Fero Vašš: Špagáti II.

<p>Pri dverách vojenskej správy strážilo vstup bdelé oko maličkého
deveťáka majora Lastivku. Prvý ho uvidel Vasiľ. „Major bol asi
vyškolený ako špecialista na boj vo vysokej tráve,“
so
smiechom poznamenal. Zasmiali sa všetci spolu a pripitý smiech absolventov
zaregistrovalo vycvičené ucho majora. Vypol hruď so šnúrami a zahrmel
piskľavým hlasom: „Súdruhovia, čo sa deje? Pri vstupe do
objektu sa musíte ohlásiť!“

Vlado si všimol poltopánky na majorových nohách. Spomenul si na svoje časy,
keď slúžil v kasárňach a každý dozorný mal obuté kanady.
„Súdruh major, kto vám povolil ľahkú obuv?“
Lastivkovi sa zdalo, že zle počul:
„Čoooooooooooooo?“ opäť piskľavo zapišťal.
„Nejaký vojačik si myslí, že keď dva roky bránil vlasť, tak
pojedol všetku múdrosť sveta?“

Zdeno sa zarehotal: „My nie sme žiadni
vojaci.“

„Idete teraz z vojenskej služby?“
Všetci traja takmer spolu: „Áno.“
Major opäť vypol ošnúrovanú hruď, obzrel si hviezdy na svojich pleciach a
„rázne“ vyriekol: „O tom, kto je vojak, rozhodujem ja. Kým
vám nevrátim občianske preukazy, stále ste vojaci. Ak chcem, ešte vám
môžem rovno napáliť Sabinov!“

Zdeno sa zasmial: „Keď pôjdete do Sabinova, môžete nám
priniesť aj tri litre čuča.“

Lastivkovi sa zdalo, že sa mu to len sníva. „Nie čučo, basu
vám zariadim.“

Vyhrážka basou v Sabinove nasrdila aj doposiaľ umierneného Vlada:
„My nie sme vojaci, my sme dôstojníci. Teda presnejšie,
dôstojníci v zálohe.“

„O tom, kto je v zálohe, rozhodujem ja,“
zapišťal Lastivka a napodiv nižším tónom doplnil: „Choďte
do miestnosti číslo 212 a nezabudnite sa ohlásiť.“

Zaklopali a vošli. V miestnosti číslo 212 sedel bývalý Zdenov spolužiak,
poručík Jožko Poľanka. Rýchle a triezvo zhodnotil situáciu, bleskovo ich
vybavil a na záver dodal: „Máme príkaz z Okresného výboru
KSS, že každý absolvent vysokej školy po príchode zo základnej služby
musí ísť za súdruhom tajomníkom Jánom Galambošom.“

Zdeno sa ohradil: „Čo ti drbe, ja nie som komunista. Čo ja mám
s Galambošom?“

„Chlapi, neblbnite, choďte tam, nechcem mať ani ja opletačky.
A aspoň sa tvárte triezvo.“

Vlado sa ešte snažil ohradiť: „My sa môžeme tváriť tak
triezvo, ako impotent môže predstierať erekciu.“

Pri dverách bol Lastivka prekvapený, ako rýchlo boli vybavení. Len na nich
zapišťal: „A teraz nezabudnite ísť za tajomníkom Okresného
výboru Komunistickej strany Slovenska.“

Ale toto už nepočuli. Vonku ich ovanul čerstvý vzduch a spustil sa
nepríjemný dážď.
„Zdeno, pozývaš nás do Brudňáka?“
„Hej, ale každý platí jedno kolo!“
Vošli do krčmy, kde obsluhoval čašník Rišo. Bol to mladý krčmár, na
ktorom už na prvý pohľad bolo vidno, že má svoju profesiu v krvi. Zdeno
frajersky objednal: „Rišo prines tri vaječné
koňaky!“

„Teraz ste vyšli z kasární a chcete piť babskú
pálenku?“
Skupáň Zdeno trval na svojom.
„Ja platím, ja objednávam.“
„Vaječný koňak tu síce mám, ale také lepidlo sa tu pije
málo.“

Vlado si spomenul na pehámaka Laubeho: „Chlapci, čo keby sme to
skombinovali?“

„To myslíš, že vám mám priniesť pivo
s borovičkou?“

„Ale nie, Rišo, ja chcem objednať také čosi, čo tu ešte
nikto nepil.“

Rišo sa zarehotal. „Tak to by si musel objednať
mliečko.“

„Rišo, rum máš?“ spýtal sa Vlado.
Keď Vasiľ počul slovo rum, spomenul si na svoju prvú opicu ešte na strednej
škole a začínal mať divný pocit spojený s nutkaním na vracanie.
„Jasné, ale to ho chceš piť s kofolou ako študentíci, čo sa
boja profesorov?“

„Nie s kofolou, s vaječným koňakom!“
„Pozri, Vasiľa už teraz naťahuje. Keď mi ovraciate záchod,
tak to aj utriete. Pred dvoma mesiacmi tu Janko Chovanič na záchode ovracal
Lastivku a major mne aj Chovaničovi sľúbil také manévre, že sa z toho
poserieme. Tak, chlapci, nevymýšľajte a pite vodku, slivovičku,
borovičku…“

Vlado zažartoval: „Chlapi, u nás to vyrábal náčelník PHM
Laube a recept mal vraj priamo z Berlína.“

„A ako to mám nakombinovať?“ podvolil nakoniec
Rišo.
„Berliner Spezialität Eierlikör und Rum, halb und
halb,“
oprášil Vlado svoju nemčinu.
„Ich verstehe nicht,“ zahabkal Rišo.
„Skús po slovensky.“
„Jednoducho, zmiešaš vaječný koňak s rumom jedna
k jednej.“

„A ďalej?“ vyzvedal Rišo.
„Vot vsjo, ako hovoria bratia. A prines to
štyrikrát.“

„Trikrát,“ opravil ho Zdeno.
„Tak tri alebo štyri?“ spresňoval Rišo.
„Ja platím tri.“
„Rišo, toto objednávam ja, prines štyri. Jeden si dáš,
Riško, s nami.“

„V pracovnom čase nemôžem.“
„Nekecaj, namiešaj a prines! Ideme na OV KSS, nech sa nám
nemotajú jazyky.“

Rišo si poklopal na čelo: „V Rusku perestrojka a vy chcete
vstúpiť do strany?“

„Súdruh Rišo, my nevieme, čo chceme, tvoj ovracaný kamoš
Lastivka nás tam poslal.“

„Daj pokoj s lampasákmi,“ zamrmlal Rišo a
odišiel pracovať.
Namiešal. Farbu to nemalo práve najvábnejšiu, no Rišo ochutnal a celkom mu
to zachutilo. Priniesol k stolu. Vypili všetci. Chuť to malo, na prekvapenie
všetkých, celkom príjemnú. Otočili štyrikrát a zaplatili, tentoraz aj
Zdeno. Rišo im ešte na rozlúčku poprial šťastnú cestu a pozval ich na
druhý deň o štvrtej na popravku.
Posilnení o zmes rumu a vaječného koňaku prišli pred dvojposchodovú
budovu okresného výboru strany. Zdeno od šťastia, že dnešný pijáles od
rána ho vyšiel celkom lacno, vyhlásil: „Aha, betlehem, hore
hviezda a dole barani. Ha, ha, ha.“
Súhlasné ha, ha, ha mu
bolo odpoveďou na múdru myšlienku, ktorú, samozrejme, nevymyslel, ale kdesi
to už dávno predtým počul. Pomaly vyšli na prvé poschodie. Ohlásili sa na
sekretariáte, kto sú, odkiaľ prišli a za kým chcú ísť. Bdelé oko
súdružky Haliny ihneď spoznalo a nežný noštek zacítil, kde boli predtým.
Ohlásila to súdruhovi tajomníkovi. Galamboš už mal prvé hlásenie od
Lastivku, vedel, že prídu, vedel, že sú pripití. Aj tak ich pozval ďalej,
netušiac, že uvidí, čo ešte vo svojej kancelárii nevidel. Keď zbadal, ako
sa vzájomne vmanipulovali do kancelárie, hneď na ich spustil:
„Súdruhovia, prečo ste prišli opití?“
Vlado sa pripito usmial: „Pán Boh vydumal paľenku, žeby
vychodňare neovládli švet.“

Galamboš neveriacky zagúľal očami a otvoril ústa, aby dalnajavo, čo si
o nich myslí.
Vlado ho predbehol: „Opravujem, žeby súdruhovia vychodňare
neovládli švet.“

Toto bolo už aj na Galamboša veľa. Na okresnom výbore strany spomínať
pána Boha. A robiť si žarty zo súdruhov. Toto nikto ani neskúsil. Pomstí
sa im, zničí ich, zlikviduje, nič im nedovolí. Neveriacky krútil hlavou.
„My komunisti máme vedúcu úlohu podľa ústavy, všetko tu
riadime a budeme riadiť. Samozrejme, v spolupráci so Sovietskym zväzom, tak
sa dohodlo v Jalte. Jasnéééééééééééé?“
Neisté
pohľady mladíkov dávali najavo, že im to celkom jasné nie je. Navyše
Vasiľovi sa obsah žalúdka začínal vracať do krku.
„Zavolal som vás, lebo som vám chcel dať šancu. Mali ste
dostať ponuku stať sa vojakmi z povolania alebo príslušníkmi verejnej či
štátnej bezpečnosti. Keby ste podpísali, preplatili by sme vám aj vysokú
školu. Súdruhovia, ale ja vám tú šancu nedám. Vám nie, vy ožrani, že sa
nehanbíte. Štát investoval do vašej socialistickej budúcnosti ťažké
peniaze a vy takto? Dnes som s vami skončil. Zistím si vaše pracoviská, ale
toto už tak ľahko nerozchodíte. Mládež má mať zelenú, ale nie vy…
Česť práci.“
Vykričal sa Galamboš, kýval neveriacky hlavou
sprava doľava a ťažko predýchaval. O chvíľu sa trochu upokojil a dodal:
„Tu mi ešte podpíšte, že ste boli na
pohovore.“

Mládenci sa uškrnuli, podpísali akési lajstrá a vychádzali vonku. Vlado si
všimol, že Vasiľa napínalo, začínal mať plné ústa a nechcel, aby si
urobili ešte väčšiu hanbu, tak sa rýchle spýtal: „Kde je
WC?“

Galamboš mal toho už dosť. „Súdruhovia končíme,
vypadnite!“

Vasiľ bleskovo vybehol vonku z budovy, len sa otočil a vracal. Knedlo,
vepřo, zelo z poslednej kasárenskej stravy premiešané s rumom a vaječným
koňakom sa ako kravské lajno rozprsklo na trávniku pred OV KSS. Okoloidúci
dedo Denčák, ktorý bojoval v slovenských horách a neskôr živoril aj
v sovietskom gulagu, nahlas po rusky zaklial, pozrel hore na hviezdu a potom na
trápiaceho sa Vasiľa a doplnil: „Mám podobný
názor.“

(pokračovanie v budúcom vydaní)

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter