Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Ivana Ondriová uviedla v Stropkove dve nové knihy

„Pri výbere názvov
mi pomáha manžel“

Ivana Ondriová patrí k rodáčkam, na ktoré môže byť naše mesto
právom hrdé. Táto spisovateľka predstavila nedávno v Stropkove svoje dve
nové knihy. Pokrstila titul Radio love a do knižničného života uviedla
knihu s názvom Vôňa neba. Ivana nám tieto diela priblížila a prezradila
tiež, odkiaľ čerpala inšpiráciu.

„Vôňa neba je májový titul. Povedala by som, že
dramatický, prešpikovaný ako vždy láskou, ale aj napätím a okolnosťami,
ktoré vedia v živote potrápiť, ako je nevera, zlé medziľudské vzťahy,
smrť blízkeho človeka. Ponúka sondu do duše nešťastnej ženy, ktorá sa
ocitá na križovatke manželstvo verzus nevera, príbeh zraniteľnej Nade,
ktorá bojuje s nočnými démonmi a neskôr dokonca aj o vlastný život.
A napokon jeho zmysel hľadá na ranči pri starkej Kláre, čiernej ovci
rodiny, kde sa konečne dotkne svojho vlastného neba. Radio love je naopak
ľahký, zamilovaný príbeh, ktorý, pevne verím, každému vyčarí úsmev na
tvári. Román o moderátorke July, ktorá svojim poslucháčom radí, ako
hodiť za hlavu každý problém spojený s láskou, no v tých svojich sa
doslova topí. Všetko sa ešte znásobí, keď do jej profesionálneho, aj
osobného života vtrhne mediálna hviezda Andreas Benč. Schválne som v tomto
prípade siahla po nenáročnej téme, aby som sa pri jej písaní odreagovala a
priniesla čitateľom znovu niečo nové a trošku vypadla zo svojej klasickej
šablóny láska-napätie. A inšpirácia? Priznávam, že všetko je to len
moja fantázia a málokedy si vypomôžem videným, počutým či nebodaj
prežitým. Takto je môj únik z reality naozaj
stopercentný.“
Zároveň dodala, že v poslednom čase sa jej
názvy pre knihy hľadajú veľmi ťažko. Ivana vždy chce, aby boli
originálne a neopozerané, aby dokonale vystihovali, čo chcela do svojich
príbehov vložiť. Má rada úderné, málo slovné názvy, ktoré sa rýchlo a
na dlho zapamätajú. Aj preto jej momentálne dávajú riadne zabrať a často
to končí tak, že ich vo finiši rukopisu mení, resp. dáva manželovi
hlavné slovo pri ich výbere. Zvolí tri varianty a on vyberie podľa neho
najvhodnejší, ktorý by ho v kníhkupectve hneď upútal. Naša rodáčka
krstila knihu Radio love za pomoci svojej dcéry Ninky. „Dcérka
dostala úlohu pripraviť mi všetko potrebné – srdiečkované na krst Radio
love a niečo voňavé pre román Vôňa neba. Zhostila sa toho na výbornú.
A keďže mám rada komorné akcie a blízkosť blízkych ľudí, mojimi
krstnými rodičmi zvyknú byť práve takýto ľudia. Hlavne rodina. Lebo veď
tým vďačím za všetko. V prípade Radio love som však predsa len siahla po
inej výnimočnej osôbke, hoci neoficiálne, lebo napokon za mnou na besedu zo
zdravotných dôvodov nemohla prísť. Krstnou mamou sa stala moja verná
čitateľka až z ďalekej Bratislavy, Janka Vallová, ktorej vďačím za
veľkú čitateľskú podporu,“
dodala. Nedalo nám a spýtali
sme sa aj na Ivanino súkromie. Prezradila, že so svojou rodinkou si žijú
rovnako ako ostatní. V zhone, kriku, niekedy v smiechu, inokedy v plači.
Občas ich prevalcujú povinnosti spojené s domácnosťou, školou, prácou,
starostlivosťou o malé bábätko, ktorá je 24-hodinová.
„A potom si s manželom povieme, že nevládzeme. A na druhý
deň ideme ďalej. A tak stále dookola. Nové mám akurát to, že momentálne
kašlem na žehlenie, dôkladné pucovanie domácnosti a kreatívne vyváranie.
Ak mám chvíľku voľného času počas spánku malého Timotejka, len tak
ticho sedím pri káve a dobrom zákusku. Presne to je tá novinka, že nerobím
vôbec nič. Dopísala som nový román a teraz vyslovene relaxujem. Ako to my
s manželom radi nazývame: pozerám do blba,“
zasmiala sa.
Netajila, že pracuje na tom, aby toľko nevrieskala a bola pokojnejšia, aby si
viac užívala deti. „Lebo ony vyrastú rýchlo a potom už bude
neskoro povedať si, že som to mala robiť celkom inak.“
Okrem
toho plánuje pracovať na staršom rukopise. V ňom sa vyšantí kdesi
v talianskych Dolomitoch, kde aspoň na chvíľku bude niekde celkom inde a
niekým úplne iným. Aj spomínané knihy vyšli v Ivaninom domovskom
vydavateľstve Motýľ. „Toto vydavateľstvo je pre mňa synonymom
skutočnej profesionality, kreativity, skvelých medziľudských vzťahov a
takmer rodinného prístupu. Ľuďom v ňom, osobitne pánovi Kocianovi a jeho
dcére Zuzke, som vďačná za to, čo pre mňa ako autora robia a že si moju
prácu a vášeň pre písanie naozaj vážia,“
povedala
v závere.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter