Tri nádoby na
záver
Rozlúčime sa s putovaním dávnymi – pradávnymi dejinami Stropkova a
jeho regiónu rozprávaním o troch archeologických nálezoch zo zbierky J.
Cichého – takmer celých nádobkách, reprezentantoch vyše tristoročného
obdobia od záveru 14. po 17. storočie.
Každý z nálezov pochádza z inej polohy a z iného obdobia.
Najstaršou nádobou je neveľký hrniec okrovej farby s jednoduchým,
šikmo zrezaným a vyhnutým okrajom, nájdený v areáli bývalej STS. Hrniec
je veľmi pekným a pravdepodobne najstarším zachovaným predstaviteľom
stredovekého hrnčiarstva z územia Stropkova. Má zaujímavú výzdobu: na
hrdle hustú vlnovku a ďalšie dve voľnejšie nepravidelné vlnovky sú na
jeho pleciach. Medzi touto archaickou vlnovkovou výzdobou sa nachádzajú
štyri obvodové ryhy. Vlnovky na pleciach hrncov boli typické pre slovanskú
včasnostredovekú keramiku v 9.-10. storočí, pričom však tento ornament
prežíva ešte hlboko do stredoveku. Stropkovský nález je datovateľný na
prelom 14. a 15. storočia, najneskôr do 1. polovice 15. storočia. Je to
obdobie výstavby hradu, kedy panstvo vlastnila rodina Perínskovcov.
Ďalšou stredovekou nádobkou je malá sivá šálka, vyhotovená redukčným
výpalom, s odlomeným uchom a so žliabkom na vnútornej strane okraja, ktorý
slúžil na zachytenie pokrievky. Nádobka má na pleciach výzdobu v tvare
závitnice z dvoch až troch žliabkov. Našla sa na Zámockej ulici a patrila
asi k vybaveniu hradnej kuchyne. Je pomerne malá na prípravu jedla, slúžila
zrejme na pitie alebo na úschovu kuchynských ingrediencií nevyhnutných pri
varení (nar. masti a pod.). Datujeme ju do 15.-16. storočia.
Posledným nálezom zo zbierky J. Cichého je miniatúrna vázička z bielej
hliny, nájdená na Hviezdoslavovej ulici. Nádobka je kvalitne vyhotovená, má
široko vyhnutý okraj, odsadené dno a žliabkovanú závitnicu na pleciach.
Povrch je pokrytý svetlozelenou polevou. Tento gracilný predmet mohol
slúžiť ako ozdobný i praktický prvok stolovania. Núka sa funkcia malej
vázičky, ale nádobka mohla byť používaná aj na korenie, soľ či nejaké
vonné mastičky. Datovanie tohto predmetu bez sprievodných nálezov nie je
jednoznačné. Zaraďujeme ho preto len rámcovo do 16.-17. storočia.
Tromi zaujímavými nálezmi z územia Stropkova symbolicky ukončujeme seriál
o najstarších dejinách nášho regiónu sprostredkovaný archeológiou.
Určite to nie je verný a plastický obraz života mestečka a jeho okolia
v minulosti. Archeologické nálezy predstavujú možno len 1 percento toho,
čo človek skutočne používal a čo tvorilo kulisy jeho všedného
i slávnostného dňa. Z pravekých a protohistorických úsekov dejín
nepoznáme a nikdy nespoznáme ani reč, ktorou tu človek hovoril, ani jeho
myslenie, zvyky, kultové obrady… Aspoň niečo – to, čo našlo aký-taký
odraz v hmotných prameňoch – sme však odkryli. Vieme, že sa tu
sporadicky objavili ľudia už v dobe kamennej, intenzívne potom v jej
závere, kedy tu svojim zosnulým budovali impozantné mohylové pamätníky.
V mladších úsekoch doby bronzovej sa tu objavili obchodníci-kovolejári,
ktorí sa miestami načas aj usadili. Na staré slovanské osídlenie poukazujú
miestne názvy, i keď priame archeologické doklady zatiaľ chýbajú.
A stredovek a novovek poskytli už mnoho nálezov najmä z hradných
lokalít – Mrázoviec a Stropkova. Budúcnosť a jej objavy budú určite
prikladať ďalšie podnetné kamienky do mozaiky minulosti tohto malebného
kúta Slovenska. Radi vám o nich prinesieme nové informácie.
PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD., Tripolitana – Kaštieľ
Stropkov
![]() |