Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Dávno, pradávno…

Na hrade ešte zostaneme

V rokoch 2014 – 2015 prebiehala v katastroch Stropkova, Bokše, Tisinca
a Krušinca rozsiahla stavba rozšírenia kanalizácie. Takýto terénny zásah
musel byť sledovaný archeológmi, čo sa aj stalo. Výkopy však viedli
zväčša v terénoch, narušených, staršími líniami, alebo cez
archeologicky sterilné prostredie.

Z hľadiska poznania starobylého osídlenia Stropkova a ostatných
sledovaných obcí teda výskum priniesol sklamanie. Až na jeho záver.
Očakávali sme, že ak sme nikde nezistili nové poznatky o histórii
Stropkova pochovanej v zemi, v mestskom parku, západne od Sanktuária, budeme
úspešní. Tu je predsa neuralgický bod mesta, nie je možné, aby sa z jeho
minulosti niečo – čo i len odpad a smeti – nedochovalo. A nesklamali
sme sa. Výkop prebiehal v tesnej blízkosti mestského hradu, resp. priamo
v jeho areáli, ale žiaľ, opäť v teréne narušenom staršími výkopmi.
Početné nálezy boli teda skutočne odpadom v sekundárnej polohe, čo
výrazne znížilo ich vypovedaciu schopnosť. Pre archeológa totiž nie sú
dôležité len samotné predmety, ale aj ich poloha v zemi a kontext,
v ktorom sa našli. Sekundárna poloha nás o mnohé informácie oberá.
Jediným objavom in situ je torzo základového kamenného muriva, zachytené na
malej ploche výkopu v mestskom parku južne od schodiska k Sanktuáriu. Na
južnej strane sa múr lomil v ostrom lome. Na severnej i južnej strane bolo
murivo licované, na východe deštruované a na západnej strane zasahovalo za
okraj ryhy. Zachytené torzo muriva je veľmi malé, aby mohlo viesť
k širším interpretačným záverom. Jednoznačne možno povedať len to, že
bolo súčasťou hradného areálu, súviselo so západným krídlom hradného
pentagónu.
Nálezový materiál tvorila v podstatnej miere keramika, časovo blízka
nálezom z výskumu pri kaštieli, avšak jednoduchšia, bez luxusných
predmetov. Medzi črepmi bola všedná kuchynská keramika, menej stavebná –
kachlice, dlaždice a tehly. V malom počte sa objavovalo sklo, minimálne
železo.
Črepy boli kvalitne vypálené, zväčša tehlovej farby, často pokryté
zelenou a hnedou glazúrou, objavuje sa béžový náter. Z výzdobných prvkov
sa vyskytuje červenohnedá maľba, polychrómia z glazúry, kolkovanie a
prstami preliačovaný okraj.
Z tvarov sme zaznamenali najviac hrncov, objavovali sa džbány a taniere,
podstatne menej panvice s držadlom a trojnožky. Výnimočne sa zachytili
pokrievky. K zvláštnym nálezom patria zlomky dvoch fajok.
Materiál rámcovo spadá do záveru 16. až počiatku 18. stor. s ťažiskom
v 17. storočí. Jednoznačnejšie datovacie prvky na zúženie datovania
súbor neposkytuje.
Výskum v mestskom parku doplnil, aj keď len na veľmi malej ploche, ďalší
prvok v mozaike Stropkovského hradu. Geodeticky zafixované torzo muriva je
bezpochyby súčasťou západného krídla hradu. Na presnejšie stotožnenie
s plánom z r. 1767 nemáme dostatočne odkrytú plochu. Nakoniec, ani pri
výskume v r. 2006-7 sme nezachytávali murivá presne korešpondujúce
s uvedeným plánom. Aj fragmentárne zistené murivo je dôležitou
súčasťou vytvárania reálneho obrazu Stropkovského hradu.
Súbor mobiliáru, i keď ani kvalitou ani množstvom nedosahuje úroveň
súboru získaného pri kaštieli, rozširuje naše poznanie všedného života
na Stropkovskom hrade, najmä jeho kuchyne a stolovania.
PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD., Tripolitana – Kaštieľ
Stropkov

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter