Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Divadlo mladých NO-TAK predviedlo vynikajúcu derniéru hry Ivona, princezná burgundská

Ivona, Princezná
Burgundská patrí k predstaveniam, ktoré určite dokážu veľmi zaujať.
Divadlo mladých NO-TAK nedávno predviedlo derniéru spomínaného
predstavenia. Ide o jeden z najvýznamnejších titulov poľskej i svetovej
divadelnej literatúry 20. storočia. Do dekadentnej kráľovskej rodiny
prichádza chudobná Ivona, ktorú si vyvolil mladý princ za svoju
nastávajúcu. Autor hry, W. Gombrowicz, na pôdoryse rozprávkového príbehu
popolušky ukazuje stretnutie dvoch úplne odlišných hodnotových a ideových
svetov.

Pokiaľ je toto stretnutie vnútorne prázdne, bez lásky, zákonite sa
končí tragicky. Autor vytvára v príbehu Ivony sugestívne podobenstvo
nášho sveta, kde sa cynizmus mocných zrkadlí v bezmocnosti slabých. Na
derniére sme sa boli pozrieť aj my a musíme uznať, že stropkovskí herci
podali vynikajúci výkon. Na javisku bolo vidieť, že sa vzájomne dopĺňajú
a dokážu sa podržať. Tak, ako sa dokázali zmocniť smutných scénok,
rovnako úžasne dokázali zahrať tie vtipné, ktorými rozosmiali každého
diváka. To všetko je však určite podmienené tým, že medzi hercami a
režisérom je výborná spolupráca a hlavne milovanie toho, čomu sa spoločne
venujú – divadlu. Viac sme sa porozprávali s režisérom Milom Cimbalom,
ktorý učí v košickom konzervatóriu J. Adamoviča a zároveň spolupracuje
s divadelným súborom SOS v Sabinove. „Hru Ivona, princezná
Burgundská, sme pripravovali od októbra 2014 a premiérovali sme ju
v decembri 2015. Bola to síce dlhá cesta, ale myslím, že všetko malo svoj
zmysel. Stáva sa ,že niekedy nie je dôležitý výsledok, ale cesta
k nemu,“
povedal. Režisér je presvedčený, že jeho zverenci
sa svojich úloh zhostili veľmi dobre a vdýchli nový život postavám tejto
hry. Bolo veľmi zaujímavé sledovať proces vzniku tohto predstavenia
,pretože sa na javisku vedľa seba ocitli herci, ktorí nemali skoro žiadnu
skúsenosť s divadlom a herci, pre ktorých sa táto záľuba pravdepodobne
stane ich profesiou. „Výdatne im sekundovali ľudia, ktorí majú
dlhoročné skúsenosti s prácou na javisku. V konečnom dôsledku sa im
spoločne podarilo vytvoriť niečo krásne a hodnotné.“
Veľmi
zaujímavým prvkom v predstavení bolo, keď kráľ vytiahol mobilný telefón
a všetci herci, ktorí boli práve na javisku, si dali spoločnú „selfie“.
Zaujímalo nás, odkiaľ režisér čerpá inšpiráciu. „Tá
prichádza v samotnom skúšobnom období. Nápady prichádzajú samé od seba,
pretože sú tu javiskové situácie, ktoré je potrebné dokresliť,
ozvláštniť, aby o čomsi vypovedali a neboli samoúčelné. Občas je tých
nápadov z každej strany veľa, vtedy sa musia opatrne selektovať, aby sa
nenarušil pôvodný režijný zámer, žánrová čistota a poetika celého
predstavenia,“
vysvetlil. Veľmi zaujímavým prvkom
predstavenia bola situácia, keď kráľ vytiahol telefón a všetci herci,
ktorí boli práve na javisku, si dali spoločnú „selfie“. Opýtali sme sa,
odkiaľ režisér čerpá inšpiráciu. „Tá prichádza
v samotnom skúšobnom období. Nápady prichádzajú samé od seba, pretože
sú tu javiskové situácie, ktoré treba dokresliť, ozvláštniť, aby
o čomsi vypovedali a neboli samoúčelné. Občas je tých nápadov z každej
strany veľa, vtedy sa musia opatrne selektovať, aby sa nenarušil pôvodný
režijný zámer, žánrová čistota a poetika celého
predstavenia,“
vysvetlil. Nezabudli sme ani na hercov a okrem
iného sme sa ich opýtali, ako sa im podarilo vžiť do ich postáv. Henrieta
Vysokajová, ktorá si v predstavení zahrala hlavnú postavu, Ivonu, pôsobí
v tomto divadle štyri roky. „Moje víkendové vystúpenie bolo
prvé vystúpenie, kde Ivona trochu prejavila svoje city a vnímala okolie.
Doteraz som to hrala tak, že Ivona bola tiché dievča, ktoré vyzeralo na
pohľad hlúpo a vo vnútri sa trápila, žila vo svojom svete a ničoho sa
nebála. Na derniére som prejavila trochu nebojácnosti a robila som to tak,
ako som cítila. Vžiť sa do mojej postavy bolo veľmi ťažké. Zo začiatku
som mala veľké problémy, keďže takú postavu som ešte nehrala a Ivona bola
iná. Na pohľad to vyzeralo príliš jednoducho, pretože to vyznelo, ako by
som celú hru nerobila nič iné, len stála. V skutočnosti však Ivona vo
vnútri všetko veľmi prežívala. Neraz to dala najavo svojim správaním,
napr. keď chytala muchy, pozerala sa na topánky ľudí a
podobne.“
Princa Filipa stvárnil Dávid Kleban, ktorý
v divadle pôsobí ešte len jednu sezónu. V minulosti ale s týmto
divadelným súborom spolupracoval pri hre Ja, Andy! ako zvukár. Na derniére
sa snažil vžiť do myslenia, správania a konania mladého muža, ktorý má
všetko, čo chce. Prežil toho mnoho a už nevie, čo so sebou.
„Nebolo to ľahké, dokonca som mal niekedy aj problémy
s vtelením sa do princa Filipa. Avšak, opäť divák musí povedať, či bol
na javisku Dávid Kleban alebo princ Filip.“
Zároveň dodal,
že najťažšie pre neho bolo zvládnuť kvantum textu. „O tom
vedia svoje aj šepkárky,“
zasmial sa. Maroš Maruščák,
ktorý si v predstavení zahral rolu kráľa, pôsobí v divadle od zimy 2014.
„Predstavenie hodnotím výborne, hoci vždy sa dá niečo
zlepšiť. Pri natáčaní filmu je možnosť scénu zopakovať ,resp.
zostrihať, no pri divadle je na pódiu len jediný pokus a je na hercovi, aký
dojem zanechá. Po vystúpení ma sprevádzala sentimentálnosť pri spomienke,
že táto hra bola zároveň derniérou. S postavou kráľa sa mi zo začiatku
ťažšie stotožňovalo, ale nakoniec s úžasnou prácou nášho milého
režiséra sa mi to podarilo. Bolo náročné spájať povahové črty, pohyb,
farbu a štýl reči, intonáciu, mimiku v jeden celok. Vystihnúť zhýralého
a smilného kráľa v tejto tragifraške nebolo ľahké. Viac než
dvojhodinové predstavenie s hlbokým podtextom pre náročnejšieho diváka
bolo veľkou výzvou pre všetkých hercov. Najťažšie asi na tom všetkom
bolo, že som si musel nechať narásť bradu (smiech). S tým sa musela
stotožniť pre zmenu moja priateľka, rodičia a priatelia. Táto hra vo mne
zanechala obrovský a nezabudnuteľný dojem. Spoznal som tu ďalších
skvelých a jedinečných ľudí. Neskutočný počet skúšok počas víkendov,
ale aj týždňa, bol obsiahnutý skvelou zábavou a hlavne výbornými hodinami
herectva. V neposlednom rade som poctený ponukou režiséra na ďalšiu
spoluprácu,“
netajil nadšenie. Diana Khwaja si zahrala
kráľovnú. V divadle NO-TAK patrí k hercom, ktorý toto umenie aj študujú
a venujú sa mu profesionálne. „Moja postava ma neraz postavila
do pozície, ktorá mi bola nekomfortná. Keď som čítala texty prvýkrát,
bola som v šoku, pretože som sa nevedela stotožniť s nejakými
myšlienkami. Mala som problém zistiť, kto je vlastne moja postava. Postupom
času som však naučila, ako sa odosobniť a zároveň sa cítiť sebaisto ako
vo vlastnej koži.“
V závere sme sa režiséra opýtali na
plány do budúcna. „Plány do budúcna si veľmi nerobím. Beriem
život tak, ako príde. Čo sa má stať, sa stane. Uvidíme, čo prinesie
život. Niekde v diaľke sa črtá 30. výročie založenia divadla mladých
NO-TAK,“
uzavrel a dodal, že ich spoločným snom je možno
neutíchajúci standing ovation.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter