Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Dávno, pradávno…

Iba kameň

Dávno pradávno, v čase pred 2,5 miliónmi rokov až 10 000 rokmi
prebiehalo najdlhšie obdobie ľudských dejín, ktoré nazývame paleolit,
alebo staršia doba kamenná. Aby sme sa neponárali prihlboko, zostaňme v jej
najmladšom období, ktorým je mladý paleolit (teda mladá staršia doba
kamenná). Kladieme ju do obdobia pred 40 tisíc – 10 tisíc rokmi.

Nie je to celkom tak, že najdlhšiemu obdobiu ľudských dejín – dobe
kamennej – vládol iba kameň. Kameň je len bežne dostupnou surovinou,
ktorá sa na rozdiel od dreva, prútia, trávy, kože, kožušiny a iných
organických materiálov v pôde nerozloží. Na základné pracovné nástroje
a zbrane sa určite využívalo aj drevo (oštepy, šípy, palice a p.),
z kože a kožušiny sa šili odevy, používali sa ako podložky na sedenie,
spanie, na pokrývky, spolu s drevom na zhotovenie stanových príbytkov,
z trávy, trstiny, prútia sa určite plietli koše a rohože. Nič z toho,
čo človek nachádzal v prírode a určite sa v priebehu tisícročí naučil
spracovávať, sa však nedochovalo. V našich pôdnych podmienkach nachádzame
len kamennú industriu – nástroje, úštepy, jadrá. O čo vlastne ide?
Človek zistil, že úderom kameňa, dreva či parohoviny o iný kameň, môže
ten pôvodný kameň opracovať tak, že mu dá tvar nástroja – pästného
klinu, driapadla, otlkača… Postupne ľudia zistili, že sa dajú využívať
nielen jadrá, teda opracovávané kamene, ale aj odpad, t.j. úštepy, ktoré
sú menšie, jemnejšie, ale aj ostrejšie a ďalším upravovaním ich tvaru a
plochy, ale najmä ostrých hrán, sa môžu zmeniť na čepeľ noža, pílky,
škrabadlo, ktorým sa dobre odstraňoval tuk z kože a kožušiny, či hrot
šípu. Na základe sledovania typológie týchto nástrojov i na základe
nálezov skromných a vzácnych kostrových zvyškov a stôp po táboriskách
ľudí staršej doby kamennej sa pokúšame orientovať v tomto najdlhšom
období ľudských dejín.
V stropkovskom regióne nemáme priame doklady paleolitu. Pripúšťame, že to
môže byť len otázka nedostatočného výskumu. Kamene s retušou či bulbom
často nevie rozoznať ani archeológ, ktorý sa nešpecializuje na kamennú
industriu a na dobu kamennú. Laik si takýto nález sotva povšimne. Na
Slovensku je len zopár archeológov, ktorí sa na najstaršie ľudské dejiny
profesionálne zameriavajú a ktorí rozoznávajú medzi nálezmi rôzne typy
kamenných nástrojov. Pre nás je zaujímavé, že je pomerne veľa nálezísk
z mladšej doby kamennej na dolnom toku Ondavy, vo vranovskom regióne, kde na
lokalite Nižný Hrabovec je niekoľko polôh s bohatým výskytom rôznych
paleolitických kultúr, najmä mladopaleolitického aurignaciénu. Nositeľov
tejto kultúry označujeme niekedy aj ako lovci mamutov. Mamuti sú vyhynutou
čeľaďou slonovitých z radu chobotnatcov. Boli veľké asi ako dnešný slon
indický a severské druhy mali telo pokryté dlhou srsťou. Nevieme, či
vyhynutie mamutov výlučne spôsobili paleolitickí lovci, rozhodne k tomu
istou mierou prispeli. V stropkovskom regióne sa v povodí Ondavy,
v chotári Miňoviec, našiel zub – stolička mamuta. Aj keď tento vzácny
kostrový zvyšok nedokazuje aj prítomnosť lovcov v tomto priestore,
predpokladáme, že ľudia prechádzali za lovnými stádami aj za zdrojmi dobre
štiepateľnej kamennej suroviny. Na tento, občas naozaj diaľkový tranzit,
využívali iste aj dolinu Ondavy. Mamutiu stoličku si možno pozrieť
v prírodovednej expozície Kaštieľa a Archeoparku Hanušovce n. T.
Nesmieme si ľudí tej doby predstavovať ako nejakých primitívov. Už dávno
poznali oheň, odevy mali z kože a kožušiny, ich stravu tvorilo mäso
ulovených zvierat a – ako sa v poslednom čase čoraz viac pripúšťa –
najmä divo rastúce plody. Hovoríme, že človek v paleolite bol lovcom a
zberačom, koristníkom, žil z toho, čo mu príroda sama poskytla, on ju
ešte nevedel ovplyvniť tak, aby mu dávala viac, ako sama dokázala.
Ako asi vyzeral stanový príbytok paleolitického človeka možno vidieť
v Archeoparku v Hanušovciach n. T., kde je postavená rekonštrukcia nálezu
z Tibavy (okr. Sobrance).
PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter