Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Čistá rusínska duša Michala Zavackého

<h3>Namiesto nekrológu</h3>

<p>Moja duša, mysliaca na strateného kamaráta Miša, ma donútila napísať
týchto zopár reminiscencií. Boli sme rovesníci, ale paradoxne, sme sa
stretávali takmer výlučne kvôli človeku, ktorého sme nikdy živého
nevideli. Áno, Andy Warhol. Takmer pred štvrťstoročnicou začal Mišo
organizovať rusínsky festival v Mikovej venovaný Andymu Warholovi, svojmu
príbuznému.</p>

<p>Rodné meno matky Andyho Warhola je Zavacká. Miková je rodisko oboch
rodičov nášho slávneho umelca. S organizovaním festivalu som mu pomáhal
aj ja, hlavne prvých asi 5 – 7 ročníkov, keď potreboval Warholov
portrét na pódium a dokonca som v úvodných častiach festivalov mal krátke
príhovory o našom veľkom rusínskom umelcovi – svetoznámom Američanovi.
Mišo mi na festivale dával priestor aj ako autorovi dokumentov o Warholovi a
takisto ako muzikantovi, spevákovi či porotcovi. No neskôr mi jedného dňa
povedal: „Ďoďu, našym ľuďom netreba andrgraund, nepoznajut to, nechoťat
ani nepotrebijut.“ Neľubylo sja mi to, ale mal pravdu. Okrem Warhola sme mali
spoločné aj to, že on (i ja) sa poctivo staral o svoju dobrú, pre
každého tú najlepšiu mamku, dochovali sme každú tú svoju, keďže nás
obidve práve tohto roku opustili. Mišo bol workoholic, čo bola príznačná
črta aj A. Warhola. Šiel svojou cestou, málokedy (len keddy-teddy) si dal
poradiť. Mal vlastnú hlavu a tou sa riadil a riaditeľoval. WARHOLfest sa
v jeho podaní vypracoval a vyprofiloval ako najväčší festival
s niekoľkotisícovou návštevnosťou v širokom ďalekom blízkom okolí,
ani mestské festivaly – medzilaborský ani svidnícky festival mu
nekonkurovali napriek oveľa dlhšej tradícii a neporovnateľnosti počtu
obyvateľov malej horskej dedinky s mestom! Kuly a Desmod, Kuko a Horkýže
Slíže, Zuzana Smatanová, Ego, Rytmus, Svidníčanka Kristína, Honza Nedvěd,
ale aj svetové hviezdy pop music Boney M, Modern Talking, Bad Boys Blue, aj
keď čiastočne revivalové, to je len čiastočný výpočet interprétov.
Michal Zavacký mal a naplnil predstavu multižánrového festivalu, kde
samozrejme každoročne hrali najväčšie hviezdy folklóru, a to nielen
rusínskeho, napr. Kandráčovci, Kollárovci, Rusynsky HoLoSy, Lúčnica atp.
Mišo sa tým netajil, že robí komerčný festival, kde je folklór aj
moderná hudba, pre každého niečo, aj pre mladých aj pre tých skôr
narodených, taká jednoduchá ľudová zábava, nie umelecká, nie akademická.
Michalovi sa podarila za dva tucty rokov obrovská vec – svojou poctivou
mravčou každodennou prácou spojil nielen rodákov, ktorí sa každé leto
vracajú do svojho rodného hniezda aj z veľkých diaľok, ale spojil stovky
sponzorov a životy tisícov ľudí, ktorí sú už až návykovo zvyknutí
stretávať sa každé leto v Mikovej pod rúškom multižánrového festivalu.
Keď sa široké masy ľudí dozvedeli nespravodlivú správu, že mladý Michal
Zavacký odišiel do večnosti, takmer každý si pomyslel, že je to obrovská
škoda, že čo bude ďalej s festivalom. Je to významná kultúrna udalosť,
toto Mišovo veľké dielo, jeho dieťa, ktorému sa tak poctivo dlhodobo a
starostlivo venoval, že ho vypiplal od detstva, postavil na nohy, previedol cez
problémovú pubertu až do úplnej dospelosti, pretože nemal rodinu ani deti.
Takže verím, že toto jeho dospelé 24. ročné dieťa je už sebavedomé,
pevne stojace na vlastných nohách, preto by malo byť schopné samostatnej
existencie už aj bez pomoci svojho otca. V roku 2016 by mohlo a malo by
osláviť štvrťstoročnicu svojej existencie! Tento festival by určite mal
niesť okrem Warholovho aj meno Michala Zavackého, pretože on jediný držal a
udržal tento festival pri živote napriek každej nepriazni, hlavne finančnej.
Práve on obetoval spústu nespočítateľného času, úsilia, práce a
v neposlednej miere aj peňazí na chod festivalu. Vďaka Mišovi Miková nie
je tou zaspatou ani zaspávajúcou obcou, aká je typická pre náš ekonomicky
slabý východ, či severovýchod Slovenska. Aj ja rád pomôžem, aby Mišov
warholovský rusínsky festival v Mikovej prežil a rozvíjal sa ďalej. Vďaka
Mišovi Zavackému MiKoVá žije a verím, že bude žiť aj naďalej, dúfam,
že festival nezanikne a bude jestvovať aspoň do 50ky, aby zbližoval a tešil
všetkých Rusínov, ako aj všetkých dobrých ľudí nášho kraja.<br>
Mišovi sa podaril ešte jeden husársky kúsok. Američania majú údajne
zmapovaný takmer každý deň velikána Warhola, ale tento konkrétny fakt
o jeho rodine netušia ani najlepšie, najpresnejšie a najpravdivejšie
biografické knihy. Nie kunsthistorici, ale jedine on – Mišo Zavacky
bádaním po archívoch zistil podrobné fakty o živote Andyho rodnej
prvorodenej sestry, vrátane dátumov narodenia i úmrtia. Podľa mňa je to
svetový objav.<br>
Navždy mi ostanú v pamäti vryté spomienky na Miša. Spomedzi nich aspoň
dve. Píše sa rok 1994 a my s Mišom sme spoločne na historickom otvorení
inštitúcie The Andy Warhol Museum, Sandusky St. 117, Pittsburgh, Pennsylvania,
za veľkou mlákou, v krajine neobmedzených možností – v AMERIKE. Je
PIATOK TRINÁSTEHO – special crazy warholovský deň, máj. Opening ceremony
je v plnom prúde, strýko Sam na dlhočizných obrovských chodúľoch sa
promenáduje na širokej avenue v Pittsburghu, v rodnom meste Andyho
Warhola – Andrijka, ktorého otec Andrej Varchola je z Mikovej – It`s Oh
Key! Všade husté húfy ľudí, pravda najviac domácich Američanov. Atrakcie
všemožného druhu – pármetrový had na ramenách
sexikrásavice-parádnice, maketa Andyho Warhola v nadživotnej veľkosti –
ale aj maličká bábka a exotické a erotické tance polonahých černochov. No
najviac nás zaujal americký folklórny súbor SLAVJANE s tancami na rusínske
melódie. Večer pri jazere boli úžasné FIREWORKS – ohňostroj krajší
ako u nás doma za VOSR – veľkej októbrovej socialistickej revolúcie,
o čom som referoval aj Gajovi Kurucovi živým vstupom do Rock FM rádia. Vo
vnútri 7 poschodového múzea naplneného asi 40imi tisícami Warholových
originálov – vo vstupnom foyer je na stene do kovu vygravírovaný nápis
o Warholovom pôvode: CARPATHO-RUSYN. A my s Miškom, vtedy ešte mladí
rúči mládenci, vybehli sme si do blízkeho obchodu – pozval ma na nanuky
do ruky. Neboli to hocijaké maškrty, také u nás ešte vtedy nebolo vídať,
obrovský nanuk s bohatou čokoládou a ani orieškami nešetrili. Proste
pochúťka – Amerika! Dali sme si po jednom, potom ešte jeden a potom znova
a zas ešte raz. A Mišo mi povedal: „Šak lem raz zme v Hameryki, ši tivko
si dožyčime…“ Pravdu mal, myslím, že sa tam už viackrát nedostal,
vietor ho tam nezavial… Brat slávneho Andyho, John Warhola, ktorý nás
ubytoval do hotela Holiday Inn, nám na druhý deň povedal: „Šytky ste byli
u federalni televiziji.“ S Johnom sme boli na hrobe ich rodičov –
WARHOLA a na hrobe jeho slávneho brata ANDYho. Viď foto. V nedeľu nás John
zobral k sebe domov na slávnostný nedeľný obed, ktorý sme spolu s Mišom
strávili s jeho celou rodinou.<br>
Druhý, pre Miša typický, zážitok je starý len zopár rokov, myslím 2 či
3. Stalo sa to nad ránom po skončení mikovského festivalu. V areáli
školy sa motali nejakí Stropkovčania. Mišo im povedal: „Chlopci, poďte,
dam vam guľaš.“ Oni mu odpovedali: „Ujo, ale my nemáme peniaze.“ Mišo
im dobrosrdečne odpovedal: „Šak ja od vas ani žadny neprošu.“ A dal sa
im najesť. Ešte dodal: „Raz ňa tu nebude, budete na ňa v dobrim
spomynaty.“ Dobrák Mišo, a ani nikto z nás, netušil, že sa to,
bohužiaľ, tak rýchlo naplní. A tak teraz všetci spomíname na jeho
skvelé, jednoduché, ale veľmi dobré a milé rusínske srdiečko, na jeho
čistú a nezištnú ľudskú dušu, na jeho úžasnú pohostinnosť, keď
vyhostil doslova každého, počnúc veľaváženými pánmi sponzormi až po
jednoduchých ľudových ľudí a to dokonca každý rok dvakrát. Počas
festivalu a potom neskôr organizoval, nazvime to, dozvuky. Michal nemal
opokoja, keď skončil jeden ročník, okamžite mu začínala práca,
organizovanie a premýšľanie ako urobí nasledujúci, akých umelcov pozve a
kto bude na pódiu vystupovať o rok. Michal bol nielen dušou, srdcom, mozgom
ale aj rukami festivalu, obetoval mu všetko, čas, prácu, úsilie i peniaze.
žil hekticky, pretože svoj život naplnil prácou a to sa mu stalo aj
osudným. Entuziazmus Michala Zavackého bol príznačný, príkladný a
nákazlivý. Takého organizátora ťažko nájsť, pochybujem, že vôbec
existuje, a aj preto nám Michal bude veľmi chýbať.<br>
Vičnaja pamjať Myxalovi.<br>
<strong>Mgr. Jozef Keso Keselica</strong></p>

<table class=“noborder“>
<tr>
<td><a rel=““
title=“John Warhola Miško Zavacky CeMeTeRy Bethel Park, Pittsburgh Pennsylvania 1994.“
href=“http://www.espektrum.sk/images/spravy-z-regionu/2016-01/02-zavacky-01.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/spravy-z-regionu/2016-01/02-zavacky-01.jpg“ alt=““
/></a></td>

<td></td>

<td></td>

<td></td>
</tr>
</table>

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter