Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Dávno, pradávno…

Ak to nie je Modré pole, čo to teda je?

V roku 2004 vďaka iniciatíve Ing. M. Kneža a jeho agentúry Krajina,
prišli na polohu Hrádok (Hradzisko) pri Mrázovciach 13 mladí
archeológovia, študenti a nadšenci archeológie z Veľkej Británie, aby pod
záštitou vtedajšieho Vlastivedného múzea v Hanušovciach n. T. toto miesto
preskúmali a zistili, či tu bolo alebo nebolo centrum panstva Modré Pole.
Otázka lokalizácie tajomného hradu Modré Pole bola kľúčovou otázkou
regionálnej histórie, ktorú mohla zodpovedať iba archeológia.

Samotná poloha je neveľkým kopcom nad ľavým brehom Ondavy (kóta 286).
Temeno kopca tvorí rovnú plošinu s oválnym pôdorysom (50×13 m), dlhšou
osou orientovanou v smere Z – V. Podľa geológa prof. Jána Harčára je to
umelo vytvorená plocha a kopec pôvodne plošinu nemal. Svedčí to o tom, že
poloha bola strategicky veľmi vhodná na vybudovanie opevneného hrádku,
pretože úpravy terénu si určite vyžiadali pomerne veľkú námahu. Výskum
sa orientoval na preskúmanie výrazného fortifikačného systému
sledovateľného v teréne najmä zo západnej, najľahšie prístupnej strany.
Je tvorený tromi valovými násypmi a dvomi priekopami. Zo severnej strany, kde
je prudký zráz, je iba jeden veniec valu. Na východnej strane sa nachádza
jednoduchá priekopa, ktorá polkruhovito obopína jadro fortifikácie a obidva
jej okraje vyúsťujú do svahu.
Výskumom v ťažkých terénnych podmienkach sa zistilo, že val bol
jednoduchej kamenno-hlinitej konštrukcie, pričom ho najmenej dvojfázovo
upravovali. Z priekop v tejto časti sa nezískalo veľa materiálu, viac sa
našlo v priekope na severnej strane. Nálezy predstavujú zlomky keramiky,
železné predmety, novoveká sklenená nádobka, kosti, hrudky mazanice a
uhlíky. Keramika pochádza z dvoch období – praveká (tú sme spomínali
v starších častiach seriálu – o osídlení v neskorej dobe kamennej) a
stredoveká keramika z 15. stor. Medzi železnými predmetmi je
najzaujímavejší hrot s tuľajkou a kosoštvorcovým prierezom tela, kľúč
a kovanie. Ostatné predmety predstavujú klince a železné tyčinky.
Výskum pokračoval aj v roku 2005, kedy sa práce orientovali priamo na
plošinu hrádku. Dlhým, 34 metrov merajúcim rezom sa zistila plytká
kultúrna vrstva, pod ktorou bolo skalnaté podložie. Našli sa tu viaceré
viacvrstvové ohniská a nedešifrovaný systém kolových jamiek. Žiadna
kamenná architektúra alebo stopy jej základov. Stáli tu najskôr drevené
stavby – možno zruby, ale iste aj prístrešky z drevených kolov.
Nepodarilo sa však zachytiť nijaké jednoznačné pôdorysy obytných
objektov. Zato sa našlo o niečo viac nálezov, najmä keramické zlomky,
datovateľné rovnako ako tie z r. 2004 do polovice 15. stor., prípadne do
jeho 2. tretiny. Okrem keramiky boli zachytené kovové predmety, medzi nimi
hroty s tuľajkou a kosoštvorcovým prierezom tela, pracka, klince, podkova a
malé kovové terčíky. Výnimočným nálezom je minca, žiaľ,
nečitateľná. Mobiliár dopĺňali uhlíky a zvieracie kosti. V jednom
prípade sa zistilo opracovanie kosti na korčuľu.
Výskum v r. 2005, realizovaný opäť ako medzinárodná aktivita
v spolupráci s mladými archeológmi z Veľkej Británie, len potvrdil
záver z r. 2004, síce, že polohu nemožno stotožňovať s centrom panstva
Modré pole.
Hlavným argumentom je, že ani jediný zlomok nájdený na Hrádku, nie je
možné zaradiť pred druhú tretinu 15. storočia. Hrad Kekmezeu však na
začiatku 15. stor. už nejestvoval, existuje iba zmienka z r.
1408 o drevenom „fortalicu“. No naše nálezy sú ešte o dve-tri
desaťročia mladšie. Výsledky výskumu teda jednoznačné vylúčili, že by
sme mohli byť na mieste Modrého Poľa. Čosi z jeho dejín v 14. storočí
by sa predsa len zachovalo! Materiál z obdobia, kedy tu mal byť hrad, chýbal
a bol tu materiál, kedy už hrad nejestvoval. Koho stopy sme teda zachytili?
S najväčšou pravdepodobnosťou sme sa ocitli v bratríckej pevnôstke..
Týchto stredovekých bojovníkov nachádzame na viacerých miestach
v neďalekom okolí – napríklad na Chmeľove či na Medzianskom hrádku pri
Hanušovciach.
O nich a o tretej výskumnej sezóne na polohe Hrádok (Hradzisko) pri
Mrázovciach si povieme niečo zas až na budúce.
PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD., Tripolitana – Kaštieľ
Stropkov

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter