Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Bieszcszady – neznámy kút hneď za hranicou

V najseverovýchodnejšom kúte Slovenska sa nachádzajú Bukovské vrchy a
Národný park Poloniny. Málokto však pozná Bieszcszady – územie hneď za
hranicou u nášho severného suseda, vzdialené zo Stropkova len nejakých
90 km, čo je vzdialenosť porovnateľná s Košicami. Tiahnu sa od
Lupkowského priesmyku až ďaleko na východ.

Najodľahlejšia časť pohoria na východe Poľska je súčasťou
Biesczadského národného parku. Spolu s Národným parkom Poloniny na
Slovensku a Užanským národným parkom na Ukrajine tvorí súčasť
medzinárodnej biosférickej rezervácie. A oprávnene. Územie na
trojhraničí Slovenska, Poľska a Ukrajiny je jedným z najzachovalejších
prírodných území v celej Európe.
Nájdeme tu divoké neporušené lesy, poloninské lúky nad hornou hranicou
lesa, ale aj skutočnou divočinou tečúcu veľkú rieku San. Stretnúť tu
medveďa nie je až taká vzácnosť, nakoniec o tom svedčia aj
všadeprítomné tabule upozorňujúce na jeho prítomnosť, dokonca aj pri
hlavných cestných ťahoch. Okrem toho v lesoch žijú aj ďalšie vzácne
zvieratá ako rys, vlk a po dlhých desaťročiach znova aj stáda zubrov.
Bežne tu môžeme vidieť bobrie hrádze, dokonca vedľa hlavných ciest.
Zo Stropkova sa do Biesczad najlepšie dostaneme cestou cez Medzilaborce. Na
Laboreckom priesmyku prekročíme Karpaty a zídeme do obce Radoszyce, kde
odbočíme vpravo do údolia rieky Oslawi. Až do času po II. svetovej vojne
bolo toto územie osídlené rusínskym etnikom Lemkov.
V tomto údolí lúk a karpatských lesov narazíme za obcou Wola Michowa na
doteraz funkčnú úzkokoľajnú železničku, ktorá je jednou
z najväčších atrakcií Podkarpatského vojvodstva v Poľsku. Pôvodná
trať vybudovaná v roku 1898 viedla z Noweho Lupkowa do Cisny – Majdanu a
viedla časťou aj cez súčasné územie Slovenska. Dnes pre turistov funguje
úsek Przyslop – Cisna (Majdan) – Balnica. A práve konečná zastávka
železničky na hrebeni Karpát v Balnici je priamo na slovenskej hranici a
dostať sa k nej dá aj asi 2 hodinovou nenáročnou túrou z obce Osadné
v sninskom okrese.
Keď pokračujeme cestou ďalej na východ prejdeme po prejazde mestečka Cisna
do osady Wetlina, ktorá je vstupnou bránou do Národného parku Bieszcszady.
Na rozdiel od našich takmer ľudoprázdnych Polonín tu nájdeme množstvo
stravovacích a ubytovacích možností. Cestovné agentúry to ponúkajú
viaceré netradičné atrakcie ako je napríklad pozorovanie medveďov v lese.
Hneď za osadou už vstupujeme do národného parku. Popri ceste sú prvé
bobrie hrádze a aj pohľady do pôvodného bukovo jedľového lesa nasvedčujú
tomu, že tu je skutočná ľudskou rukou takmer neporušená príroda.
Nad údoliami sa nachádzajú Poloniny. Sú tu Polonina Wetlinska s turistickou
chatou Puchatka, Polonina Czarynska, vrchol Wielka Rawka pri ktorom sa nachádza
trojmedzie hraníc Slovenska – Poľska a Ukrajiny na kopci Kremenec.
A v najvýchodnejšej časti národného parku je najvyšší vrch poľských
Biesczad – Tarnica vysoká 1346 metrov. Ide o piaty najvyšší vrchol
nachádzajúci sa v Korune poľských hôr, najvyšších vrchov jednotlivých
poľských pohorí. Pred ňou sa v zozname nachádzajú Rysy, Babia hora,
Snežka a Králicky Snežník.
Východiskom na Tarnicu je obec Wolosate, ktorá je zároveň najjužnejšie
položenou obcou v Poľsku. Pravdepodobne aj najodľahlejšou. Tu končí cesta
zjazdná autom a za neďalekými vŕškami sa nachádza už len Ukrajina.
V obci dnes žije 47 obyvateľov.
Keď sa z Wolosate vrátime naspäť a zamierime na sever dostaneme sa do
údolia rieky San, ktorá je dlhá 457 km. Na hornom toku tvorí hranicu
Poľska s Ukrajinou a je spomenutá aj v druhej slohe piesne Šče ne vmerla
Ukrajina, z ktorej sa stala ukrajinská štátna hymna. Najviac vody je v nej
od februára do mája. V čase vyššieho stavu vody je obľúbená aj na
rafting. V divokej prírode, ktorou rieka na hornom toku v Karpatoch preteká
možno vidieť nielen medveďov a vlkov ale napríklad aj losov. V dedinkách a
osadách v jej údolí, ale aj pod hrebeňmi Karpát možno nájsť podobne ako
u nás na severovýchodnom Slovensku množstvo drevených kostolíkov. Pekné
sú napríklad v obciach Rowna, Jalowe, Žlobek, Bystre a asi najcennejší
z nich je kostol v Smolniku, ktorý je pamiatkou UNESCO.
Biesczady treba rozhodne navštíviť, dá sa sem urobiť krátky jednodenný
výlet zo Stropkova, alebo stráviť víkend prípadne aj dlhšiu dovolenku.
Navštevovaním turistických atrakcií, pozorovaním zvierat v neporušenej
prírode, pešou turistikou po rozľahlých poloninách, cestnou a horskou
cyklistikou, jazdou na koni, raftingom a mnohými inými. Rozhodne sa tu nikto
nudiť nebude.
Kamil Homoľa a Martin Maťko

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter