Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Dávno, pradávno…

Jeden hrad sme
vylúčili, druhý potvrdili

Archeologický výskum v Mrázovciach, ktorému sme sa venovali
v predchádzajúcich častiach nášho seriálu „Dávno, pradávno…“
vylúčil stotožnenie Hrádku (Hradziska) v katastri Mrázoviec s hradom
Modré pole. Oproti tomu výskum v rokoch 2006-7 v centre Stropkova mestský
hrad potvrdil a priniesol o ňom dôležité informácie.

Dovtedy sa priamo v Stropkove zásadnejšie archeologické výskumy
nerealizovali. Menšie sledovania sa uskutočnili počas rekonštrukčných
prác v Sanktuáriu a v kláštornom kostole Najsv. Trojice. Niekoľko
archeologických nálezov zachránili nadšenci a lokálpatrioti pri rôznych
stavebných zásahoch, najmä J. Cichý a M. Vateha. Zbierke J. Cichého, ktorú
teraz odborne spracovávame, sa budeme venovať niekedy v budúcnosti. Poďme
sa však pozrieť na bohatý nálezový materiál a terénne zistenia z dvoch
výskumných sezón na Stropkovskom hrade.
Na úvod musíme uviesť, že hrad nebol v povedomí laickej, ale ani odbornej
verejnosti. Chýbal aj v prehľadových prácach o hradoch na Slovensku.
Jedinečný objav archívneho dokladu – pôdorysu a podrobného opisu podoby
hradu z r. 1767, ktorý bol vytvorený v súvislosti s dedičským delením
majetku medzi šesť dcérskych línií rodu Peteovcov – priblížil hrad
v jeho reálnej podobe v poslednej tretine 18. storočia. Vďaka
architektonickému zhodnoteniu tohto archívneho materiálu Ing. arch. M.
Vatehom, PhD. sa podoba hradu stáva všeobecne známou. Stále sa však obidve
budovy – sakrálna (Sanktuárium) a profánna (Kaštieľ) vnímajú ako dve
samostatné budovy bez nejakého hlbšieho súvisu. Pritom ten súvis tu
jednoznačne bol. Svedčí o tom archívny dokument i archeologický
výskum.
Keď v r. 2006 pristúpilo Mesto Stropkov k rekonštrukcii Kaštieľa, pri
výkope ryhy na inžinierske siete sa na južnej strane preborila lyžica
mechanizmu cez tehlovú klenbu do dutého priestoru. Polovica tohto priestoru sa
obzvlášť necitlivo deštruovala, jednoducho povedané, pre archeológiu
navždy zničila. Vďaka nadšencom poznávania stropkovskej histórie sa
podarilo výkop zastaviť a zabezpečiť odborné preskúmanie aspoň druhej
časti suterénneho zaklenutého priestoru, čim sa podarilo zachrániť jeho
obsah. Dodnes predstavuje najväčší nálezový súbor zo Stropkova. Výskum
tu vykonávalo vtedajšie Vlastivedné múzeum v Hanušovciach n. T.
Deštrukcia klenby a následný archeologický výskum, rozšírený už,
prirodzene, na všetky stavbou ohrozené plochy, nám umožnil nazrieť do
podzemia Stropkovského hradu mimo známe suterény pod Kaštieľom. Sledujúc
línie masívnych hradobných múrov sme jednoznačne určili priebeh opevnenia
v jeho juhovýchodnej časti spolu s hlavnou vstupnou bránou. Zistené
murivá v zásade korešpondovali s nákresom pôdorysu z r. 1767, nie však
úplne. Dnes je línia časti hradnej architektúry priznaná nad terénom
nízkym kamenným murivom. Situácia odkrytá výskumom nebola pravdaže taká
lineárna ako je to prezentované. Pri historicko-architektonickom vyhodnotení
rozlíšil expert na architektúru M. Šimkovic až 12 rôznych častí. Je to
ako keď prestavujete starý rodinný dom, využívate síce časť jeho múrov,
ale zároveň ho prispôsobujete svojím požiadavkám. A na hrade bolo vždy
dosť dôvodov k prestavbám. Najjednoznačnejšie sa javí východná línia
hradného múru, ktorý sa zachytil iba čiastočne, Severným smerom sme
v sonde zistili už len negatív múru. Jeho kameň bol vybratý aj zo
základov. Poslúžil ako stavebný materiál pre rodinné domy v okolí.
Napokon, asi to nikomu neprekážalo, lebo masívne hradné múry stratili svoj
praktický význam už na začiatku 18. stor., keď nedokázali odolávať
dobývacej technike. Aj stropkovské hradné múry sa postupne rozrumovali a
nemalo zmysel investovať do ich obnovy. Po veľkom požiari v meste v r.
1814 došlo k ich úplnému zničeniu, keďže bolo nariadené ich rozobrať.
Kostol a kaštieľ zostali v otvorenom priestore ako solitéry a Stropkovský
hrad sa postupne stratil nielen z očí, ale aj myslí.
O ďalších zaujímavostiach z dvojsezónneho výskumu tohto zabudnutého
hradu si povieme viac nabudúce.
PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD., Tripolitana – Kaštieľ
Stropkov

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter