Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Vaše ohlasy 41/2009

Ad.: Kto je autorom stropkovského erbu?

K téme stropkovského erbu je k dispozícii táto oficiálna literatúra:
V roku 1991 od autorov P. Kartousa – J. Nováka – L. Vrteľa knižka
„ERBY a vlajky miest v Slovenskej republike“. Okrem všeobecných veci
v príprave erbov miest sa v nej o Stropkove dozvieme, že na návrh
heraldickej komisie sa mesto erbu z roku 1986 vzdalo a do svojho erbu vložilo
tri ruže.

Verejná správa, revue pre miestu štátnu správu a samosprávu od roku
1992 začala systematicky predstavovať heraldiku miest na Slovensku. Hneď
v druhom čísle z tohto roka bol predstavený aj Stropkov. Okrem známeho už
z knihy a popisu heraldického vývoja erbu si v závere prečítame toto:
text pripravil PhDr. Peter Kartous, CSc., Erb výtvarne spracoval
Ladislav Čisárik ml.
Toľko oficiálna literatúra k téme
i autorstvu stropkovského erbu. Každý seriózny interpret erbu Stropkova by
mal tieto informácie (až do ich vyvrátenia) rešpektovať. Pán doktor
Kartous bol predsedom heraldickej komisie. Toto som sa snažil Daňovi Soóšovi
povedať, keď ma oslovil na chodníku pred mestským úradom. Nastoľované
jeho ultimáta a vyhrážky som už odmietol počúvať.
Za rámec tohto konštatovania by som nešiel, ak by ma D. Soóš osobne
neprovokoval otvoreným listom.
Heraldickú komisiu vytváral 12-členný tím vyberaných odborníkov
z profesijných oblastí potrebných pri tvorbe erbov na Slovensku. Táto
komisia si podľa potreby pozývala aj externých odborníkov a pracovala aj
s funkcionármi jednotlivých miest. Že D. Soóš asistoval v príprave
návrhu súčasného erbu mesta (ako funkcionár) nikto nespochybňuje, no
tvrdiť, že je autorom tohto erbu je príznačné iba jemu. Súčasný erb
Stropkova je v podstate upravenou formou starých pečatí mesta. Ideové
vydolovanie podstatného z historických pečatí mesta Stropkov bolo odborne
tak nesmierne náročné, že na jeho uchopenie bolo potrebné doň vložiť ten
najvyšší intelektuálny potenciál. Ťažkosti sú najmä v tom, že do
pečate sú vložené ťažko identifikovateľné postavy aj ich atribúty
(doporučujem preštudovať celý rozbor symboliky stropkovského erbu). Ako mi
potvrdil dr. J. Beňko, D. Soóš aj keby sa rozkrájal, tak to výstižne
dokázať nemohol. Ak by bol v heraldike zdatnejší, nebol by vznikol jeho
predchádzajúci erbový paškvil pozostávajúci z množstva vzájomne
nesúrodých komponentov Stropkovu nevlastných a nebol by, ako sám uvádza,
k súčasnému erbu predložil dvanásť variant (nevedomostný rozptyl), ale
iba jeden, najviac dva zdôvodnené návrhy. Vzhľadom na niektoré ideové
nejasnosti okolo stropkovského erbu som v roku 1994 písomne požiadal
heraldickú komisiu o rozbor východiska a opodstatnenosť pre návrh
stropkovského erbu. Na tento podnet má mesto bravúrne spracovanú známu
expertízu symboliky erbu od PhDr. Ladislava Vrteľa. Je v nej obsiahnutá
hlboká filozofická podstata návrhu. Teda uvažujme, kto je autorom ideového
návrhu erbu mesta Stropkov? Ak by ideovým autorom erbu mal byť D. Soóš,
potom expertízu by musel vypracovať on.
Druhou kapitolou je výtvarné a grafické stvárnenie erbu. V tejto oblasti sa
už D. Soóš mohol dostať podstatne ďalej. Ak sa podujal, že
z historických pečatí komisiou vyňatú tému troch ruží zo stonkami
vychádzajúcimi zo spodného okraja erbového štítu (podmienenú presnými
zákonitosťami okvetia ruže i farebnosťou jednotlivých figúr erbu)
stvárni, tolerantná komisia mu to umožnila. Pri erbovej grafike sú
požadované prísne zákonitosti ako sú proporcia, štylizácia figúry erbu,
výrazná a plynulá línia kresby a hierarchia farebnej nadradenosti erbových
figúr i štítového poľa. Pamätám sa dobre na túto škicu, bola
nezvládnutá v základných rysoch. Kompozícia nemala požadované proporcie,
kresba nemala zvládnutú štylizáciu stoniek ani lístkov a mala trhanú
líniu (výhrady komisie sú zaznamenané). Naviac, tento pokus z poverenia D.
Soóša nakreslil grafik Michal Bujdoš a nie on sám. Pravdepodobne
z opísaných dôvodov komisia odňala D. Soóšovi grafické spracovanie erbu
a stvárnením nanovo poverila akademického maliara Ladislava Čisárika ml.,
ktorý je aj uvedený v oficiálnej literatúre.
Dojímavá aj zaujímavá je záverečná časť jeho vyznania, v ktorej
hovorí o jeho rodovej existencii v Stropkove a odmenách za návrh.
V Monografii mesta sú PhDr. Jánom Beňkom CSc. vyčerpávajúco revidované
nepodložené údaje od uhorského historika Szirmaya o založení Stropkova.
Zároveň sú v nej pozorne opísané všetky historické listiny
o najstarších priezviskách nachádzajúcich sa v Stropkove. Ako mám
zistené, prímenie Soóš sa v materiáloch zo Stropkova začalo objavovať po
prvé od roku 1866. Nazdávam sa, že nebyť historických faktov uvedených
v Monografii mesta i mojich badaní, tak známa demagogická schopnosť D.
Soóša by dokázala presadiť, že Stropkov bol založený jeho rodinou.
Som autorom nespočítateľného množstva textov, štúdii, plagátov,
novoročeniek, log, pohľadníc s tematikou Stropkova. Tie boli rozširované
najrôznejším spôsobom a prirodzene sa ujali ako historické pravdy,
hlavičky novín, brožúr, návrhy na diplomy, plakety i ako dekorácie iných
užívaných predmetov, no nikto z mesta ani užívateľov mi neponúkol
žiadnu finančnú odmenu. Naopak, keď som z trucu pri mojom vyhadzovaní
z práce žiadal mesto o honorár za užívanie niektorých z nich, dostalo
sa mi iba osočovania. Napriek vlastnej skúsenosti, verím D. Soóšovi, že
chabo naznačenú ponuku na honorár mohol odmietnuť, no ak sa už tak
rozhodol, nepatrí sa podobný čin medializovať. Napokon, bolo by zaujímavé
poznať prísne utajovanú platovú základňu jeho i jeho rozvetvených
rodinných príslušníkov zavesených na mestský rozpočet a porovnať ju
s ostatnými pracovníkmi mesta.
V ostatných rokoch sa už vôbec nedostávam k užitočnej profesijnej práci
pre mesto, iba čelím izolácii a skrytým i otvoreným útokom z tejto
strany.
Ing. arch. Marko Vateha

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter