Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Vaše ohlasy 47/2009

Odkaz „Novembra ‘89“

V týchto dňoch si pripomenieme dvadsať rokov od zásadnej zmeny
spoločenského, politického ale aj ekonomického života občanov
Slovenska.
Dvadsať rokov je v histórii dostatočné obdobie na zhodnotenie fungovania
spoločnosti, ako aj posúdenie nových spoločenských pomerov vo vzťahu
k občanovi. Po dlhom období totalitného zriadenia, ktoré začalo
komunistickým pučom v roku 1948, a ktoré postupne vytvorilo zriadenie
podriadené komunistickej ideológii, sa začala tvoriť demokratická
spoločnosť, založená na pluralitnom princípe politických strán a
ekonomickým princípom trhovej ekonomiky.
Fatálnou zmenou bol návrat k demokracii, k slobode vyjadrovania, slobode
myslenia, slobode vierovyznania a voľnom cestovaní občanov v rámci Európy
a celého sveta.
Zmena systému zriadenia a vytvárania demokratických inštitúcií a
demokratických legislatívnych noriem sa rodila postupne a nie vždy to bolo
jednoduché a bez prekážok. Najväčšou prekážkou v tomto procese bola
zmena myslenia ľudí a prispôsobovania sa situácii s tým, že za každé
rozhodovanie už niesol zodpovednosť občan sám. Po dlhých rokoch štátneho
dirigizmu, štátnej ideológie nastupovalo obdobie osobných rozhodnutí za
chod štátu, obdobie celospoločenskej zodpovednosti za výber ľudí a
politických strán, ktoré stáli na čele zákonodarnej ale aj výkonnej moci
v štáte. Tu je potrebné povedať, že v tomto procese sa urobilo za toto
dvadsaťročné obdobie veľa chýb, veľa škodlivých rozhodnutí
v ekonomických zmenách, spojených predovšetkým s privatizáciou
štátneho majetku a veľa zlých politických rozhodnutí, smerujúcich
k potláčaniu krehkých základov demokracie. V druhej polovici
deväťdesiatych rokov hrozila politická izolovanosť štátu v rámci
zjednocujúcej sa Európy s fatálnymi dôsledkami pre novovzniknutých štát.
Na druhej strane je potrebné povedať, že tieto problémy boli logické a boli
sprievodnými znakmi premeny z totalitnej spoločnosti na demokratickú
spoločnosť.
Dnes, dvadsať rokov po novembrovej revolúcii, môžeme konštatovať, že
Slovensko je v rámci Európy štandardným demokratickým štátom so
všetkými demokratickými, ekonomickými a spoločenskými atribútmi, ktoré
sú zásadné pre vyspelé demokracie západného typu.
Ako túto zmenu hodnotí občan a ako táto zmena dopadla na jeho bežný
život?
Hodnotenia sú rôzne a je to celkom prirodzené a objektívne. Táto
spoločenská zmena priniesla veľa dobrého, no je potrebné povedať, že aj
veľa zlého. Nie každý občan sa dokázal prispôsobiť novým ekonomickým a
spoločenským zmenám. V spoločnosti vznikli veľké rozdiely v úrovni
kvality života občanov, ktoré nie vždy boli dôsledkom objektívnych
daností. Vytvorila sa silná skupina rýchlozbohatlíkov, podvodníkov a
„kvázi“ politikov. V každodennom živote občana prevláda
nevymožiteľnosť práva, v mnohom prevláda korupcia a protekcionizmus, čo
nie je dobré.
Aj napriek týmto rôznym pohľadom na spoločenské zmeny po dvadsiatich rokoch
môžme konštatovať, že väčšina občanov túto zmenu privítala. Podľa
prieskumu až 58 % túto zmenu podporuje a víta. Systém zriadenia a
spravovania spoločnosti je závislý od ľudí, ktorí tento systém tvoria a
riadia ho.
Je na nás všetkých, akých ľudí v slobodných voľbách zvolíme do čela
štátu, a od ktorých bude závisieť kvalita a úroveň nášho života. Táto
slobodná voľba je tou najväčšou výsadou, ale aj zodpovednosťou, ktorú
sme po novembri `89 dosiahli a ktorú by sme si nikdy nemali dať vziať. Toto
je najsilnejší odkaz novembra `89.
Ing. Metod Burák

Netreba veľa slov

Fejtón
Chcete, aby cumlík stál 3 koruny?, zašveholila sotva odrastená
moderátorka mítingu a nenápadne si utrela na slobodu sa derúci
soplík.

Niééééé… !!! zavrešťal dav a, vopred dobre pripravený, vytiahol
svoje ukryté cumlíky a strčil si ich do úst. Zároveň ostro zaštrngal
kľúčikmi, vraj aby sa páni zobudili.

I stalo sa. Páni sa zobudili tak rýchlo, že kým dav stihol svoje
pocukrované cumle trochu pocmúľať, už „sprivatizovali“ závody a
podniky, ktoré dav za roky vybudoval a vyvlastnili polia a lesy, na ktorých
doteraz hospodáril.

Aj dav sa zobudil, ale už nemal kde použiť kľúče od skriniek
v šatniach a pracovných stolov. Už ich nebolo, ba už nebolo ani práce.
Nebolo ani chleba, ani peniažkov naň. A tak si miesto rohlíkov strčil znovu
do úst aspoň, teraz už slobodné 100 korunové, cumlíky a zahodil aj tak
už nepotrebné kľúče.

Čaká, že sa páni predsa len zľutujú a bude aj práce, aj chleba, aj na
darčeky na Vianoce. Nevie (alebo už vie?) že čaká márne. Z teplých
morských vĺn na Filipínach krízu ani biedu nášho davu už nevidno.

Keď raz čert vezme dušu, už ju ťažko vráti.
/JN/

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter