Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Dávno, pradávno…

Ešte raz o dobe bronzovej

V ostatnom príspevku Dávno, pradávno sme sa ocitli v mladšej a neskorej
dobe bronzovej, v dobe, kedy do nášho priestoru prenikajú kultúry
popolnicových polí. Sú to dravé, expanzívne kultúry, ktoré obsadzujú
rozsiahle územia Európy. Najmä gávska kultúra k nám preniká až
z Rumunska a cez naše územie transferuje až do okolia Krakova
v Poľsku.

Poznamenala východné Slovensko aj tým, že sa nebála hornatejších
oblastí, ba práve naopak, na mnohých miestach vytvárala opevnené výšinné
sídliská. Tie vypovedajú o organizovanej spoločnosti, no zároveň aj
o nepokojných časoch. Zachovala sa vysoká úroveň kovolejárstva
dosiahnutá už staršou pilinskou kultúrou. Prečo predpokladáme prítomnosť
nositeľov gávskej kultúry aj v stropkovskom regióne minimálne v osobách
obchodníkov a prospektorov? V južnejšom vranovskom regióne poznáme veľa
sídlisk tejto kultúry. Z jej mladobronzového obdobia je to najmä hradisko
na Čičvianskom hradnom kopci, iste aj Stropkovčanom známa lokalita nad
križovatkou ciest na Vranov a Humenné. V neďalekom Žalobíne sa približne
z toho istého obdobia (13.-11. stor. pred Kr.) našiel depot kovolejára a
zachytilo sa tu sídlisko. Je veľmi nepravdepodobné, aby taká expanzívna
spoločnosť, akou boli nositelia gávskej kultúry, nepostupovala po toku
Ondavy ďalej na sever. Do tohto regiónu však rovnako mohla zasiahnuť aj
ďalšia silná kultúra popolnicových polí, rozšírená na severnom
Slovensku a v Poľsku – kultúra lužická. Zdá sa, že práve
severovýchodné Slovensko patrilo k zóne kontaktov týchto viac-menej
súčasných kultúr mladšej a neskorej doby bronzovej. Aj keď bronzové
predmety, ktoré vo veľkej miere sú civilizačným, nie kultúrnym prvkom
(mohli byť používané v tom istom čase vo viacerých kultúrach), práve
druhý bronzový nález zo stropkovského regiónu poukazuje viac na prostredie
lužickej kultúry. Ide o ozdobu – zlomok okuliarovitého závesku,
nájdený v Chotči. Pri bagrovaní štrku v riečisku Chotčianky, na jej
ľavom brehu sa našla ružica so špirálovite stočenú strednou časťou.
Ružicu tvorí 9 vinutí a strednú časť 3 závity. Je to zlomok (polovica)
ozdoby, ktorú pre jej tvar, pripomínajúci okuliare, nazývame okuliarovitý
závesok. Chotčiansky nález typologicky patrí k starším záveskom tohto
typu ozdôb, radeným do mladšej doby bronzovej s ťažiskom výskytu
v 13. – 12. stor. pred Kr.
Horšie s datovaním je to pri náleze štyroch malých plochých pukličiek,
ktoré sa tiež našli v Chotči, na mieste nálezu keramických črepov
z mladšej a neskorej doby bronzovej. Pukličky tvorili zrejme súčasť ozdoby
konského postroja, alebo boli inak využité ako okrasný prvok. Ak sú bez
výzdoby, sú v podstate nedatovateľné. Hovoríme, že ide o priebežný
tvar, ktorý sa vyskytuje dlhé obdobie a bez ďalšieho materiálu ich nie je
možné časovo bližšie určiť. V kontexte s nálezmi črepov, radenými
hypoteticky ku kultúre Gáva, by sme teda mohli pri pukličkách hovoriť tiež
len rámcovo o mladšej až neskorej dobe bronzovej, teda o čase medzi
13. – 8. storočím pred Kr.. Mohli rovnako patriť gávskej ako aj
lužickej kultúre.
V čase, do ktorého je možné datovať bronzový závesok a pukličky
z Chotče a bronzovú sekerku z Breznice, nastupuje v starovekom Grécku,
ktoré je už na začiatku doby železnej, tzv. temné, alebo tiež nazývané
homérske obdobie, v Egypte sa pomaly končí obdobie Novej ríše a v južnej
Amerike žili ešte len tvorcovia predinkských kultúr. V stropkovskom
regióne sa v tom čase, niekde v období 13.-12. stor. pred Kr. (závesok) a
13. – 8. stor. pred Kr., museli pohybovať ľudia, ktorí dokonale ovládali
metalurgiu farebných kovov a s takýmito výrobkami obchodovali. Či sa tu aj
usadili, zatiaľ nemôžeme povedať. Nové nálezy sa môžu objaviť aj
náhodne a môžu posunúť naše poznanie podstatne dopredu. Takto sa stalo
napríklad v spomínanom Žalobíne (okr. Vranov n.T.), kde miestny obyvateľ
mal doma dva roky odložené bronzové náramkovité hrivny, nájdené na
bratovej záhrade, iba tušiac, že ide o niečo starobylé. V Hermanovciach
n. T. sa zas našli až dva poklady bronzových predmetov pri prechádzke
v lese. Napokon, časť okuliarovitého závesku z Chotče do múzea tiež
priniesol jeho nálezca, za čo sme mu úprimne vďační. Prosíme preto
všetkých možných nálezcov, ktorí náhodne objavili nejaké zaujímavé
predmety, aby ich neukrývali, ale priniesli do múzea na posúdenie. Môžu
prispieť k lepšiemu poznaniu najstarších dejín regiónu a v súčasnosti
navyše môžu nálezcovia získať aj zaujímavé nálezné. Pripomíname
však, že sa predpokladá náhodný nález. Zámerné vyhľadávanie
archeologických nálezov bez nevyhnutného oprávnenia vykonávať
archeologické výskumy je podľa legislatívy Slovenskej republiky trestné.
PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD., Tripolitana – Kaštieľ
Stropkov

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter