Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Dávno, pradávno…

Bronz v plnom rozkvete

Dávno, pradávno, bolo také obdobie, ktoré nazývame doba bronzová. Na
Slovensku sa datuje od 24/23. storočia pred Kr. až po 8/7. stor. pred Kr.
V niektorých oblastiach Slovenska, najmä na juhozápade (maďarovská
kultúra) a juhovýchode (otomanská kultúra), sú už v najstarších
obdobiach doby bronzovej známe vyspelé spoločenstvá, ktoré vytvárali
predurbánne opevnené sídliská a zhotovovali pozoruhodnú keramiku
i bronzové a zlaté predmety.

V ostatnom príspevku nášho seriálu sme hovorili, že stropkovský
región zjavne nepatril k oblastiam, ktoré by vyhovovali starobronzovým
kultúram. Možno stredobronzovej a mladobronzovej pilinskej kultúre možno
prisúdiť osídlenie pri Stropkove-Sitníku, ale z nevýrazných nálezov to
nemožno jednoznačne určiť. Až mladšia a neskorá doba bronzová, obdobie
medzi 13. – 8. stor. pred Kr. dostáva do optiky záujmu osadníkov aj náš
hornatejší kraj. Nie natoľko ako južnejší vranovský, či
juhozápadnejší prešovský región, ale ľudoprázdna nebola ani táto
oblasť. Dotkla sa jej aspoň noha obchodníka-kovolejára, ak už nie priamo
osadníka. Ojedinelé nálezy bronzových predmetov či dokonca malé depoty
(poklady) nedokladajú automaticky osídlenie, skôr ich môžeme interpretovať
ako stopy obchodných ciest. Zatiaľ totiž nepoznáme ani jednu lokalitu okrem
už spomínaného Stropkova-Sitníka, kde by sme mali doložené sídliskové
objekty, teda kde by sme mali potvrdenú osadu z doby bronzovej. Ale
koncentrácia povrchových nálezov zlomkov keramiky na niekoľkých miestach
dáva tušiť, že tu ešte môžeme očakávať isté pozitívne prekvapenia.
Črepy z mladšej až neskorej doby bronzovej, ktoré sa našli pri
slovensko-poľskom prieskume J. Gancarského a G. Lukáča na polohe Hrabiny na
hranici katastrov Vojtovce, Stropkov, Korunková a Potôčky, by mohli na
existenciu sídliska poukazovať. Bez výskumu však nič bližšie povedať
nemôžeme. Ďalšie nálezy mladobronzovej keramiky, patriacej
najpravdepodobnejšie kultúre Gáva, sa našli na dvoch polohách v chotári
Breznice (Za cintorínom a pod Studničnou horou na ľavom brehu Ondavy) a
v chotári Chotče (poloha Pahorok).
Bezpochyby najzaujímavejšími pravekými nálezmi z oblasti Stropkova, popri
kamenných sekeromlatoch z neskorej doby kamennej a počiatku doby bronzovej
(písali sme o nich v predchádzajúcich častiach), sú nálezy bronzových
predmetov. Tieto sa našli na už spomenutých lokalitách – v Breznici a
v Chotči. V Breznici, na polohe označenej ako Studničná hora VII, sa pri
prieskume Prešovskej univerzity (R. Hriž a M. Vizdal) našla bronzová sekerka
s tuľajkou. Do takýchto sekeriek sa nasadzovala drevená násada a
upevňovala sa organickým materiálom (kožou, lykom, špagátom), na čo
slúžilo aj uško, ktoré sa na breznickej sekerke nezachovalo, lebo horná
časť je poškodená. Sekerky sa používali ako pracovné nástroje, ale iste
aj ako zbrane počas celej mladšej a neskorej doby bronzovej. Typ nájdený pri
Breznici, aj keď nevieme ako mal vykrojené ústie, čo je podstatný znak pre
bližšie datovanie, sa podľa formovania tela hlási skôr do mladšej ako
neskorej doby bronzovej, pravdepodobne do obdobia 12.-11. stor. pred Kr.
Bronzové sekerky sú druhým najpočetnejším predstaviteľom skupiny
pracovných nástrojov nachádzaným na Slovensku v oblasti Potisia
(najpočetnejším sú kosáky). Poznáme ich odtiaľ 103 kusov
z 37 lokalít. Najčastejšie sa nachádzajú ako ojedinelé nálezy a ako
súčasti depotov. Len výnimočne sa našli v hrobe. Podobné typy používali
všetky kultúry popolnicových polí. V našom priestore to bola
predovšetkým kultúra pilinská (staršia) a kultúra Gáva (mladšia).
O gávskej kultúre a o ďalších nálezoch bronzových predmetov zo
stropkovského regiónu si povieme o týždeň.
PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD.,
Tripolitana – Kaštieľ Stropkov

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter