Vaše ohlasy 45/2011

<h3>Stroje času

A tak som sa zamyslela…Prechádzala som sa, je krásna jeseň, chodníky
posypané lístím, prúdi čerstvý vzduch, konáre stromov už zohrali svoju
rolu, všetko ma svoju úlohu a svoju chronológiu. Vo vnútri duše mi vládne
pokoj, ale zrazu ma vyrušila istá vec. „Kde sa títo ľudia takto
ponáhľajú?“ Hľadám racionálne odpovede na túto otázku. Či už je vari
taká doba, aby sme nemali čas na seba? Je to len istý stereotyp, ktorý
ľudia nedokážu ovládať, alebo rozlíšiť voľný čas od pracovného?!
Jeden sa prediera cez druhého, stojím v rade a nepríčetne sledujem ľudí
okolo. Každý chce byť prvý a hudie si pri seba: „Veď ja mám doma tri
deti, neupratané, čakajú ma ďalšie povinnosti… Prečo práve táto babka
by mala byť predo mnou, veď nemá žiadne povinnosti.“ V mysli tejto babky
sa odohráva to isté. Z výrazov tvárí týchto ľudí srší nepokoj.
A takto sa dostávam na začiatok dlhej fronty, kde sa chlapík stredného veku
rozčuľuje, že prečo mu pani mäsiarka dala krajec šunky, ktorý sa nedá
konzumovať. Ľudia, viem, že dávno nevládne vo svete pravidlo: sloboda,
rovnosť, bratstvo ba pokoj, ale nebuďme si samí sebe na obtiaž, rešpektujme
sa. Ja tiež viem, že za všetko môže čas, ale to, ako ho využiť, je
v našich rukách. Pretože trpezlivosť ruže prináša a obyčajný deň je
ako život – hneď je preč.
Mária Beríková

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on email
Email

Zdieľať

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Share on skype
Skype
Share on print
Print
Share on email
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter