Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Dlho trpeli vojnou postihnutí!

Vypočul som si výpoveď syna postihnutého 2. svetovou vojnou. Nechce sa
mi veriť, že toľko utrpenia a tak dlho prežili ľudia po ukončení vojny.
Najviac si vytrpeli ľudia severovýchodného kraja – Pod Duklou. Po návrate
z evakuácie v bardejovskom okrese, koncom januára 1945 sa rodina Vargova
vrátila do Vyšnej Olšavy okres Stropkov ani nie s ročným chlapcom
nakazená týfusom.

Matka, aby zachránila syna Jána, odišla do rodnej Oľšavky. Rodný dom vo
V. Olšave bol v dezolátnom stave, okná vybité, veci rozkradnuté, bez
obživy, fašisti brali všetko čo prišlo. Bola veľká zima. V dome zostali
3 staré osoby, ktoré následkom choroby zomreli. Otec Jána ležal
v agónií, nikto nevie ako dlho, nemal prikryté dolné končatiny, dôsledkom
čoho mu odmrzli.
Po prevoze do nemocnice v Prešove, v dôsledku psychickej traumy odmietol
amputáciu dolných končatín, vyliečili ho z choroby – týfu, nohy
začali postupne odhnívať. Človek si nevie predstaviť v akých bolestiach
žil otec Jana Vargu, napriek viacerým pokusom odmietal amputáciu.
V sedemdesiatich rokoch v zúfalstve dovolil svojmu kamarátovi, aby mu nohy
amputoval pomocou žiletky, žiadne umŕtvenie. Človek si nedokáže
predstaviť aké trápenie prežívala rodina Vargových, manželka Mária, syn
Jano, dcéra Mária. Deti žijú dodnes vo Vyšnej Olšave.
Pri sledovaní vojnových filmov si človek neuvedomuje, aké utrpenie prežili
obyčajní ľudia národov bývalého Sovietskeho zväzu, ale aj Nemecka, ktoré
znášali najviac ťarchu 2. svetovej vojny. Dodnes je vidieť pri pomníkoch
potomkov, kde v máji prichádzajú vzdať úctu synovia, vnuci, pravnuci,
pokoru a smútok.
Zaráža ma s akou ľahkosťou média informujú o terajších vojnových
konfliktoch v Lýbii, Sýrii a inde. Či si neuvedomujú, že vojna je
pokračovanie ekonomiky násilnými prostriedkami, vždy sa vedie v záujme
bohatých. Slzy matiek v Afganistane, Iraku, vo vojne zmietajúcich sa
štátoch sú tak slané ako našich matiek, deti, ktoré vojnu prežili.
Tento článok píšem, aby som pripomenul dnešnej mládeži, nech si ctia
hrdinstvo svojich dedov, pradedov, ale najme matiek, lebo matky s deťmi a
starými rodičmi vo vojne, vojnových konfliktoch trpia najviac. Keď rinčia
zbrane mlčia múzy – povedal to múdry človek, umelec. Čo robia naši
vojaci v pobaltských štátoch a inde, chránia záujmy imperialistov a
ohrozujú nášho Slovanského brata Rusko. Neverte, že mocným ide o mier,
vždy im ide o peniaze. Preto my protifašistický bojovníci sme kategorický
proti tomu.
Peter Kasarda, predseda ZO SZPB Vyšná Olšava

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter