Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Jubileá urbárov z rokov 1567 a 1767

V stropkovskom týždenníku Spektrum, číslo 16 z 18. apríla 2017 sa
nachádza článok Jubileum urbára zo Stropkova, ktorého autorom je Andrej
Kaputa. Písal o urbári (URBÁR – pozemková kniha) z roku 1557, ktorý
oslávi v septembri 460 rokov. My by sme chceli nadviazať na jeho článok
stručným opisom ďalších urbárov, ktoré v tomto roku tiež oslávia svoje
jubileum.

Prvým takým urbárom, ktorý oslávi jubilejných 450 rokov, je urbár
z 20. septembra 1567. Tak ako aj urbár z roku 1557, aj tento sa dá nájsť
na internete pod stránkou spoločnosti ARCANUM a samotný urbár na nachádza
v Maďarskom národnom archíve. Monografia Jána Beňka už tento urbár na
strane 52 uvádza pod signatúrou MOL U et C, Fasc. 113, nr. 1. Jednoduchý
odpis tohto urbára je aj v Štátnom oblastnom archíve v Prešove, vo fonde
Pete – Stropkov, nr. 154. V tomto urbári sa samotné mesto Stropkov
neopisuje. Sú tam zapísané len obce, ktoré v tom čase k Stropkovu a jeho
panstvu patrili. Urbár vznikol po smrti Gabriela Perínskeho (7. jún 1567),
ktorým vymrela palatínska vetva Perínskovcov. Stropkov sa stal kráľovským
majetkom a kráľ nariadil kráľovským komisárom, aby vyhotovili súpis
všetkých dedín panstva, ich poddaných a povinností. Ako uvádza Ján
Beňko, v tejto pozemkovej knihe sa nachádza 29 dedín, v ktorých bolo
149 obývaných usadlostí, 7 bolo opustených a 47 želiarskych domov.
Ročný cenzus predstavoval 148 zlatých a 10 denárov. Pri začatí opisu
obcí sa nachádza nadpis, ktorý poukazuje na vyššie uvedený fakty. Neskôr
pisár rukou dopísal do pravého horného rohu, že panstvo bolo predané
Jánovi Petemu (Stropkov získal donáciou z 1. septembra 1569 a za 35 200
rýnskych zlatých). Stropkovská časť urbáru sa začína slovenskými
obcami, prvou z nich bola Kelča a pokračuje rusínskymi (riadili sa
valašským právom).
Druhým významným urbárom, ktorý už oslávil 250 rokov bol Tereziánsky
urbár. Aj tento urbár sa dá nájsť na internete podobne, ako ostatné. Ján
Beňko tento urbár opisuje v monografii mesta na strane 81 – 83, pričom
uviedol signatúru ZML (Borsod-Abaúj-Zemplén megyei Leveltár), Zemplén
megye, Loc. 104, nr. 604. Reformy Márie Terézie priniesli v krajine úspech
a už mladšia generácia uhorskej šľachty sa s kráľovnou a jej reformami
zblížila. Jednou z nich bola aj Urbárska regulácia. Mária Terézia
23. januára 1767 vydala o tejto regulácii patent. Išlo o súpis majetku a
vzťahov medzi poddanými a zemepánmi. Jej cieľom bolo ich zjednotenie a
rovnomerné zdanenie. V celej krajine sa vytvárali tzv. Tereziánske urbáre a
nimi sa zisťoval stav v každej dedine a v každom meste. Táto akcia trvala
do roku 1772. Urbárskou reguláciou sa v poľnohospodárstve zaviedli aj
nové technológie, taktiež aj pestovanie kukurice, tabaku, zemiakov a aj chov
nových plemien dobytka. Aj keď v niektorých stoliciach kráľovná
narážala na odpor miestnej šľachty, do roku 1774 bol tereziánsky urbár
zavedený prakticky vo všetkých stoliciach krajiny.
Hoci stoličný komisári Andrej Berkely a Mikuláš Matiašovský prišli do
Stropkova 28. apríla 1772 (už do bude 245 rokov) a začali vytvárať
Tereziánsky urbár mesta a okolitých obcí, urbár Márie Terézie začal
písať svoje dejiny už jeho zavedením v roku 1767.
Mestský úrad v Stropkove – Mgr. Ľuboslav Šmajda

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter