Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Dávno, pradávno…

Črepy pre šťastie
(pri poznávaní dejín)

V posledných príspevkoch nášho seriálu o dávnych, pradávnych
dejinách Stropkova a jeho regiónu hovoríme o archeologických nálezoch zo
zbierky Jána Cichého, ktorá sa z jeho pozostalosti dostala do múzea a
ktorú odborne spracúvame. A keďže predpokladáme, že sa asi málokto
dostane k odbornému časopisu slovenskej archeológie AVANS, prinášame
čitateľom Spektra informácie o nálezoch takouto popularizačnou formou.

V minulom príspevku sme hovorili o nálezoch fajok, z hľadiska histórie
pomerne mladých predmetoch, datovaných do 18. – 19. storočia. Dnes si
priblížime ďalšiu časť zbierky J. Cichého – zaujímavé fragmenty
keramických a sklenených nádob, krehkých výrobkov z hliny a skla, ktoré
sa ľahko rozbili, ale ako črepy sa uchovali v zemi po stáročia. Sú medzi
nimi aj zaujímavé staršie kúsky, poniektoré dokonca z 15. storočia, teda
zo stredoveku.
K takým patria najmä tri črepy z okrajov hrncovitých nádob, nájdených
podľa poznámok J. Cichého na Hlavnej a Mlynskej ulici. Ide o bežnú
kuchynskú keramiku, ale ak si uvedomíme, že stredovekú keramiku sme takmer
nenašli ani pri výskume areálu hradu, tak sú iste vzácnosťou. S hradom sa
viažu ďalšie podobné nálezy J. Cichého, ktoré datujeme do 15. storočia
a ktoré sú lokalizované ako „záhrada pri kaštieli“. Honosnejší druh
keramiky predstavujú tzv. gotické poháre. V Európe boli známe už od
12. storočia, na Slovensku od 14. a vo vidieckom prostredí až od
15. storočia. Spodná časť jedného takéhoto pohára, ktorý slúžil
podobne ako dnes na pitie tekutín, pochádza z polohy Hlavná, resp. Mlynská
ulica. Iný druh gotického pohára s mierne zvoncovitou nôžkou sa našiel na
Cintorínskej ulici.
Väčšinu materiálu zo zbierky J. Cichého môžeme datovať do staršieho
novoveku, do obdobia 16. – 17. storočia. Používa sa vtedy široká
škála rôzne zdobenej keramiky. Na Hlavnej, Zámockej a Cintorínskej ulici sa
našli okrajové črepy tenkostenných hrncov zdobené kolkovanou výzdobou.
Vytvárala sa odtlačkom kolku obyčajne na pleciach nádob. Na jednom
z črepov je zas bielo maľovaná výzdoba. V tomto období je rozšírená aj
poleva, ktorou sa dosahovala vyššia estetická a technická úroveň keramiky.
Poleva býva najčastejšie zelená, hnedá a žltá. Na tých istých polohách
ako kolkované črepy sa našli aj fragmenty hrncov/hrnčekov – jeden
s tmavozelenou polevou kombinovanou s kolkovanou výzdobou a druhý
s hnedočervenou polevou a črep misky s uchom a žltou polevou vnútra. Na
vnútornej strane má polevu aj ďalší typický tvar – trojnožka, ktorej
zlomok sa našiel na zámockej ulici. Bola to nádoba na troch nôžkach,
obyčajne s dutým držadlom, do ktorého sa napichovala drevená rúčka.
Používala sa nad otvoreným ohňom pri príprave jedla.
V zlomkoch sa zachovali nielen nádoby, ale aj technická keramika –
kachlice, ktoré boli súčasťou kachľových pecí. Plnili praktickú funkciu
výhrevného zariadenia a zároveň estetickú funkciu vnútorného vybavenia
interiéru panskej domácnosti. Bývali preto krásne zdobené, najčastejšie
plastickou výzdobou z rastlinných motívov. V areáli hradu sa našlo
niekoľko fragmentov renesančných kachlíc, ktoré s najväčšou
pravdepodobnosťou pochádzali zo zariadenia priestorov hradu. Početné zlomky
kachlíc sa tu našli aj pri výskume v rokoch 2006-2007.
Ďalšou skupinou fragmentárnych predmetov zo zbierky J. Cichého sú úlomky
sklenenených nádob. Pochopiteľne sa našli predovšetkým v blízkosti
kaštieľa, keďže práve v panskej domácnosti patrili k dekoračným prvkom
stolovania (vázy) a k uskladneniu a podávaniu vína a iných nápojov (dná a
hrdla fliaš).
Okrem popísaných súčastí zbierky a troch takmer celých nádob, ktorými
naše rozprávanie o dávnych, pradávnych dejinách Stropkova nabudúce
uzavrieme, obsahuje súbor aj početný archeozoologický a antropomorfný
materiál (zvieracie a ľudské kosti), zlomky kovových a kúsky kožených
predmetov, avšak tieto bez bližšej lokalizácie nemajú veľkú výpovednú
hodnotu.
Nálezy, zachránené v zbierke J. Cichého, dopĺňajú mozaiku osídlenia
Stropkova v stredoveku a novoveku. Ak vidno, život sa koncentroval
predovšetkým okolo hradného areálu, ďalej na dnešnej Hlavnej, Mlynskej a
Cintorínskej ulici. Nálezy strusky (prepálenej hmoty), pravdepodobne z pece,
na Hrnčiarskej ulici v hĺbke 3m (podľa poznámok J. Cichého) a tiež
nálezy keramiky z tejto polohy, dávajú tušiť, že táto ulica nenesie
svoje meno náhodou.
Múzeum bude vďačné za všetky ďalšie informácie o náhodných nálezoch
pri zemných prácach, pri ktorých nebude archeológ a ktoré môžu bližšie
objasniť topografiu osídlenia starého Stropkova. Nenápadné čriepky môžu
totiž byť skutočnými „črepmi pre šťastie“ pri poznávaní našich
dejín.
PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD., Tripolitana – Kaštieľ
Stropkov

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter