Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Dávno, pradávno…

Kovoliatci, ktorí sa
tu iba zastavili

Dávno, pradávno, na Slovensku okolo 24. – 23. storočia pred Kr. sa
začala doba bronzová. Prichádzala postupne a v rôznych oblastiach
s rôznou intenzitou. Niekedy sa označuje aj ako zlatý vek ľudstva, pretože
dochádza k dovtedy nepoznanému hospodárskemu rozkvetu. Nastávajú však aj
nepokojné časy plné bojových stretov, preto pomenovanie zlatý vek má od
reality poriadne ďaleko. Už v predchádzajúcej časti nášho
archeologického seriálu sme hovorili o tom, že stropkovský región
najvýznamnejšia starobronzová kultúra – otomanská – zrejme obišla,
nezanechajúc takmer žiadne stopy.

Na oráčine na hranici intravilánu a extravilánu Stropkova – Sitníka
smerom na Vojtovce zozbieral Ing. Arch. Marko Vateha, PhD. črepy, ktoré robia
archeológom vrásky na čele dodnes. Je ich niekoľko stoviek, ale sú
zväčša malé, nevýrazné, neposkytujú určujúce znaky ako je výzdoba či
tvar keramiky. M. Vateha, podobne ako archeológovia Mgr. Jan Gancarski
z Podkarpatského múzea v Krosne a dr. Gabriel Lukáč z Pamiatkového
úradu v Levoči pri prieskume v r. 1994 sledovali na povrchu oráčiny
tmavé škvrny, ktoré poukazujú na zahĺbené objekty. V r. 2006-2007 sa tu
vďaka agentúre Krajina Ing. Miroslava Kneža v spolupráci s vtedajším
Vlastivedným múzeom v Hanušovciach n. T. uskutočnil archeologický výskum.
Skupiny anglických archeológov, študentov a dobrovoľníkov precízne
preskúmali svah východne od obce. Ale ani pomocou moderných georadarových
metód sa nepodarilo rozlúštiť záhadu, kto a kedy presne sa na Sitníku
usadil. Zistili sa tu len skromné stopy sídliskových objektov s minimálnym
počtom nálezov, ktoré možno len veľmi všeobecne zaradiť od doby
bronzovej. Niektoré črepy poukazujú na pilinskú kultúru, ale J. Gancarski
nevylučuje, že by predsa len mohlo ísť aj o starobronzovú kultúru
otomanskú. V každom prípade sa osadníci pri Sitníku nezdržali dlho, asi
len pár rokov. Na sídlisku sa nevytvorila silnejšia kultúrna vrstva a tá,
čo sa vytvorila spolu s plytkými objektmi, podľahla hlbokej orbe. Zrejme sa
tu zastavili ľudia, možno kovoliatci, ktorým prírodné podmienky
nevyhovovali, a preto po krátkom čase pokračovali za obchodom i za životom
ďalej za Karpatský oblúk. Odišli pokojne, na sídlisku neboli nijaké stopy
po požiari či inej katastrófe. Ak pripustíme, že pri Sitníku žili
nositelia pilinskej kultúry, pohybovali by sme sa v období strednej až
mladšej doby bronzovej, v absolútnej chronológii asi v 15. – 12. stor.
pred Kr. Za toto datovanie sa prihovárajú aj ďalšie nálezy z doby
bronzovej, nájdené v stropkovskom regióne. Na hrebeni medzi obcami Vojtovce,
Stropkov, Korunková a Potôčky sa na viacerých polohách našli črepy
rámcovo zaradené do mladšej až neskorej doby bronzovej. Jeden z črepov
prisúdili autori prieskumu J. Gancarski a G. Lukáč práve pilinskej kultúre.
Aká bola táto kultúra? Veľmi vyspelé spoločenstvo z veľkého komplexu
popolnicových polí. Svojich zosnulých spaľovali a ostatky žehu vkladali do
urien – popolníc. Ich pohrebiská majú aj niekoľko tisíc hrobov, preto
hovoríme o popolnicových poliach. Pilinská kultúra, rozšírená najmä na
juhu stredného Slovenska a v Košickej kotline, je známa aj svojim vyspelým
bronziarstvom. Kovoliatci vytvárali početné typy ozdôb, zbraní a
pracovných nástrojov. Obchodovali s nimi na veľké vzdialenosti.
V neistých pomeroch a v nebezpečenstve ukladali bronzové predmety ako tzv.
obchodnícke či kovolejárske depoty (poklady). V blízkosti stropkovského
regiónu ich nachádzame najmä v povodí Tople v bardejovskom regióne. Ale
niekoľko bronzových predmetov sa našlo aj v samotnom Stropkovskom okrese.
O nich však až nabudúce.
PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD., Tripolitana – Kaštieľ
Stropkov

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter