Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Dávno, pradávno…

Bratrícka pevnosť

V ostatnom príspevku sme priblížili dve výskumné sezóny na hrádku
(Hradzisku) v Mrázovciach v rokoch 2004-5, kedy sa vyvrátilo tvrdenie, že
možno stotožniť polohu s centrom panstva Kekmezeu – Modré pole.

Preskúmali sa vtedy fortifikačné systémy na západnej a čiastočne na
severnej strane lokality a samotné vrcholové plató. V stredovekom materiáli
sa nezistili žiadne nálezy spred 2. tretiny 15. storočia. Po štyroch
rokoch sme sa na lokalitu vrátili s cieľom preskúmať jej južnú časť a
doskúmať nedokončenú sondáž na severnej strane. Ešte stále sme tak
trochu dúfali v získanie dôkazu, že sme na Modrom poli. Sedem mladých
archeológov z Veľkej Británie, ktorí sa vďaka projektu Ing. M. Kneža a
jeho agentúry Krajina na výskume zúčastnilo, sa pod vedením Vlastivedného
múzea v Hanušovciach n. T. pasovalo s náročným terénom a pokúšalo sa
nájsť odpoveď na stále jednoznačne nezodpovedanú otázku: „Komu patrila
silne opevnená pevnosť nad Mrazovcami?“ Na severnej strane sa skúmala
priekopa, ktorá býva vďačným archeologickým zdrojom poznatkov, keďže tu
sa zvykne kumulovať odpad, a teda aj archeologické nálezy. Priekopa bola
využívaná v dvoch fázach. Na južnom svahu sa zachytili dve priekopy. Jedna
z nich bola opakovane prehlbovaná. V sonde na tomto svahu sa našli aj dve,
časovo nesúvisiace kolové jamky, ktoré mohli byť zvyškami po drevenej
konštrukcii valu. Počas výskumu v r. 2009 sa získalo podstatne viac
nálezov ako v predchádzajúcich dvoch sezónach. Najzvláštnejším nálezom
bola technická glazovaná keramika, ktorá by bola výnimočná aj na
honosnejšom panskom sídle, nieto na vojenskej pevnosti, kde sa nepredpokladá
využitie luxusných technických prvkov pri stavbe obydlí. Z kovových
nálezov prevažovali klince, vyskytli sa pracky na opasky, háčiky na mäso,
z kamenných predmetov bola najvýraznejšia guľa zo stredovekej zbrane. Ako
odpad po stravovaní interpretujeme zvieracie kosti. K najmladším nálezom
patrí munícia z druhej svetovej vojny. Z tohto obdobia sa našli aj stopy
zákopu na severnej strane. Darmo, strategicky výhodné miesto bolo
strategickým nielen v stredoveku, ale aj v nedávnej minulosti. Odmysliac si
praveké nálezy z neskorej doby kamennej a novoveké nálezy z 2. svetovej
vojny je ostatný materiál datovateľný do polovice, resp. 2. tretiny
15. stor. Ani tretia výskumná sezóna teda nepriniesla čo len minimálny
náznak, že poloha bola využívaná aj v 14. storočí, či v 1. polovici
15. storočia. Jej stotožnenie s hradom Kekmezeu sme teda definitívne
vylúčili. Navyše, materiál ukazoval pomerne úzke chronologické
ohraničenie na 2-3 desťaročia. Najlogickejšou interpretáciou osídlenia
na polohe Hrádok (Hradzisko) v katastri Mrázoviec sa tak javila bratrícka
pevnosť.
Kto sa však ukrýva pod označením bratríci? Boli to vojenské oddiely,
ktorých jadro tvorili bývalí husitskí bojovníci a ktorí v rokoch
1445 – 1467 pôsobili na Slovensku, Morave, v Rakúsku i v Poľsku.
Husitské posádky, ktoré od 20.-30. rokov 15. storočia pôsobili aj na
západnom Slovensku a okrajovo sa dotkli aj Spiša, postupne opúšťali mestá
a hrady, ktoré mal v držbe a mnohí táboriti a sirotci v tom čase
v menších i vo väčších skupinách pod vedením svojich
veliteľov-hajtmanov odchádzali do cudziny, do susedných zemí, kde bojovali
za žold v cudzích službách. Zakladali svoje posádky a tábory či už na
miestach starých posádok a táborov a či na nových, ale vojensky
vyhovujúcich miestach. Navzájom sa volali bratmi — bratríkmi; súčasne
historické pramene ich však nazývajú menej príjemnými menami ako napr.
latrunculi, latrones, bratones, žebráci, lotři a pod. Zmocňovali sa
niektorých hradov, kláštorov, hospodárskych dvorcov i kostolov, ktoré si
opevňovali a prispôsobovali svojmu životu, svojej vojenskej bojovej
stratégii a taktike. Bolo to najmä v rokoch 1450—1458, kedy sa Slovensko a
hlavne východné Slovensko, stalo strediskom bratríckeho revolučného hnutia,
nadväzujúce na husitské hnutie a tvorilo novú fázu odboja proti
panovníkovi Žigmundovi. Pohľad na bratríkov nebol z pochopiteľných
dôvodov jednoznačný. Kým niektorí ich glorifikovali ako šíriteľov
revolučných husitských myšlienok, iní ich označovali skôr za plieniteľov
kláštorov i profánnych sídel s povesťou lúpežníkov. Do roku 1458 im
patrilo tridsaťšesť táborov a hradných pevností a ich vojská mali takmer
20 tisíc ozbrojencov. Vojensky ovládali celé východné a sčasti
i stredné Slovensko. Pevnosť mali aj na Chmeľove, na Medzianskom hrádku a
ako sa oprávnene domnievame tiež na hrádku (Hradzisku) v Mrázovciach.
Krátky úsek osídlenia tejto lokality a jeho chronologické určenie nás
oprávňuje stotožniť fortifikáciu nad Mrázovcami s bratríckou pevnosťou.
Bude určite zaujímavé sledovať pôsobenie bratríkov na východnom Slovensku
dôkladnejšie, pretože napriek krátkemu obdobiu ich prítomnosti, mali
vzhľadom na posádku v Mrázovciach na náš región zrejme väčší vplyv,
ako sa to donedávna vedelo. A to už či ich budeme považovať za
progresívnych šíriteľov revolučných ideí alebo plieniteľov a
lúpežníkov.
PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD.,
Tripolitana – Kaštieľ Stropkov

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter