaśliska, Jaśliska, Wola Nizna, Odrzechowa a ďalej cez už neexistujúce
dediny Wemejówka, Polany surowiczne, Czeremcha.
Na území Nízkych Beskýd sa cykloturistika teší veľkému záujmu a Karpaty
nepoznajú administratívne členenie. Nachádzajú sa na poľskej i slovenskej
strane a kedysi tvorili jeden historický celok.
Doplnenie siete cyklotrás o cezhraničnú trasu obe krajiny vzájomne prepojí
bez narušenia vzácnych prírodných biotopov a zlepší vnímanie lesníctva
ako dedičstva historického a odborného.
Cyklotrasa v katastrálnom území obce Driečna prechádza na poľskú stranu
cez najvyšší vrch stropkovského okresu Kút (697 m n. m.).
Obec Vladiča vznikla v roku 1964 zlúčením obcí Driečna, Nižná a
Vyšná Vladiča a obce Suchá. Driečna sa nachádza v chránenej krajinnej
oblasti neďaleko poľských hraníc. Dnes má len asi šesť obyvateľov, preto
už nefiguruje ako obec samostatne, ale je súčasťou obce Vladiča.
Život do tejto doliny sa snaží vrátiť penzión, ktorý symbolicky nesie
názov Driečna. Nachádza sa tam chrám sv. Bazila Veľkého z roku 1819,
ktorý je kultúrnou pamiatkou Slovenska. Tiež pravoslávny chrám sv. ap.
Petra i Pavla. Vojnový cintorín sa nachádza v časti obce, ktorá sa
v medzivojnovom období volala Veľká Driečna. Tento cintorín je súčasťou
grécko-katolíckeho cintorína, na ktorom sú pochovaní traja ruskí a traja
rakúsko-uhorskí vojaci, no existencia hrobov je zahalená rúškom tajomstva,
pretože ich nespomínajú žiadne dokumenty. Tento vojnový cintorín v obci
Driečna môžeme považovať za zaniknutý.
Pravidelným kultúrnym podujatím, ktoré sa koná v Mikovej, je Rusínsky
festival Andyho Warhola. Obec je známa najmä ako rodisko rodičov A. Warhola,
ktorými boli Ondrej Warhola a Júlia Závadská a ktorí emigrovali do USA
v rokoch 1914 a 1921. V obci sa tiež nachádza grécko-katolícky kostol
z roku 1742.
V Habure môže návštevník zase vidieť sochu kniežaťa Laborca, drevený
kostolík sv. Mikuláša, či kultúrnu pamiatku grécko-katolícky chrám sv.
Michala.
Čertižné patrí k najvýznamnejším rusínskym obciam na Slovensku.
Čertižiansky chotár od severovýchodu až po severozápad hraničí
s Poľskom a na západe susedí s chotárom Driečna, na juhu s chotárom
obce Habura. Dominantou obce je kostol z roku 1928 s historickou
zvláštnosťou, ktorou je drevený vyrezávaný oltár zo začiatku
18. storočia. V centre obce sa nachádza bývalá žandárska stanica, na
priečelí ktorej sa nachádza pamätná tabuľa pripomínajúca známu
čertižsko-haburskú vzburu.
Cykloturistika a teší veľkej popularite. Prekrásna príroda na
severovýchode Slovenska ponúka naozaj neopakovateľné zážitky. Vidieť
môžete vrchy, doliny, vzácnu flóru a faunu i neodolateľné zákutia, či
vzácne kultúrne dedičstvo.
Začiatky cykloturistiky siahajú do konca 19. storočia. Najväčší rozmach
však zaznamenala až po rozšírení horských a trekových bicyklov, kedy
začalo vznikať veľa cykloturistických oddielov a združení. Rozvoju
cykloturistiky napomáha aj čoraz väčší počet cyklistických trás a
chodníkov, ktoré posledné roky vznikajú okolo miest a obcí.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter