Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

25 rokov samosprávy na Slovensku

<p>Je to už 25 rokov čo sa na Slovensku uskutočnili v dňoch 23. a
24 novembra 1990 prvé slobodné voľby do orgánov novovytvorenej
samosprávy. Zákonom č. 369 o obecnom zriadení z roku 1990 sa vytvoril
právny rámec konštituovania a fungovania samosprávy, ktorá začala
pôsobiť nezávisle od štátnej správy a ktorá bola súčasťou nového
duálneho systému spravovania veci verejných na Slovensku po
novembri 1989.</p>

<p>Do roku 1990 pôsobili na Slovensku Národné výbory, ktorých
konštituovanie, ale predovšetkým fungovanie bolo pod kuratelou straníckych
orgánov Komunistickej strany a to od výberu poslancov, predsedov národných
výborov až po menovanie výkonných tajomníkov miest a obci. Chod miest a
obci bol po stránke organizačnej, finančnej, po stránke investičnej
výstavby a celkového spoločenského života ovplyvňovaný rozhodnutiami
Okresných národných výborov a okresných a miestnych straníckych orgánov
Komunistickej strany.<br>
Voľby v novembri 1990 boli začiatkom komunálnej politiky, boli začiatkom
slobodnej voľby starostov obci, primátorov miest a poslancov obecných,
miestnych a mestských zastupiteľstiev. Občania si už môžu slobodne a
demokratický zvoliť z viacerých kandidátov svojho starostu, primátora a
poslancov zastupiteľstiev vo voľbách, ktoré sa uskutočňujú väčšinovým
systémom, čo znamená, že vo voľbách sú zvolení kandidáti, ktorí
získajú najviac hlasov od voličov. Na rozdiel od volieb do Národnej rady SR,
kde sa volia poslanci pomerným systémom politických strán a hnutí je voľba
do orgánov samosprávy viac priblížená k občanom, ktorí v danom meste
žijú a ktorých život je priamo ovplyvnený rozhodnutiami volených
zástupcov. Výber a slobodná voľba ľudí, ktorí riadia a rozhodujú o tom
ako bude vyzerať obec, mesto, miestna časť, ktorí rozhodujú o miestnych
daniach a poplatkoch, rozhodujú o tom čo sa v obci a meste postaví,
rozhodujú o rozvoji a podpore športu a kultúry je tým najväčším
prínosom samosprávy. Právo voliť a byť volený do samosprávy je výsadou,
ktorú občan nadobudol po roku 1990, no na strane druhej je to aj zodpovednosť
voličov za to koho do orgánov samosprávy zvolia, ale predovšetkým
zodpovednosť tých ktorí sú zvolení a ktorí reálne ovplyvňujú život
miest a obci. Priama voľba prináša aj priamu zodpovednosť volených
zástupcov a s tým aj odpočet výsledkov ich práce a naplnenie sľubov,
ktoré pred voľbami občanom dali. Kandidátov na starostov, primátorov a
poslancov zastupiteľstiev navrhujú jednotlivé politické strany a hnutia
pôsobiace na politickej scéne Slovenska, no je tu aj možnosť uchádzať sa
o voľbu do orgánov samosprávy nezávislým kandidátom, čo je zásadným
rozdielom a určitou výhodou oproti parlamentným voľbám. Súčasný trend
posledných komunálnych volieb naznačuje, že túto možnosť využíva čoraz
viac kandidátov a do určitej miery je to aj výhodou pri slobodnom výkone
mandátu zvolených poslancov, starostov a primátorov miest.<br>
Z mojich dlhoročných skúsenosti z práce poslanca mestského
zastupiteľstva v našom meste môžem subjektívne zhodnotiť fungovanie a
vývoj samosprávy od prvých volieb do samosprávy v roku 1990 až podnes.
V prvých volebných obdobiach bolo cítiť veľký entuziazmus a nadšenie zo
slobodného výberu poslancov a primátorov miest a obci, v zastupiteľstvách
vládla pracovná atmosféra a snaha zlepšovať obraz miest a obci. Poslanci
vykonávali svoj mandát bez nároku na odmenu a ich vzťahy neovplyvňovala
politická príslušnosť ich kandidatúry. Postupne sa však do práce
zastupiteľstva, ale aj do práce mestských úradov dostávalo viac politiky,
vznikali politické súboje poslaneckých skupín, z rokovania mestského
zastupiteľstva sa vytratila vecnosť, ktorá bola veľa krát nahradená
osobnými spormi prameniacimi z príslušnosti jednotlivých poslancov
k politickým stranám, ktoré ich nominovali. žiaľ, tento trend politických
súbojov a prekáračiek bolo cítiť aj v našom meste, ale aj iných
okolitých mestách a obciach, čo bolo na škodu predovšetkým pre chod a
rozvoj konkrétnych miest a obci. Poslanecký mandát sa už nevníma ako česť
reprezentovania občanov, ale mnohokrát ako prostriedok k osobnému prospechu,
nadviazaniu lobistických väzieb a presadzovaniu záujmov podnikateľských
skupín. Nie dobrým trendom je aj kumulácia viacerých verejných funkcií a
to napríklad výkon poslaneckého mandátu v NR SR s výkonom funkcie
primátora mesta, starostu obce alebo aj vykonávanie inej profesionálnej
činnosti. Tento stav určite znižuje kvalitu výkonu tej ktorej verejnej a
profesionálnej činnosti. Veľké rezervy vidím aj v činnosti stavovskej
organizácie samosprávy a to v Združení miest a obci (ZMOS) Slovenska,
ktoré namiesto reálneho zastupovania záujmov miest a obci mnoho krát
podlieha politickému obchodovaniu s výkonnou mocou. Ich prvoradou úlohou by
mala byť snaha o vecné riešenie problémov samosprávy, snaha
o zjednodušenie čerpania prostriedkov z fondov EÚ a predovšetkým
stabilizovanie financovania samosprávy cez zvýšené podielové dane a
dotácie na výkon samosprávnych činnosti a prenesený výkon štátnej
správy.<br>
Samospráva na Slovensku sa za uplynulých 25 rokov postupne vyvíjala, menila
sa k lepšiemu, vzhľad miest a obci zmenili k lepšiemu investičné aktivity
naviazané na čerpanie zdrojov z európskych fondov, zvyšovala sa odborná
vzdelanosť a výbava starostov obci, primátorov miest, ale aj poslancov
zastupiteľstiev čo malo vplyv na kvalitu rozhodovania všetkých orgánov
samosprávy. Doterajší život a fungovanie samosprávy na Slovensku ukázal,
že vznik nezávislej samosprávy bol dobrým rozhodnutím a priniesol do
života a rozvoju miest a obci oživenie a veľa dobrého.<br>
<strong>Ing. Metod Burák</strong></p>

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter