Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Je problém s motorkármi neriešiteľný?

<h3><img src=“http://www.espektrum.sk/images/spravy-z-regionu/2016-02/08-motorky-02.jpg“
alt=““ class=“img-left alignleft“ />Orgánom nepomáha ani
sprísnená legislatíva</h3>

<p>S blížiacou sa jarou vonku stúpa počet krajších dní, čo láka do
prírody nielen turistov, ale aj motorkárov. Práve tých môžeme stretnúť
na lesných chodníkoch alebo lúkach najčastejšie. O týchto nepríjemných
skutočnostiach môžeme hovoriť ako o dlhodobom probléme, ktorý však nemá
jednoduché riešenie. Netrápi len okres Stropkov, ale celé Slovensko.</p>

<p>Nepríjemný zvuk, hlukom vystresovaná zver, zničené lesné cestičky či
poľnohospodárska pôda, je najčastejším výsledkom vyčíňania motoriek a
štvorkoliek na miestach, kde im to zákon zakazuje. Je tento problém
neriešiteľný? Hnevajú sa poľovníci, ochranári, poľnohospodári, turisti,
obyčajní ľudia, aj samotná polícia. Kompetentné orgány tvrdia, že ani
sprísnená legislatíva nepomáha účinne vyriešiť problém s nelegálnymi
jazdami terénnych motorkárov, či štvorkolkárov po lesoch. Tieto problémy
sa riešia veľmi ťažko. Problém spočíva najmä v zadržaní vinníkov,
či ich vypátraní. Jazda do lesov bez oprávnenia akýmkoľvek motorovým
vozidlom, či už osobným, motocyklom alebo štvorkolkou je od roku
2008 trestným činom. Dopomohla k tomu novela Trestného zákona. Ak
vlastníkom lesných pozemkov dôjde k ničeniu ich pozemkov, je potrebné
upovedomiť políciu. Taktiež sa jedná o porušenie lesného zákona.</p>

<h3>Poľovníkom najviac prekáža vyplašená zver</h3>

<p>Povinnosťou poľovníkov je chrániť les, dbať na poriadok a zvieratá.
Členov poľovníckeho združenia najviac hnedá skutočnosť, že trpia
nevinné tvory. <strong><em>„Nič netušiace zvieratá v lesoch nemôžu za
nič,“</em></strong> hovorí tajomníkom Okresnej organizácie Slovenského
poľovníckeho zväzu v Stropkove, Juraj Husár. Ani pri jeho dlhoročných a
bohatých skúsenostiach nevie, ako účinne zabrániť takémuto poškodzovaniu
revírov. <strong><em>„Zatiaľ sa nám nepodarilo chytiť nijakých jazdcov.
Keď vidia, že niekto ide, ujdú,“</em></strong> konštatuje.
<strong><em>„Ani ľudia, ktorí nie sú členmi poľovníckeho združenia by
sa po lese pohybovať nemali. Môže sa pokojne stať, že pôjdu s krikom,
založia si nejaký oheň, čo môže mať katastrofálne
následky.“</em></strong> Hluk najviac ruší jeleniu, srnčiu a diviačiu
zver. Stáda sa rozpŕchnu, v prípade naháňania gravidných samíc môžu
prísť o svoje mladé. <strong><em>„Pokiaľ by niekto na motorke popod les
naháňal gravidnú laň alebo srnu, môže sa stať, že zo stresu nebude
vedieť koordinovať svoj pohyb, narazí bruchom do stromu a o mladé
príde.“</em></strong> S nastupujúcou jarou sa zvieratá začali
pripravovať na rozmnožovanie. <strong><em>„Neprimerane teplé počasie
v týchto jarných mesiacoch veľmi mýli aj samotné zvieratá a vtáky.
Koncom februára, začiatkom marca sa začnú rodiť mladé diviaky. Motorkári
môžu vplývať na diviačicu, keď je napríklad niekde bližšie pri ceste,
hluk zo strojov ju ruší a môže zaútočiť.“</em></strong> Za jedno
z riešení pán Husár vidí robiť prekážky na cestách, aby motorkárom
sťažili prechod cez les. <strong><em>„Rozmýšľali sme aj nad takýmto
alternatívnym riešením. Hlavne na trasy, kde motorky počuť najviac a
vidieť najčastejšie by bolo možné hlavné uzly zatarasiť a sťažiť im
prístup osadením rampy, zvaliť nejaké stromy alebo vyhĺbiť
jamy.“</em></strong> Neustále problémy s motorkármi má v revíri aj
predseda PZ Vysoká Hora Chotča, Štefan Gima. <strong><em>„Zver nemá pokoj,
je rušená, preháňaná, zbytočne stresovaná. Odzrkadľuje sa to na ich
kondícii a trofeji.“</em></strong> O vyjadrenie sme požiadali aj Ing.
Ladislava Paňka, vedúceho Pozemkového a lesného odboru OÚ v Stropkove.
<strong><em>„Ešte za čias môjho primátorovania za mnou prišli motorkári
s tým, že by si chceli spraviť motokrosovú dráhu nad Bankovskou. Okrem
toho, že som bol primátor, som bol aj predsedom poľovníckeho združenia.
Táto lokalita je v našom revíri. Aj napriek tomu, že to znamená rušenie
zvery, sme uzavreli dohodu medzi mestom a poľovníckym združením, že dáme
súhlas na vybudovanie dráhy, aby mali nadšenci motoriek kde jazdiť. Dohoda
bola jednoznačná. Tým, že budú mať vybudovanú motorkársku dráhu,
nebudú jazdiť po poliach, poľných cestách, lesoch. žiaľbohu, prešla
určitá doba a táto dohoda sa neplní. Nerešpektujú a porušujú zákon,
ničia krajinu. Z našej strany je ich veľmi ťažko postihovať, pretože ich
nevieme identifikovať. Mnohé tieto stroje nemajú značky a keď aj majú, tak
sú zakryté. Na hlavách integrálne prilby, nie je im vidieť do tváre.
Z tohto pohľadu si myslím, že by mala robiť viac aj polícia a
nehliadkovať len na cestách, ale aj poľných a lesných
cestách.“</em></strong> Konkrétny príklad, či oficiálne podanie zatiaľ
na úrade nemali. <strong><em>„Nebránime sa ani tejto skutočnosti a keď
bude potrebné riešiť niečo konkrétne, budeme postupovať v zmysle
zákona.“</em></strong></p>

<h3>Polícia potrebuje konkrétnych páchateľov</h3>

<p>Zakryté tváre, zakryté čísla. Nikto nevie mená, ani čísla ŠPZ. Kým
príde privolaná policajná hliadka, motorkárov niet. Toto je najčastejší
scenár všetkých policajných výjazdov, ktoré smerujú na miesta, kde bol
hlásený pohyb motoriek. <strong><em>„Aplikačná prax týkajúca sa postihu
osôb jazdiacich na motocykloch po lesoch, trvalých trávnatých porastoch a
ornej pôde vyžaduje konkretizovať a špecifikovať, každé jedno takéto
konanie páchateľa vzhľadom na rôznorodosť chránených záujmov, ktorých
ochranu zabezpečujú nielen všeobecné právne predpisy právneho poriadku SR,
ale aj právne predpisy konkrétne – špeciálne, vzhľadom na citlivosť
danej problematiky,“</em></strong> vysvetľuje hovorca KR PZ, Daniel
Džobanik. Medzi všeobecné právne predpisy, ktoré upravujú možný postih
osôb jazdiacich na motocykloch po trvalých trávnatých porastoch a ornej
pôde patrí zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
zmien a doplnkov. <strong><em>„Podľa ustanovenia § 50 odsek 1 citovaného
zákona skutkovú podstatu priestupku „proti majetku“ naplní ten, kto
úmyselne spôsobí škodu nepresahujúcu sumu 266 eur na cudzom majetku, jeho
poškodením.“</em></strong> Tu je možné zaradiť prípady, keď
v dôsledku jazdy motocyklom po trvalých trávnatých porastoch a ornej pôde
vzniká majiteľovi pozemku alebo jeho oprávnenému užívateľovi majetková
škoda nepresahujúca sumu 266 eur. <strong><em>„V prípade, ak by
vzniknutá škoda presahovala sumu 266 eur, v danom prípade by sa mohlo
jednať o naplnenie skutkovej podstaty prečinu „poškodzovanie cudzej
veci“ podľa § 245 Trestného zákona, v ktorom podľa ustanovenia §
245 odsek 1 Trestného zákona skutkovú podstatu prečinu „poškodzovanie
cudzej veci“ naplní ten, kto úmyselne zničí, poškodení alebo urobí
neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak škodu presahujúcu sumu
266 eur.“</em></strong> Ďalším ustanovením, ktoré poskytuje ochranu pred
protiprávnym konaním spočívajúcom v jazde motorovými a inými vozidlami
po lesoch je v osobitnej časti Trestného zákona ustanovenie § 305 odsek
2 Trestného zákona. <strong><em>„Podľa tohto ustanovenia skutkovú
podstatu prečinu „porušovanie ochrany rastlín a živočíchov“ podľa §
305 odsek 2 Trestného zákona naplní ten, kto čo aj z nedbanlivosti
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a
krajiny alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného
hospodárstva neoprávnene jazdí motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou,
motorovou štvorkolkou, motocyklom alebo skútrom na lesnom alebo
poľnohospodárskom pozemku.“</em></strong> Ide o blanketnú skutkovú
podstatu, ktorá vo svojej objektívne stránke odkazuje na všeobecne
záväzný právny predpis na úseku lesného hospodárstva a to konkrétne na
zákon č.326/2005 Z. z. o lesoch. Zákon č.326/2005 Z. z. o lesoch
v ustanovení § 63, ktorý priestupky spáchané jazdou motocyklom po lesoch
konkretizuje. Vzhľadom na rozsiahlosť danej problematiky, v týchto
prípadoch je potrebné poukázať na ďalší rad právnych predpisov
súvisiacich s danou problematikou, a to najmä na jednotlivé vyhlášky
vydané príslušnými orgánmi štátnej správy pre danú oblasť, porušenie
ktorých je možné vyhodnotiť ako spáchanie iného správneho deliktu.
<strong><em>„Druhy trestov alebo sankcií, ako aj ich výšku v závislosti
od stupňa protiprávnosti každého konkrétneho skutku stanovujú uvedené
právne predpisy osobitne,“</em></strong> uzavrel Džobanik.</p>

<h3>životné prostredie má minimálne kompetencie</h3>

<p>Kompetencie v tejto problematike má aj odbor životného prostredia.
Vyplýva to zo zákona o ochrane prírody č. 543/2002 Z.z. <strong><em>„Na
celom území okresu Stropkov, s výnimkou časti kde zasahuje CHKO V. Karpaty
v oblasti Suchá a Driečna, platí prvý stupeň ochrany, kde sa uplatňujú
ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody. Znamená to, že každý, vrátane
motorkárov pri vykonávaní činnosti, ktorou môže ohroziť, poškodiť,
zničiť rastliny, alebo živočíchy a ich biotopy, je povinný postupovať
tak, aby nedochádzalo k ich zbytočnému úhynu, alebo poškodzovaniu a
ničeniu. V prípade dokázania viny môže orgán prírody uložiť pokutu až
do výšky 3 319,39 eur,“</em></strong> vysvetlil vedúci Odboru
starostlivosti o životné prostredie OÚ v Stropkove, Ing. Michal Malina.
<strong><em>„Na územiach, kde platí druhý stupeň ochrany (CHKO V. Karpaty)
je zakázaný vjazd a státie motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou,
štvorkolkou, snežným skútrom, alebo záprahovým vozidlom najmä vozom,
kočom, alebo saňami na pozemky zastavaného územia obce, mimo diaľnice,
cesty a miestnej komunikácie a parkoviska, čerpacej stanice, garáže
továrenského, staničného alebo letištného priestoru.“</em></strong>
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že kompetencie odboru životného prostredia
na zamedzenie činnosti motorkárov na lesných cestách a pozemkoch nie sú
rozhodujúce a vymožiteľnosť dodržiavania zákona o ochrane prírody je
prakticky nulová.</p>

<h3>Škodu majú pravidelne aj poľnohospodári</h3>

<p>V posledných rokoch okrem divej zveri, škody na poľnohospodárskych
plodinách spôsobujú aj terénne motorky. Stalo sa to najnovším hitom.
<strong><em>„Najviac škody však napáchajú v jarných mesiacoch, keď sú
založené alebo mladé porasty poľnohospodárskych plodín,“</em></strong>
vysvetlil predseda PoD Ondava, Ján Kušnir. Pri prevádzkovaní svojich
„tátošov“ si títo ľudia ani neuvedomujú, aké škody spôsobujú tým,
ktorí sa v ťažkých podmienkach snažia z chudobných pôd dostať čo
najviac. <strong><em>„Privolanie polície je neúčinné, pretože jazdci sú
zamaskovaní a dokážu sa veľmi rýchlo presunúť na iné miesto. Je
potrebné sa zamyslieť daným motorkárskym organizáciám nad počínaním
svojich stúpencov, ako aj samotným motorkárom,“</em></strong> uzatvára
predseda.</p>

<h3>Z tejto situácie nie sú nadšení ani turisti</h3>

<p>Sťažnosti na motorkárov sú aj zo strany turistov či milovníkov
cyklistiky. Kolesami motoriek alebo štvorkoliek je zem úplne rozrytá.
<strong><em>„Je naozaj veľmi rušivé a nepríjemné, keď sa vyberieme na
turistiku do lesa, kde chceme mať oddych a pokoj od bežných starostí a za
chrbtom sa vám premáva stádo motoriek. Veľakrát sa nám stáva, že musíme
uskakovať z lesnej cesty alebo chodníka, pretože sa cez ne nedá
prejsť,“</em></strong> konštatujú turisti.</p>

<table class=“noborder“>
<tr>
<td><a rel=““ title=““
href=“http://www.espektrum.sk/images/spravy-z-regionu/2016-02/08-motorky-01.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/spravy-z-regionu/2016-02/08-motorky-01.jpg“ alt=““
/></a></td>

<td><a rel=““ title=““
href=“http://www.espektrum.sk/images/spravy-z-regionu/2016-02/08-motorky-02.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/spravy-z-regionu/2016-02/08-motorky-02.jpg“ alt=““
/></a></td>

<td></td>

<td></td>
</tr>
</table>

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter