Ďalšie fakty o starobylosti Bokše

<p>Pred 19 rokmi, v roku 1994,vyšla kniha Stropkov – Monografia mesta.
Vydalo ju Vydavateľstvo Gradus v Martine pre mesto Stropkov. Autorsky ju
pripravili Ján Benko a kolektív. Minulý rok som túto monografiu osobne
daroval štátnemu múzeu v Ausswitzi (Óswienczimium) v Poľsku.

<p>Vedenie múzea knihu vyzdvihlo, lebo pojednáva aj o židoch. Viem, že ju
už využívajú bádatelia aj z USA. Oceňujú ju v Izraeli. Pred rokmi
monografiu ocenili odborníci v Historickom ústave SAV v Bratislave, najmä
urbanisticko-archektonické rekonštrukcie s príslušnou odbornou štúdiou od
Ing. arch. Marka Vatehu. Je parodoxné, že nielen ja, ale aj on bol objektom
„kádrovania“ od niektorých stropkovských inžinierikov – mečiarikov a
obracačov kabátov, slovom, kariéristov. O nich teraz už ani pes
nebrechne…
Monografia Mesta Stropkov vyšla aj osobnou zásluhou vtedajšieho primátora
Ing. Michala Poláka. Keď sa mi dostala do rúk, osobne som Jánovi Beňkovi
povedal svoje výhrady, predovšetkým k interpretácii dejín Bokše.
Vyčítal som mu, že v jeho kapitole Stropkov v období uhorského
kapitalizmu ani nespomenul monografiu profesora Branislava Varsíka Osídlenie
Košickej kotliny, ktorá vyšla v troch dieloch v Bratislave v rokoch
1964 -1977.Nepochopiteľne sa jej vyhol, hoci B. Varsík sa v nej venoval aj
dejinám Stropkova a Bokše. Pravda, v pozitivistickom duchu, ale priniesol
veľa faktov. J. Beňko sa tiež vyhol citovaniu publikácií významných
maďarských historikov D. Csánkiho a Gy. Györffyho. Ani slovom sa nezmienil
o monografiách významného historika Ondreja R. Halagu, najmä tej Počiatky
Košíc a zrod metropoly. Vydalo ju Mesto Košice v roku 1992. Tento
historik – stredovekár, čestný doktor niekoľkých univerzít aj
v zahraničí, na strane 71 uvádza, že aj miestny názov Bokša pri
Stropkove pochádza zo základu „Bog“. Toto znamená, že aj v Bokši pred
príchodom kresťanskej misie sv. Cyrila a sv. Metoda, teda pred vyše
1150 rokmi bolo neslovanské kultové miesto. Na s. 71 R.Halaga uverejnil aj
mapku s názvom Prežitky pohanskej religiozity v toponymii kraja. Okrem
základu bog- tu publikuje aj miesta zo základom bož-, igr-, mir-, perun a
pod. O. R. Halaga takto dokázal, že aj Bokšu a okolie osídlili už pohanskí
Slovania v predveľkomoravských časoch. Tento fakt je významný aj pre
osvetlenie jazykového vývinu na východnom Slovensku a je zároveň dôkazom
starobylosti Bokše. Potom je tiež prirodzené, že už v roku 1310 bol
v Bokši katolícky farár a bol tu významný rod Tekulovci a robili si
„zálusk“ vraj bohatí Omodejovci. Samotný farár Andrej (parochialis
sacdos de Bakcha),mimochodom môj menovec, s veľkou pravdepodobnosťou,
rovnajucou sa istote, sám bol z rodu Tekulovcov (de genere Tecelle, Thekele,
Thekule, ako uvádzaju meno tohto rodu dobové latinské listiny z prvej
tretiny 14. storočia.
S O. R. Halagom som neraz konzultoval problémy stredovekých dejín Bardejova,
Stropkova, Svidníka, Prešova, Košíc, najmä, keď bol som zamestnaný
v Archíve mesta Košice. Tam bola bohatá odborná a časopisecká
literatúra, teda monografie, rôzne špeciálne časopisy, najmä maďarské a
dobové noviny. Košice majú aj vedeckú knižnicu s knihami a časopismi
historického charakteru, a tiež so slovníkmi, napríklad stredovekej
latinčiny, maďarčiny a nemčiny, encyklopédiami ešte z čias monarchie,
ktoré využívam nielen ja, ale najmä špecialisti na stredovek (medievisti).
Je dobré, že v Košiciach a v Prešove po roku 1989 vyrástli odborníci aj
na cirkévne dejiny, ktoré sa nemohli pestovať za biľako-husakizmu. Veľký
brat z Moskvy toto jednoducho nedovolil. Teraz sú ale nové problémy –
nazývajú sa nedostatok „euráčov“ a vysoké ceny odbornej literatúry.
Nemožno si jednoducho aj dovoliť študovať dlhšie v Košiciach, Prešove
alebo v Bratislave. Ubytovanie nie je najlacnejšie. Aj tak sa ale nájdu
dobré duše, ktoré mi uľahčujú samofinancovanie výskumov. Pravda, viem,
že veľmi bohaté archívy na pramene k dejinám Svidníka, Stropkova alebo
Bokše sú vo Vatikáne. Nie som však na Domaši mečiarovský zbohatlík,
takže v tomto smere sa musím uskromniť. Okrem toho, mnoho tiež treba
nechať budúcim výskumníkom. Možno budú na tom lepšie. Aj jazykovo a
paleograficky, že tiež dokážu čítať staré rukopisy a objavia nové
poznatky. Aj archeologická prospekcia (bádanie) chýba v našom regióne.
Možno v budúcnosti to tiež bude lepšie…
Aj kapitalizmus zdochýňa, nebude večný. Určite skape, veď je tu Cirkev.
Tejto svitá na lepšie časy a s ňou prídu nové impulzy. Veď aj
v základe mena Bokša je BOG,BOH…
Andrej Kaputa

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter