Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Hovorí sa im aj dediny na konci sveta, zaslúžia si však nový začiatok

Migrácia a odchod
obyvateľov vidieka do väčších miest za prácou sa v minulosti podpísala
pod takmer zánik niektorých obcí na Slovensku. Vo väčšine prípadov
zašiel proces depopulácie tak ďaleko, že v súčasnosti je ohrozená ich
samotná existencia. V rodných dedinkách ostalo žiť len pár, poväčšine
starších ľudí, ktorých život v meste nelákal, alebo sa vrátili späť
prežiť pokojné roky staroby.

Podobný osud majú aj štyri obce neďaleko Stropkova, ktoré svojím
zlúčením v súčasnosti paria do katastra obce Vladiča. Obec Vladiča
-Владич vznikla 14.júna1964 spojením obcí Driečna, Nižná Vladiča,
Vyšná Vladiča a Suchá.
Vladiča leží v severnej časti Nízkych Beskýd (Chránená krajinná
oblasť Východné Karpaty) v pramennej oblasti Chotčianky a v doline
Javorového potoka pri štátnej hranici s Poľskom. Je súčasťou
Mikroregiónu Zelené Beskydy a teda aj súčasťou Cesty Karpatských
svätýň – pamiatok sakrálneho charakteru v 28 obciach na našej
i poľskej strane. Na rozlohe 2 705 ha momentálne žije 65 ľudí, z nich
sa 32 hlási k slovenskej národnosti, 25 k rusínskej a 3 k českej.
O súčasnosti aj budúcnosti sme sa rozprávali so starostom PhDr. Jánom
Čurpekom. „Vladiča sa skladá zo štyroch katastrov. Dá sa
povedať, že centrom diania je Nižná Vladiča, pretože sa v nej nachádza
administratívne sídlo a veľká sála využívaná na spoločensko-kultúrne
podujatia. Nižná Vladiča je zároveň spomedzi štyroch dediniek
najstaršou.“
Jej názov sa niekoľkokrát zmenil.
Z pôvodného Waddisko (z roku 1340), neskôr Wladycha (1454), Wladicza (1773)
až na Nižná Vladiča, ktorý je zaužívaný od roku 1920. Z histórie
vieme, že obec patrila Stropkovskému panstvu. V roku 1598 mala 4 porty,
v roku 1715 mala 2 opustené a 4 obývané domácnosti, v roku 1787 mala
obec 20 domov a 109 obyvateľov, v roku 1828 mala 20 domov a
154 obyvateľov. Živili sa pastierstvom, drevorubačstvom a tkáčstvom.
V období I. svetovej vojny malebnú obec sužovali boje. Po je skončení sa
tunajší zaoberali tradičnými zamestnaniami. V roku 1942 bolo v obci
22 domov, 145 obyvateľov, z toho 5 Židov. Počas oslobodzovacích bojov
v roku 1945 bola obec evakuovaná. Po tomto roku časť obyvateľov odišla za
prácou do iných miest. V lesmi obklopenej obci od roku 1914 stojí
Gréckokatolícky chrám Narodenia svätej Bohorodičky.
Druhou najstaršou je Vyšná Vladiča, založená na zákupnom práve. Starostu
teší, že sa v jari minulého roku podarilo z bývalej, vyše storočnej
budovy školy urobiť Turistické informačné centrum. „V tomto
regió­ne je hlavnou prioritou podporovať turistický ruch. Domáci aj
zahraniční turisti čoraz viac vyhľadávajú človekom neporušenú prírodu.
Naše centrum vzniklo v jednej z obecných budov, ktoré neboli využívané
dlhší čas. Nechať ich chátrať by bola podľa mňa škoda,“

konštatuje starosta. Turistická ubytovňa v dvoch izbách spolu ponúka
10 postelí, obývaciu miestnosť na príjemné posedenie a veľkú
spoločenskú miestnosť, v ktorej si návštevníci môžu zahrať napr.
stolný tenis. „Od kedy sa nám podarilo centrum otvoriť, obec
akoby ožila. Navštívili ju viaceré skupinky zahraničných turistov
z Nemecka, Česka a Poľska. Slovenskí turisti sa čoraz častejšie vracajú
na víkendy. V areáli sa počas letných mesiacov organizovalo viacero
kultúrnych podujatí, koncerty, odpustové slávnosti, Jánske ohne, v zime to
bol Silvester.“
V budúcnosti budovu ako aj areál čakajú
viaceré zmeny. „Na dotiahnutie čaká projekt tzv. oddychovej
zóny. Jej súčasťou by malo byť trávnaté multifunkčné ihrisko, altánok
a vzadu za budovou je naprojektovaná vodná nádrž. V prípade požiaru
momentálne nie je odkiaľ nabrať vodu, preto bude slúžiť hlavne ako
protipožiarna nádrž a zdroj úžitkovej vody, keďže vody v studniach je
každým rokom menej a menej.“

V obci sa okrem TIC nachádza aj Gréckokatolícky chrám Svätého Mikuláša
z roku 1838, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou Slovenska. Prvá zmienka
je doložená z roku 1553 ako Waddisko, Wladicza (1773), až neskôr Vyšná
Vladiča (1920).Patrila panstvu Makovica, v 19. storočí Jekelfalussyovcom
a Dobrianským. V I. svetovej vojne bola obec zničená a zrovnaná so zemou.
Za čias kapitalizmu sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom,
pasienkárstvom, prácou v lesoch a tkaním plátna.

Spomienky na vojnu
Spoločnou a hlavne temnou históriou oboch spomínaných dedín je prítomnosť
vojnových cintorínov. Vojnové cintoríny sú súčasťou obecných
cintorínov. Dohľad nad cintorínmi mala v medzivojnovom období Žandárska
stanica Malá Poľana. Cintorín v Nižnej Vladiči pozostával zo šiestich
hrobov. Päť hrobov bolo jednotlivých. Posledným hrobom je masová šachta.
V masovom hrobe bolo pochovaných sedem obetí. Spolu je na tomto cintoríne
pochovaných dvanásť obetí. „V súčasnosti nepoznáme presné
miesto, kde sa vojnové hroby nachádzali. Vieme iba to, že sa hroby
nachádzali na obecnom cintoríne. So súčasnými informáciami môžeme
považovať vojnový cintorín za zaniknutý, obete prvej svetovej vojny si
však pripomíname aspoň symbolickým krížom.“
Druhý
vojnový cintorín obce Vladiča sa nachádza v časti v medzivojnovom období
volanej vyšná. „Jej cintorín bol súčasťou obecného
cintorína a mal by sa nachádzať juhovýchodne od kostola. Bližšie určenie
polohy cintorína pomocou archívneho náčrtu nie je možné, pretože
neobsahuje žiadne orientačné body. Cintorín pozostával iba z jedného
masového hrobu. V tomto masovom hrobe bolo pochovaných osem obetí. Ich mená
nie sú známe, ale z výsledkov exhumácie sa podarilo určiť aspoň štátnu
príslušnosť obetí. Do hromadnej šachty bolo pochovaných sedem ruských
vojakov a jeden rakúsko-uhorský vojak.“

Aj tento vojnový cintorín môžeme považovať za zaniknutý. Po masovom
hrobe, ktorý by sa tu mal nachádzať v súčasnosti už niet ani stopy.
„Je preto zbytočné uvažovať o nejakej forme obnovy. Do
budúcnosti by bolo potrebné umiestniť v obci aspoň informačnú
tabuľu,“
hovorí J. Čurpek.
Driečna
Treťou zlúčenou dedinkou je Driečna. Pôvodná obec Driečna vznikla
spojením Malej Driečnej a Veľkej Driečnej. Najstaršia písomná zmienka
o obci pochádza z roku 1635. Obe dediny oddeľoval tamojší potok, ktorý
bol súčasťou hranice medzi Šarišskou a Zemplínskou župou.
V medzivojnovom období obe obce patrili do okresu Medzilaborce.
„V súčasnosti sa dedinka stala vyhľadávaným miestom na
odpočinok, hubárčenie či turistiku v prírode viac ako v minulosti. Veľa
ľudí z okolia si ju možno obľúbili aj vďaka penziónu. Turisti si
v Driečnej môžu pozrieť Gréckokatolícky chrám Svätého Bazila Veľkého
z roku 1819, ktorý je zároveň ďalšou z národných kultúrnych pamiatok
Slovenska a Pravoslávny chrám sv. ap. Petra i Pavla.“
Aj
v tejto obci sa nachádza vojnový cintorín, ktorý je súčasťou miestneho
gréckokatolíckeho cintorína.
Suchá
Poslednou obcou patriacou do katastra Vladiče je Suchá. Súčasný názov sa
používa od roku 1927. „Suchá je obec, ktorú po roku
1918 kvôli zamestnaniu opustilo najviac obyvateľov. Odišli za prácou do
blízkych Medzilaboriec, Stropkova, Svidníka a Košíc, odkiaľ sa počas leta
do rodných domčekov vracajú ich potomkovia. Trvalý pobyt má momentálne
v obci prihlásených sedem ľudí.“
Na kopci sa nachádza
Gréckokatolícky chrám, ktorý bol taktiež zaradený ku
kultúrnym pamiatkam Slovenska. Postavený bol v roku 1886.
Starostu najviac teší záujem ľudí o staré, zabudnuté domy poznamenané
časom. Niektoré už boli vymazané z mapy, iné zachraňujú ľudia a rodáci
s veľkým srdcom. „Našťastie nájdu sa aj jedinci, ktorí sa
hlásia k trvalému pobytu vo svojom rodisku. Dokonca evidujeme aj žiadosť
o výstavbu rodinného domu.“
Všetkým týmto ľuďom ide
hlavne o ticho a pohodu, pritom si ani neuvedomujú, že vlastne zachraňujú
svoju obec. Z čoho starosta radosť nemá je ľudská samota. V porovnaní
s minulosťou sa mu zdá, že sa susedia spolu rozprávajú menej.
„Aby sa to zmenilo, naším cieľom bude organizovať ďalšie
akcie, aby sa vrátil život aj do tohto kúta sveta. Aj keď veková skladba
obyvateľstva je veľmi rozdielna od 3 mesiacov do 95 rokov, každý si
určite nájde to, čo mu prinesie radosť. Málokto si uvedomuje fakt, že my
všetci, vlastníme to najväčšie bohatstvo, ktorým je krásna príroda plná
zvierat, vtáctva, kvetov, stromov a prírodných úkazov. Práve tento poklad,
podobne ako naše chrámy z 19. storočia, by sme si mali chrániť ako oko
v hlave. Až potom sa stane Vladiča dedinou, v ktorej bude každý žiť
dôstojne a napĺňať svoj rozprávkový sen,“
dodal
v závere.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter