Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Dávno, pradávno…

Bojové či
drevorubačské sekeromlaty?

V ostatnej časti nášho miniseriálu o najstarších dejinách Stropkova
a jeho okolia sme sa dotkli najvýznamnejšej archeologickej kultúry nášho
regiónu z prelomu eneolitu a začiatku doby bronzovej – kultúry
východoslovenských mohýl. Možno by sme mali ozrejmiť, čo sú to za názvy,
ktoré archeológovia používajú na označenie spoločenstiev ľudí
v dávnej minulosti.

Ide o umelé názvy, vytvorené pre lepšiu orientáciu v čase, kedy
nevieme týchto ľudí etnicky zaradiť a už vôbec ich nevieme pomenovať tak,
ako označovali oni sami seba. My sme v hmotnej kultúre schopní rozlíšiť
iba odlišnosti veľkých celkov, ktoré k sebe nejakým spôsobom patrili
(územne a časovo, či aj geneticky a jazykovo – to nevieme) od iných
veľkých celkov. Vieme popísať materiálny obsah (to, čo nie je
z organických materiálov a nerozložilo sa v zemi) a sprostredkovane aj
duchovnú sféru (napr. pohrebný rítus, kultové predstavy a pod.). Dokážeme
postrehnúť vnútorný vývoj v týchto celkoch (začiatok, vrchol a zánik),
sledovať cudzie prvky (vplyvy) z iných kultúrnych prostredí a mnohé iné
skutočnosti. Pomenovania archeologických kultúr vznikajú na základe
lokality alebo oblasti, kde bola kultúra najskôr rozpoznaná (napr.
bukovohorská alebo gávska kultúra), alebo podľa typickej výzdoby či tvarov
keramiky (napr. kultúra s lineárnou keramikou, kultúra zvoncovitých
pohárov) či na základe iného typického prvku – ako napr. kultúra
východoslovenských mohýl. Práve táto kultúra, ktorej najvýraznejším
prvkom, zachovaným do súčasnosti v zalesnených terénoch, sú mohylové
násypy nad hrobmi ich zosnulých patrí do záveru obrovského kultúrneho
komplexu, nazývaného kultúra so šnúrovou keramikou. Časť tohto komplexu
s keramikou zdobenou odtlačakmi šnúr sa nazýva aj ľudom bojových
sekeromlatov. Netreba asi vysvetľovať prečo. Zachovali sa po nich – a teda
aj po našej kultúre východoslovemnských mohýl – typické kamenné
predmety s prevŕtaným otvorom na drevenú násadu, s ostrím a obuchom,
ktoré sa využívali ako pracovné nástroje, ale boli iste aj veľmi účinnou
a nebezpečnou zbraňou. V stropkovskom regióne sú známe 4 nálezy
sekeromlatov a jeden nález kamennej sekery. Dva sekeromlaty z neznámej polohy
v okolí Stropkova sa našli ešte v r. 1930. Od nálezcu ich získal
vtedajší Štátny archeologický ústav v Martine. Poznáme ich iba z kresby
a popisu V. Budinského-Kričku. Jeden zo sekeromlatov zo zelenkavosivého
trachytu má pozdĺžny prierez so zaobleným obuchom, druhý je z hnedej
bridlice, má približne päťuholníkový tvar a kužeľovitý, tupo
zakončený, hore i dolu slabo hranený obuch. Tretí sekeromlat sa našiel
v r. 1986 na južnom okraji obce Potôčky, na polohe zvanej Úboč.
Sekeromlat z granorioditu má jednostranne rozšírené, dokonale vybrúsené
ostrie a zúžený, sploštený tyl, na ktorom sú badateľné stopy po
opotrebovaní. Posledným doteraz známym kamenným sekeromlatom z regiónu je
nález z Vyšného Hrabovca. Našiel sa náhodne v r. 1988 na polohe Bartkov
hon. Je to profilovaný sekeromlat z granitu, resp. z ruly jemnozrnnej
s dokonale prevŕtaným, mierne zošikmeným a zúženým otvorom, s mierne
rozšíreným ostrím a odsadeným, výrazne zúženým a splošteným kruhovým
tylom. Na ostrí sú sledované stopy pracovného opotrebovania a podobne ako na
okraji otvoru na násadu tiež sekundárne poškodenie. Ostatné dva uvedené
nálezy sekeromlatov sú uložené u ich nálezcov. Boli by sme veľmi radi, ak
by sa ich podarilo získať aspoň ako výpožičku do pripravovanej
archeologickej výstavy, či perspektívnej expozície v Kaštieli. Posledný
nález brúseného kamenného predmetu – už nie sekeromlatu, ale sekery,
pochádza z Mrázoviec. Pri výskume stredovekého osídlenia na polohe
Hradzisko, zabezpečovaného agentúrou M. Knežu Krajina a vtedajším
hanušovským múzeom, sa v r. 2009 našli črepy so stopami šnúrovej
výzdoby, štiepaná industria a brúsená kamenná sekera, ktorá má
lichobežníkový tvar, mierne vejárovite rozšírené ostrie, pôvodne rovný
tyl a na povrchu početné stopy druhotného poškodenia. Nález sekerky je
dôležitý najmä preto, že pochádza z výskumu a možno ho dať do
širšieho interpretačného kontextu.
Okrem nálezov brúsených sekeromlatov a sekier sa štiepaná industria našla
ešte v katastri Stropkova a Vojtoviec, kde sa pri slovensko-poľskom prieskume
objavili aj črepy kultúry východoslovenských mohýl a 1 črep kultúry
lievikovitých pohárov.
PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD., Tripolitana – Kaštieľ
Stropkov

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter