Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Celonárodné Dni Rusínov Slovenska trvali tri dni

Pri príležitosti Dňa Rusínov Slovenska sa uskutočnilo celonárodné
stretnutie Rusínov pri pamätníku Alexandra Duchnoviča v Prešove.
V krojovanom sprievode sa potom presunuli do budovy Okresného úradu, kde sa
konal galakoncert. V pondelok prebehla súťaž v recitácii v rusínskom
jazyku Duchnovičov Prešov 2018. Na záver týchto osláv sa konal koncert
Rusíni a Zem spieva vo veľkom štúdiu verejného rozhlasu v Košiciach.

Prvé Dni rusínskej kultúry sa v Prešove konali 12. júna 1928. Cieľom
bolo zviditeľniť Rusínsku národnosť a upozorniť na skutočnosť, že
Rusíni vždy boli a zostanú spätí s týmto regiónom a sú historicky,
spoločensky a kultúrne neoddeliteľnou súčasťou tohto štátu.
Prvé informácie o Rusínoch sú z obdobia vzniku Uhorského kráľovstva.
Nezávislý štát sa im podarilo získať len na necelý deň, kedy bola dňa
15. marca 1939 vyhlásená Karpatsko – ukrajinská republika, ktorej
prezidentom bol Augustín Vološin.
V neutešenom hospodárskom a sociálnom položení druhej polovice
19. storočia žili v Stropkove vedľa seba v dobrom aj zlom príslušníci
viacerých národností, prevahu v meste Stropkov a okolí mali príslušníci
slovenskej národnosti. V Stropkove sa v roku 1900 z celkového počtu
2276 obyvateľov hlásili k Rusínskej národnosti 3 obyvatelia.
Z celkového počtu obyvateľov 2585 v roku 1910 to bolo 12 obyvateľov
Rusínskej národnosti a 22 v roku 1919 z celkového počtu
2419 obyvateľov.
V roku 1930 bolo v Stropkove 26 Rusínov z celkového počtu obyvateľov
2483. V minulom roku mal okres Stropkov 14 290 obyvateľov a z toho žilo
v okrese 5472 Rusínov.
Existuje niekoľko štúdií o genetike Rusínov, ktoré sa snažia nájsť
spoločný pôvod s modernými európskymi národmi. Analýza materských
línií DNA zistila, že Rusíni majú najvyšší výskyt Haplogroup I (mtDNA)
nájdený k tomuto dátumu vo svete. Analýza mtDNA ukázala štatisticky
významnú odlišnosť medzi Rusínmi a inými slovanskými národmi.
Matej Bel vo svojich Notíciách v kapitole o zemplínskej župe opisuje
Rusínov ako potomkov Sarmatov vyznávajúcich starú vieru a udržiavajúcich
pôvodné zvyky.
Označenie pre podkarpatských Slovanov Rusíni (Rutheni) vzniklo ako definícia
konfesionálnej orientácie slovanského obyvateľstva v podhorí Karpát,
ktoré prijalo kresťanstvo východnej, byzantskej orientácie v dobe Veľkej
Moravy.
Pravoslávne náboženstvo bolo jediným náboženstvom rusínskeho,
valašského obyvateľstva a jedným z typických znakov týchto obyvateľov na
východnom Slovensku v 14. až 16. storočí.
V 15. storočí začína nový prúd osídlenia – valašská kolonizácia.
Vo valašských dedinách jestvovali charakteristické drevené pravoslávne
kostoly, v ktorých vysluhovali bohoslužby pravoslávni farári, ľudovo
zvaní baťkovia.
Valašská kolonizácia prenikala na sever Zemplína a Šariša už v druhej
polovici 14. storočia a osídľovala najmä hornaté oblasti. Do oblasti
Stropkova prenikali rusínski a valašskí obyvatelia v priebehu
16. storočia, ale ich staršie a trvalejšie usadzovanie nie je možné
doložiť prameňmi. Doklad o valachoch na území stropkovského panstva
pochádza z 9. júna 1442.
Prvou písomne doloženou obcou na valašskom práve je obec Pichne z roku
1413. Urbáre stropkovského panstva z rokov 1557, 1567 a 1569 nám
bližšie špecifikujú rusínske a slovenské dediny. Rusínskymi dedinami boli
Pravrovce, Varechovce, Staškovce, Bukovce, Breznička, Vojtovce, Potôčky,
Soľník, Pucák, Závada, Ruská Kajňa, Rohožník, Piskorovce, Tokajík,
Hrabovec, Mrázovce, Miňovce, Krišľovce, Jakušovce.
Na území Prešovského kraja žije v súčasnosti viac ako
824 tisíc obyvateľov, čo predstavuje približne 15 percent z celkového
počtu obyvateľov Slovenska. Je to najviac na celom Slovensku.

Zaľudnenie regiónu je značne nerovnomerné. Nachádzajú sa tu okresy
patriace počtom obyvateľov k najväčším na Slovensku (Prešov,
Poprad),
ale aj okresy patriace k najmenším, ktorými sú
Medzilaborce, Stropkov, Levoča, Svidník.
Najväčšia koncentrácia Rusínov na Slovensku sa sústreďuje v Prešovskom
kraji. Na Slovensku je približne 700 obcí s rusínskym obyvateľstvom a
22 obcí, v ktorých tvoria Rusíni viac ako 50 % obyvateľstva.
Územie kraja je národnostne nehomogénne. Viac ako deväť
desatín (83,2 %) tvorí obyvateľstvo slovenskej národnosti, z toho
predstavuje rusínska národnosť 3,2 %.
Najvýraznejšími osobnosťami zastupujúcimi práva Rusínov boli národný
rusínsky buditeľ Alexander Duchnovič, či prvý poslanec za Horné Uhorsko
Adolf Ivanovič Dobriansky.
Rusíni sú síce malým národom, no národom hrdým a verným zvyklostiam a
tradíciám svojich predkov so silným zmyslom pre humor.
-af, ľš-

ZDROJE
BEŇKO, Ján a kol.: Stropkov. Martin: Vydavateľstvo Gradus, 1994, s. 320, ISBN
80-901392-5-6.
BEŇKO, Ján: Osídlenie severného Slovenska. Košice: Východoslovenské
vydavateľstvo, 1985, s. 316.
RÁBIK, Vladimír: Rusíni a valašské obyvateľstvo na východnom Slovensku
v stredoveku. In Historický časopis 53, č. 2, 2005, s. 227 – 228.
RÁBIK, Vladimír: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska
v Stredoveku. (Šarišská župa a slovenské časti žúp Abovskej,
Zemplínskej a Užskej). Bratislava: Karpatskonemecký spolok na Slovensku,
Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry karpatských Nemcov, 2006, s.
433, ISBN 80-8060-197-6.
ULIČNÝ, Ferdinand: Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce:
Občianske združenie Zemplínska spoločnosť, 2001, s. 760, ISBN
80-968579-1-6.
IVÁNYI, Béla (ed.): Bártfa szabad királyi város levéltára. I. kötet.
1319-tól 1501-ig. Budapest: Kiadja a Magyar történelmi társulat, 1910, s.
528.
https://mapire.eu/…910-etnikai/?…

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter