Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

EKOtábor alebo Krajina zázrakov

obrazek… to bol motív
celého tábora, ktorý sa konal v dňoch od 20. – 24. 7. 2009. Jeho
hlavným organizátorom bolo Východoslovenské ochranárske združenie
v spolupráci s Obecným úradom Soľník. Na rozdiel od minulého roka sa ho
zúčastnilo o 11 detí viac.

27 mladých ekotáborníkov sa hneď v prvý deň rozdelilo do 3 skupín,
z ktorých si každá mala vymyslieť svoj názov, pokrik a urobiť zástavu.
Najprv však museli všetky deti prejsť krstom, vylosovať si táborového
anjela a naučiť sa táborovú hymnu. Okrem zázrakov v tábore pôsobili aj
zlé čary, za ktorými stál Brumburak. Hneď v prvý deň, keď sa mala
konať opekačka. Všetko jedlo však zmizlo, a tak ho deti najprv museli
nájsť. V utorok po športovom dni a veľkej horúčave spontánne začala
oblievačka, v dôsledku čoho Brumburak usúdil, že si vodu nevážia a
zaklial ju. Aby mu dokázali opak, museli naplniť obrovský hrniec vodou
z potoka. Čary sa stupňovali a v stredu po namáhavom dni strávenom
v stropkovskej ZOO a kúpalisku vyústili do nočnej hry. Brumburak totiž
zaklial čas, čo znamenalo, že o 2:00 v noci bolo 7:00 hodín ráno.
Klasicky bola rozcvička, ranná hygiena a raňajky (avšak len s broskyňami).
Hneď potom sme sa po prečítaní odkazu pustili do veľkej pátračky. Každá
z troch skupín mala svoje indície, na základe ktorých sa mala dostať
k časti tej najdôležitejšej. Až v sile všetkých troch skupín dávala
zmysel. (Najprv sa po tom chodilo/potom sa to žralo/a možno sa v tom aj
hralo). Po krátkom rozmýšľaní deti prišli na to, že to je seno. Rýchlo
sa k nemu rozbehli, a neostávalo nič iné ako nájsť v tejto kope to, čo
hľadali – stratený čas v podobe budíka so správnym časom (2:45). Po
jeho nájdení si opäť ľahli do postelí a čakali na skutočné ráno
s pravými raňajkami. S krajinou zázrakov sa nerozlučne spája aj túra
k Trom vodám, ktoré sú známe svojou liečivou silou. O tom, že je to
zázračné miesto nás presvedčilo aj počasie. Kým sme boli v lese jemne
pršalo, ale stromy nás pred dažďom ochránili. Po chvíľke sa opäť
vyčasilo a mohli sme začať súťažiť. Najväčší úspech z hier mala
tá, v ktorej deti museli zo svojho oblečenia spraviť čo najdlhšiu šnúru.
Najprv sa vyťahovali šnúrky z topánok, nohavíc a búnd, no sila vyhrať
postupne viedla ku kurióznym nápadom a do zväčšujúcej sa šnúry
pribúdali ponožky, hodinky, gumičky do vlasov i šiltovky. Najdlhšia
šnúra mala 30 m, ale ani ostatné za ňou veľmi nezaostávali. Aby si deti
ponamáhali aj mozgové závity a nielen svaly, pripravili sme pre nich
vedomostnú súťaž, v ktorej išlo o život. Večer sme medzi sebou
privítali prof. ThDr. Jána Zozuľaka, PhD., dekana Pravoslávnej fakulty PU,
ktorý mal s deťmi zaujímavú besedu. Na druhý deň si deti mohli vypočuť
poučnú prednášku o medveďoch v podaní Kamila Soóša. Okrem toho sa
mohli deti naučiť spoznávať rastliny a robiť herbár. Predposledný deň
tábora sa niesol v podaní Pevnosti Boyard. Deti museli v deviatich
disciplínach prekonávať samy seba, aby získali kľúč, ktorý si neskôr
vymenili za indíciu. Čím ich mali viac, tým skôr uhádli heslo, ktoré im
otvorilo bránu k sladkému pokladu. Poobede sa zas prekonávali animátorky,
keď si s deťmi na hodinu vymenili úlohu. Deti si post animátorov užívali
naplno. Vyvrcholením tábora bola Talent šou, kde nás deti prekvapili svojou
tvorivosťou. Nasledovala diskotéka, na ktorej, ako inak, nesmeli chýbať
ľudovky.
V piatok, posledný deň tábora sa mnohým tlačili slzy do očí. Povedali
sme si táborových anjelov, zaspievali táborovú hymnu a mohol poslednýkrát
cvaknúť fotoaparát. V pozadí znela pieseň so slovami nezabudneme my na ten
krásny čas, o rok sa tu stretneme my zas.
M. V.

obrazek obrazek obrazek
Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter