Spisovateľ a
publicista Gustáv Murín, ktorý sa okrem iného venuje knižným príbehom
o organizovanom zločine na Slovensku, Maďarsku i v Čechách v 90 rokoch,
u nás v Stropkove dávno nebol. „Mám pre vás niečo nového,
niečo čo tu ešte nebolo,“ povedal v úvode a dodal, že už
tretí rok pracujú na dokumente spracovaného na základe jeho novej knihy,
príbeh ktorého sa odohráva v mafiánskom prostredí na východe
Slovenska.
„V knihe aj v samotnom dokumente sa nachádza veľa autentických
záznamov z denníka R. Holuba, vďaka ktorému sa objavilo mnoho zaujímavých
vecí a faktov. Vdova po R. Holubovi sa rozhodla prehovoriť, podala svoju
verziu,“*** dodal G. Murín.
Všetci prítomní si mohli pozrieť 30 minútový dokument, ktorý zachytáva
výpovede vdovy M. Holubovej a ďalších zainteresovaných ľudí,
vyšetrovateľov nevynímajúc.
„Je to unikátny materiál, pretože M. Holubová už viac
hovoriť nebude. Celý príbeh je o tom, že R. Holub mal ambíciu ovládnuť
biznis, ktorý bol rozšírený v 90 rokoch. Odhaduje sa, že jeho banda mala
na svedomí asi 2 tisíc ukradnutých áut, ktoré poväčšine končili na
Ukrajine alebo v bývalej Juhoslávii,“ priblížil autor
knihy.
Vďaka nájdenému tajnému denníku mafiánskeho bossa R. Holuba môžeme teda
sledovať jeho let k výšinám bohatstva, moci a spoločenského postavenia,
ktoré drasticky ukončil strmý pád vopred ohlásenej smrti. Svedectvo jeho
manželky naznačuje šokujúce pozadie v réžii vtedajšej štátnej
moci…
Momentálne pripravuje G. Murín ďalšiu knižnú novinku, ktorej hlavnými
hrdinami budú M. Kočner a P. Rusko. „Je takou záhadou ako sa
preplieta osud tých dvoch. Je to až neuveriteľné,“ povedal
G. Murín.
Do diskusie sa prihlásil jeden z prítomných, ktorý položil otázku, či
takíto ľudia majú vôbec svedomie a zamyslel sa nad tým, či práve pre
ľudí, akými boli mafiáni v 90 rokoch, by nebolo vhodné otvoriť otázku
trestu smrti. „Existuje teória, ktorá sa nazýva sociopatia,
ktorá hovorí o tom, že títo ľudia nie sú chorí, ale majú zvláštnu
úchylku a síce, že oni sú vlastne sociálne hluchí a citovo plochí.
Klasický príklad je Černák, ktorý si neustále myslí, že sa z toho
všetkého dostane. Sú to ľudia, ktorým chýba nejaká časť v mozgu,
ktorá by ich svedomie nasmerovala,“ povedal G. Murín, ktorý
dlhé roky zbieral materiály na tému trestu smrti. „Hľadal som
riešenie, čo by sa s tým malo robiť. Niekedy celé dokazovanie viny trvá
aj viac ako 20 rokov. Logika popravy je už potom absurdná. Problém
s trestom smrti je tiež v tom, že mnohí ľudia napr. v Amerike sedia vo
väzení dobrých 20 rokov úplným omylom,“ myslí si G.
Murín a dodáva, že skrz heslo „niekto musí pykať“ sa vina našije na
nevinného človeka, ktorého ak raz popravíte, už je to nezvratné.
„Pripadá mi tiež amorálne, že advokát zoberie peniaze,
o ktorých vie, že boli vyvraždené. Bez hanby vloží peniaze do vrecka a
ide chrániť spravodlivosť. A vždy sú to tí istí… Sú to ešte horší
ľudia ako samotní zločinci. To sú vzory našej
spoločnosti…,“ zamyslel sa a dodal, že advokát mafiána
nielen obhajuje, ale pokiaľ má peniaze, robí mu aj sociálnu službu.
„Mafián je ako žralok, ten bude hladný furt, až kým ho niekto
nezlikviduje…,“ uzavrel.
V rámci besedy G. Murín predstavil knihu Návod na dlhovekosť, ktorú vydal
pri príležitosti svojich 60. narodenín, kde v skutočnosti nenájdeme
presný návod čo máme, či nemáme robiť, ale obsahuje práve fakty o tom,
čo všetko sa deje a čo všetko ovplyvňuje náš vek, potraviny dvojakej
kvality, či akési náhražky v nablýskaných obaloch nevynímajúc.
Nečudujme sa potom, že žijeme o pár rokov menej ako priemerný euro občan.
Žiaľ kniha nie je predajná.
![]() |
![]() |