Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Charizmatický a hrdý Rusín Štefan Štec spríjemnil nedeľný večer svojim vystúpením

Milovníci folklóru,
rusínskych piesní a tanca si uplynulú nedeľu prišli na svoje. V MsKS sa
konal koncert, kde vystúpil FS Hornád a spevák Štefan Štec. Hoci sa Štefan
Štec narodil v Košiciach, jeho srdce i duša, ako aj spomienky na detstvo
patria rusínskej obci Habura. Tento spevák so zlatom v hrdle naštartoval
svoju úspešnú kariéru predovšetkým po účinkovaní v súťaží Zem
spieva a veru len málokto tušil, aký poklad máme.

„U nás doma sme stále spievali, nijako zvlášť sme si
neuvedomovali, že sme folkloristi. Narodil som sa síce v Košiciach, ale
mamka aj otec pochádzali z Habury a dodržiavali tradície, ktoré si
priniesli do Košíc, čiže automaticky, aj keď sme sa narodili v Košiciach,
sme doma stále rozprávali rusínsky. Naši dosť na to dbali a chceli si to
udržať, no nebolo to také násilne, ale spontánne. Počas prázdnin sme boli
stále u babky, zažívali sme rôzne oslavy, rôzne rodinné stretnutia, kde
sa hralo, spievalo, tancovalo, chodili sme na svadby. Bol som najmladší a
nevenoval som sa ničomu špeciálne. Sestra hrala na klavír, brat bol
maliar – umelec a mne teda asi ostal ten spev,“
hovorí
s úsmevom Štefan Štec.
Pracuje ako redaktor národnostného vysielania košickej redakcie Slovenského
rozhlasu. Na svoje detstvo poznačené folklórom, piesňami i súťažami
spomína veľmi rád.
„Stále som si spieval, mamka mi púšťala platne Makovická
struna, spieval som všetky piesne, aj keď niektoré slová som komolil.
Neskôr som sa prihlásil na rôzne súťaže – makovická struna v rámci
tohto rusínskeho ruchu, aj slovenské súťaže a takto nejako to celé
začalo,“
zaspomínal na svoje začiatky Š. Štec.
Ako ďalej hovorí, do FS Hornád sa dostal v roku 2006, keď sa vrátil
z krátkeho pracovného pobytu v Prahe. „Tam som začal ako
tanečník, momentálne som umelecký vedúci v našom FS. Pripravujem členom
FS Hornád tance a choreografie. Popri tancovaní v súbore zistili, že viem
aj spievať a vtedy sa to najviac zlomilo. Keď človek tancuje aj spieva, musí
sa ešte viac vytrénovať, pretože potrebuje tých viac zložiek ovládať a
vtedy som zistil, že sa mi tá technika spevu ešte viac
zdokonalila,“
priznal a dodal, že vôbec nerozmýšľal, že sa
prihlási do súťaže Zem spieva, pretože sa na to necítil.
„Viedol som súbor a svoju energiu som skôr venoval tomu, no
manželka mi povedala, že nemám čo stratiť a že spievať viem. Mal som
určitý rešpekt voči týmto súťažiam, pretože to niekedy zvykne tak byť,
že si z niekoho potom robia srandu. Najprv sme teda prihlásili súbor, potom
som sa prihlásil ako sólista,“
priblížil začiatok svojej
kariéry.
Ako sám hovorí, jeho život pred súťažou bol určite pokojnejší a mal
viac voľných víkendov. „Teraz, hlavne keď sme vydali CD, nás
ľudia pozývajú na koncerty. Momentálne sme ukončili naše prvé turné –
v Prešove, Lučenci a v Bratislave. Turné bolo úspešné, takmer všade
bolo vypredané, čiže súťaž nás veľmi posunula a môj život sa zmenil
hlavne v tom, že mám veľmi málo voľného času,“
povedal a
dodal, že ani súkromie už nie je aké bývalo, ale nebanuje. Naopak sa
teší, že ľudí jeho spev osloví, že sa ich téma piesni osobne dotýka.
Nie je to len taká zábava. To, čo chce ľuďom podať cez texty piesni,
ľudia prijímajú a nájdu sa aj takí, ktorí tomu rozumejú. Chce ľuďom
ukázať, že aj neznáme piesne majú skrz text a tému veľkú silu.
„Nejde mi o nejakú masovú zábavu, kde každý spieva a
tlieska, skôr chcem, aby ma ľudia počúvali, aby sa preniesli do svojich
rodných končín, aby sa niekedy zamysleli nad tým o čom tie piesne
sú,“
povedal.
Myslí si, že nie je zlé, keď mladý človek vycestuje do sveta, pretože
získa nové skúsenosti, ktoré potom môže preniesť do svojich končín, ak
sa rozhodne vrátiť. „Nikdy nie je zlé, ak dobré rozumy prídu
domov. Ak sa aj rozhodnú domov nevrátiť, nech nikdy nezabúdajú na ten svoj
rodný kraj, pretože pre Slovákov, pre Rusínov a všetky menšiny, ktoré tu
žijú, je to to, čo nás identifikuje a to, na čo môžeme byť hrdí. Aj
keď nemáme more, či super ekonomiku, ale je to náš rodný kraj, ktorý je
nádherný. Netreba na to zabúdať, ale treba byť hrdý. Ak budeme hrdí na
to, čo máme, budeme oveľa bohatší – možnože len duchovne, ale niekedy
je to viac ako materiálne statky, čo je veľmi dôležité. Ak si mladí
nájdu čas na folklór, či už v mestách, v zahraničí, je to
skvelé,“
vyznal sa Š. Štec.
Ako ďalej uviedol, do folklórneho súboru Hornád prišlo naozaj veľa
mladých ľudí, ktorých možno iniciovala súťaž Zem spieva. Folklór podľa
Š. Šteca určite nie je trápny a práve mladí ľudia by sa mu mali
venovať.
Nezadržateľne sa blížia Vianoce. Spoločne s FS Hornád plánujú
v Košiciach na 15. december 2018 koncert. „Pripravujeme teda
nejaké koledy, no skôr sa teším na to obdobie, kedy sa všetci stíšime a
budeme aspoň jeden týždeň doma,“
priznal.
V Stropkove koncertoval po prvý krát, lístky na koncert boli vo veľmi
krátkom čase úplne vypredané. Tí, ktorí ho nestihli u nás v Stropkove,
ho mohli vidieť v Tokajíku na spomienkovom stretnutí pri príležitosti
74. výročia vypálenia tejto malebnej obce, ktoré sa konalo uplynulý
víkend.
„Stropkov je úplne perfektný! Veľmi sa mi páčilo stropkovské
publikum, ktoré je „vychované“, pretože počúvali a vnímali, vedeli
kedy majú tlieskať a kedy nie, nebolo to rušivé, ako to niekde zvykne byť.
Na záver nás ocenili krásnym potleskom, čo si veľmi ceníme. Naozaj sa nám
tu vystupovalo dobre a veľmi sme si to tu užili. Veď napríklad aj keď som
spieval pieseň „Keď ja nadešol do kraja“, komplet všetci sa zapojili!
Nie všade sa ľudia vedia takto zapojiť a spievali naozaj pekne a rád som si
ich vypočul,“
dodal v závere Štefan Štec.

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter