Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Dávno, pradávno…

Stredovek, doba temna?

Takto sme sa kedysi učili, že totiž stredovek bol obdobím temna –
niekde medzi úžasnou antikou a skvelým novovekom. Zďaleka to však nie je
pravda a nič v ľudských dejinách nemožno vnímať čierno-bielo. Stredovek
mal svoje problémy a temné stránky (ktorá doba ich nemala?), ale priniesol
aj mnoho pozitívneho.

Nemožno ho zatracovať ani romanticky glorifikovať. Bola to doba
inkvizícií, ale aj doba vzniku početných univerzít. Popri mnohých
negatívnych javoch (kedy tie neboli?) je badateľný postupný pokrok vo
všetkých oblastiach života. Možno bol príliš pomalý na naše dnešné
rýchle tempo, ale predsa bol. My sme sa v našom putovaní dávnymi,
pradávnymi dejinami Stropkova a jeho okolia posunuli do stredoveku, kedy už
išlo jednoznačne o osídlenú oblasť a kedy nám k archeologickým
prameňom pribúdajú písomné. Vstúpili sme do plnej doby historickej.
Archeologické pramene však zostávajú naďalej dôležitým zdrojom poznania,
ako si to ukážeme na oboch hradných lokalitách stropkovského regiónu.
Podľa historických a lingvistických výskumov posledných desaťročí je
zrejmé, že územie dnešného okresu Stropkov bolo iba postupne zaberané pod
správu Uhorska, pričom tento proces sa ukončil niekedy v 13. stor. V ranom
stredoveku sú otázky štátoprávnej príslušnosti tohto územia nejasné.
Predpokladá sa, že bolo pod vplyvom poľských Piastovov. Ešte aj
v r.1270 sa v darovacej listine kráľa Štefana V., ktorá sa týka panstva
Čičva, sa severnejšie územie označuje ako územie za zásekmi
v pohraničí s Poľskom. Najstaršia písomná správa z regiónu pochádza
z r. 1269. Spomína sa v nej riečka Chotčianka a jej sútok s Ondavou.
Samotné mesto Stropkov sa v písomných prameňoch objavuje až v roku
1404. Keďže početné písomnosti zo 14. storočia o Stropkove mlčia,
predpokladá sa, že v tom čase bol kráľovským majetkom. Do ďalších
dejín stropkovského panstva sa najvýraznejšie zapísali šľachtici
Perínskovci a Peteovci. Najmä Peteovci, ktorí bývali priamo v Stropkove, sa
zaslúžili o stavebný rozmach stropkovského hradu.
Archeológia k stredovekým a novovekým dejinám stropkovského regiónu
vypovedá o voľačo viac ako k pravekým dejinám – predovšetkým vďaka
trojsezónnemu výskumu Hrádku v Mrázovciach a dvojsezónnemu výskumu
stropkovského hradu.
Skúsme sa bližšie pozrieť najprv na mrázovský hrádok. Jednak preto, že
bol skúmaný skôr ako stropkovský hrad a jednak pre jeho tajuplnosť a
nejednoznačnosť. Najprv si však musíme urobiť malý historický exkurz.
V historických prameňoch sa občas objavujú názvy, ktoré nevieme spojiť
so žiadnou súčasnou polohou. Jedným z takýchto záhadných pomenovaní je
Kekmezeu, Modré Pole. Autor monografie o Stropkove historik J. Beňko usúdil,
že hrad Modré Pole, centrum eponymného panstva, možno stotožniť práve
s polohou mrázovského hrádku. Všetko tomu nasvedčovalo. Majetok Modré
Pole, ktorý patril do Zemplínskej stolice, sa začiatkom 14. stor. uvádza
ako vlastníctvo šľachtica Petra Petena. Pán Peter nebol zrejme nijaké
neviniatko, naopak, pre jeho násilenstvá, výtržnosti, ale najmä politickú
neveru mu kráľ majetky skonfiškoval a v roku 1317 ich daroval vernému
šľachticovi Mikčovi, kastelánovi Šarišského hradu. Mikčovi a jeho synom
patrilo panstvo Modré Pole do roku 1370, kedy ho zamenili s Petrom Cudarom. Od
roku 1408, kedy kráľ Žigmund daroval stropkovské panstvo šľachticom
z Perína, vlastnili títo šľachtici až do polovice 16. storočia aj Modré
Pole. Panstvo malo byť súvislým územím vo východnej časti doliny strednej
Ondavy, na ktorom ležali dediny Stročín, eponymné Modré Pole, Veľká a
Malá Domaša, Ohradzany a iné dediny. Spresňujúci údaj je v listine
z roku 1356, v ktorej je uvedené, že dedina Lomné leží pred dedinou
Modré Pole. Vyzerá to teda jednoznačne, že centrum panstva Modré pole
muselo byť na polohe Hrádok v katastri obce Mrázovce. Je to široko-ďaleko
jediná známa lokalita s masívnym fortifikačným systémom tvoreným
mohutnými valmi a priekopami. Priam sa núkala byť strateným Modrým Poľom.
A tak ju historici s ním stotožnili. Až kým archeológia nevypovedala
niečo iné. Ale o tom až nabudúce.
PhDr. Mária Kotorová Jenčová, PhD., Tripolitana – Kaštieľ
Stropkov

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter