Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Dávno, pradávno…

Východoslovenské pyramídy

Dávno, pradávno, presnejšie niekedy v 2. polovici 5. tisícročia pred
Kr. (staršie datovanie sa posúva asi o tisícročie bližšie
k súčasnosti) severovýchodné Slovensko spolu s celou Európou vstupuje do
záverečného obdobia doby kamennej.

Nachádzame sa na rozhraní doby, ktorej vládol kameň a doby, keď začal
dominovať kov, v období, pre ktoré používame pomenovanie eneolit –
neskorá doba kamenná. Vďaka postupnému rozširovaniu poznania metalurgie
medi a využívaniu kovových predmetov nastali výrazné zmeny
v hospodárstve, v spoločenskej sfére, v deľbe práce, v charaktere
rodiny, v dominantnejšom postavení muža. Vzrástol význam pastierstva,
predpokladajú sa etnické zmeny, príchod prvých Indoeurópanov. V eneolite
ľudia prišli aj na taký dôležitý vynález ako je koleso, čím sa
zjednodušilo prekonávanie vzdialeností pre väčšie skupiny ľudí a
diaľkový výmenný obchod.
Na Východoslovenskej nížine, v Košickej kotline a v Šarišskej vrchovine
sú rozšírené významné kultúry polgárského okruhu a najmä
stredoeneolitická bádenská kultúra. Tieto staršie kultúry eneolitu
v Stropkove a blízkom okolí nepoznáme. Zato záver eneolitu, obdobie na
prelome 3. a 2. tisícročia pred Kr. sa na pahorkoch Ondavskej vrchoviny
objavujú rozsiahlejšie stopy po prítomnosti tajomných pastierov, ktorí sem
prichádzajú z východu a ktorí sa považujú za prvých Indoeurópanov, teda
našich genetických prapredkov. Ich hmotný prejav nazývame kultúra
východoslovenských mohýl. Je to pomerne chudobná kultúra kočovníkov,
pastierov a chovateľov stád dobytka, s ktorými prechádzali po hrebeňoch
Nízkych Beskýd pozdĺž riek. Ich sídliská v podstate nepoznáme. Mali asi
jednoduché stanové príbytky, ktoré v zemi nezanechajú výraznejšie stopy.
Aj relatívna chudoba ich hmotnej kultúry vypovedá o charaktere ich
nomádskeho spôsobu života, v ktorom sa viac uplatnili predmety z kože,
kožušín, dreva, prútia a textilu, ktoré sa v zemi nedochovajú. Zato tento
zaujímavý ľud, ako už napovedá názov jeho kultúry, po sebe zanechal
impozantné posmrtné pamätníky, dodnes viditeľné v teréne – mohylové
násypy nad telami alebo kremačnými zvyškami svojich mŕtvych. Dôvod
budovania mohýl určite spočíval v náboženských predstavách, možno
súvisel tiež so snahou zachovať hroby viditeľné i po presune kočujúcich
pastierov do inej oblasti. Mohyly sa objavujú ako solitéry, ale tiež ako
pásy násypov tiahnuce sa po hrebeňoch kopcov. V okolí Stropkova sú
početné v bardejovskom, svidníckom, vranovskom a humenskom regióne
(Kožany, Kurima, Kučín, Šapinec, Radoma, Giraltovce, Fijaš, Ďapalovce,
Rafajovce, Kladzany, Nižný Hrušov, Brestov). V samotnom stropkovskom
regióne sú štyri mohyly evidované v Tokajíku, kde nadväzujú na pás
mohýl od Holčíkoviec, Rafajoviec a Ďapaloviec, tri mohyly sú známe
v Bžanoch a ojedinelý menší násyp mohylového charakteru poznáme aj
v katastri Šandala. Mohyly mohli mať výnimočne kamenné jadro alebo
prstenec kameňov lemoval ich obvod. Dosahujú výšku 3,4-6,5m a priemer
6 – 23 m. Takéto východoslovenské „pyramídy“ sa do súčasnosti
zachovali najmä v zalesnených oblastiach (kóty 149 – 535), i keď sa
predpokladá, že mohli jestvovať tiež na plochách, kde sa
poľnohospodárskou kultiváciou zničili. Môžu o nich svedčiť aj náhodné
nálezy kamenných predmetov, aké poznáme aj zo Stropkovského okresu. Ale
o nich si viac povieme nabudúce.
PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD., Tripolitana – Kaštieľ
Stropkov

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter