Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

612. výročie prvej písomnej zmienky o Stropkove

<p><img src=“http://www.espektrum.sk/images/spravy-z-regionu/2016-04/15-zmienka-01.jpg“
alt=““ class=“img-left alignleft“ />Dňa 12. marca sme si
pripomenuli 612. výročie prvej písomnej zmienky o Stropkove. Stropkov, ako
centrum stropkovského panstva, bol významným mestom v stredoveku. Patril do
majetkov rodu Perínskovcov, ktorý bol významným šľachtickým rodom
v Uhorsku, pochádzajúcim z Perína v Abovskej stolici. V roku 1292 dostal
najstarší známy člen tohto rodu, župan Urban, od Ondreja III. donáciu na
Perín a majitelia sa odvtedy nazývali predikátom de Perén.</p>

<p>V 14. storočí po získaní panstva Veľká Ida, ktoré bolo ich hlavným
sídlom, používali ďalší predikát de Nagy Ida. Členovia tohto rodu
zastávali vysoké funkcie v Uhorsku ako krajinskí sudcovia, palatíni,
chorvátski báni, kráľovskí dvorskí hodnostári či župani stolíc na
východe krajiny. Do polovice 12. storočia sa do listín nezapisovali všetky
právne akty, ktoré sa v Uhorsku vykonali, čo sa týkalo aj majetkov kráľa.
Až 16. uhorský kráľ Belo III. (1172 – 1196) vytvoril „Kráľovskú
kanceláriu“ dokumentujúcu všetky právne akty, ktoré sa udiali za účasti
kráľa. Lenže ani z tohto obdobia sa nám nezachovala žiadna správa
o Stropkove, hoci vieme, že už v tomto čase musel existovať. V rokoch
1332 – 1337 vznikol súpis pápežských desiatkov. Zo súpisu pápežských
desiatkov v Uhorsku sa zachovali dva exempláre vo Vatikánskom archíve, vo
fonde Camera apostolica pod názvom Collectoriae decimarum. V týchto
významných dokumentoch sa so Stropkovom, ani s niektorými obcami horného
Zemplína, nestretneme, pretože sa sem pravdepodobne pápežskí kolektori
nedostali. O necelých 100 rokov bola v Kežmarku (12. marca) vydaná
listina, kde sa už Stropkov uvádza. Originál tejto listiny je uložený
v Maďarskom národnom archíve, pričom sa dá táto listina pozrieť aj na
internete pod číslom 8944. Originál listiny je mierne poškodený, ale to
nám neznemožňuje poznať jej obsah. Začína sa intituláciou v latinskom
znení: „Nos Sigismundus dei gratia Rex hungarie, dalmatie, croatie et cetera,
Marchio Brandemburgensis et cetera, sancti Romani Imperii generalis vicarius et
Regni Boemie gubernatur…“ Slovenský preklad intitulácie znie: „My
žigmund, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, atď. a
markgróf brandenburský atď., generálny vikár rímskeho cisárstva a
gubernátor zemi českej…“ Kráľ znením tejto listiny dal na vedomie, že
po smrti magistra Ladislava, syna Mikuláša zo šarišského Svätého Jura, sa
mestečko Stropkov, dedina Pozdišovce a všetky ich majetky nachádzajúce sa
v Zemplínskej župe, tiež Hanigovský hrad v Šarišskej župe stali
majetkom kráľa, pretože magister Ladislav zomrel bez potomkov. Potom kráľ
všetky tieto majetky zálohoval jeho vernému šľachticovi Prokopovi
Balickému za 6000 zlatých. Práve tohto 12. marca 1404 sa mestečko
Stropkov, dedina Pozdišovce a Hanigovský hrad so všetkými ich
príslušenstvami dostali do vlastníctva Prokopovým bratrancom, Ondrejovi,
Jánovi, Mikulášovi Balickovcom a ich dedičom za ďalších 6000 zlatých.
Prokop Balický bol v tomto čase už po smrti. Ondrej, Ján a Mikuláš mali
tieto majetky užívať v takých hraniciach a takým právom, ako keď boli
vlastníctvom magistra Ladislava a iných pánov pred ním. Kráľ im zálohoval
tieto majetky za 12 000 zlatých, pokiaľ im ich sám žigmund alebo jeho
nástupcovia nevyplatia. Po vyplatení tejto sumy by museli Hanigovský hrad,
mestečko Stropkov a dedinu Pozdišovce bez akýchkoľvek námietok vrátiť
kráľovi. Z listiny sme sa dozvedeli, že Stropkov bol o mnoho starší,
pretože pred Balickovcami vlastnil Stropkov Ladislav Svätojurský a iní páni
pred ním. Teda vieme o dvoch majiteľoch Stropkova pred rokom 1404. Ďalšou
zaujímavosťou je datovanie prvej písomnej zmienky do roku 1245. Tento rok
uvádza historik Anton Szirmay v jeho historickej topografii Zemplína (Notitia
topographica politica inclyti comitatus Zempliniensis) z roku 1803. Neodvolal
sa na žiaden prameň, ktorý by to potvrdzoval. Vo svojom diele napísal, že
v Stropkove bol v roku 1245 hrad Cudarovcov, ktorý táto rodina dala
vystavať po tatárskom vpáde a vlastnila ho do roku 1404. Tento jeho záver
nepokladáme na hodnoverný, pretože Cudarovci boli v tomto roku neznámou
rodinou. Cudarovci vlastnili len makovické hradné panstvo, ktoré
bezprostredne susedilo so Stropkovom a taktiež pred rokom 1404 bol Stropkov vo
vlastníctve iných majiteľov, ktorí boli už vyššie spomenutí.<br>
<strong>Bc. Ľuboslav Šmajda</strong></p>

<table class=“noborder“>
<tr>
<td><a rel=““ title=““
href=“http://www.espektrum.sk/images/spravy-z-regionu/2016-04/15-zmienka-01.jpg“><img
src=“http://www.espektrum.sk/images/spravy-z-regionu/2016-04/15-zmienka-01.jpg“ alt=““
/></a></td>

<td></td>

<td></td>

<td></td>
</tr>
</table>

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter