Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum
Vyhľadať
Close this search box.

Vaše ohlasy 40/2009

Do redakcie sme dostali reakciu na článok „Kozmetička Slávka Smoligová
radí…“ od MUDr. Hany Zelenkovej PhD. Dermatologička konkrétne reaguje na
odpoveď kozmetičky na našu otázku v článku Dermatológovia
varujú, že slnko môže napáchať na pokožke nenapraviteľné
škody…

V tom istom vydaní Spektra sme sa rozhodli dať priestor na vyjadrenie a
vysvetlenie aj druhej strane – kozmetičke Slávke Smoligovej, pretože
podľa nášho názoru sa jej odpoveď nedá interpretovať ako dehonestácia
práce dermatológov.
redakcia
================================================

Ad.: Kozmetička
Slávka Smoligová radí, ako zregenerovať pleť po lete

Dermatológovia dramatizujú?
…už dávno sa mi nestalo, že by ma článok v novinách tak rozčúlil, ako
sa stalo pri čítaní Spektra z 21. 9. 2009, konkrétne článok:
Kozmetička Slávka Smoligová radí…
Pracujem ako dermatológ 37 rokov, celý svoj profesijný život sa nie len ja,
ale celá generácia dermatológov snažíme vychovávať k prevencii a
správnej a najmä zodpovednej starostlivosti o kožu, naše najdrahšie šaty,
a potom sa zrazu dozviem od „nelekárky“, ktorá má iba veľmi chabé
znalosti z odboru dermatológie, že vlastne vôbec nič o svojom povolaní
neviem a iba dramatizujem.
Konkrétne na otázku – ako to je s tým, že dermatológovia varujú pred
slnkom, ktoré dokáže spôsobiť na koži nenapraviteľné škody –
nasleduje absurdná a najmä nezodpovedná odpoveď, že to nie je až také
dramatické a škody spôsobené slnečným žiarením sa dajú napraviť!!!
V prípade slnečného žiarenia je otázka omnoho zložitejšia, než
v článku spomenutý len výskyt pigmentových škvŕn a vysušenie
pokožky!!
Koža má pamäť! Pamätá si každý jeden lúč, ktorý na ňu od narodenia,
až po čas, keď z tohto sveta odídeme dopadol.
Podľa fototypu, ktorý má každý človek určený je aj znášanlivosť
slnečných lúčov vopred daná. Teda ľudia s bielou pokožkou, svetlými
vlasmi a modrými očami, fototyp č. 1, sú na slnečné lúče extrémne
citliví a v podstate sú od narodenia povinní svoju kožu chrániť. Ostatné
fototypy 2-4 majú „odolnosť“ voči slnku trošku lepšiu, napriek tomu,
sa aj u týchto osôb môže stať, že sa v dôsledku slnečného žiarenia
môžu niektoré znamienka zvrhnúť, najmä tie, ktoré sú hnedo sfarbené.
Roky je vo svete organizovaný tzv. „Melanoma Day“, do ktorého sa
zapájajú mnohí dermatológovia aj z nášho regiónu. Trpezlivo a najmä
zodpovedne vysvetľujú, že slnko už nie je len priateľ, ale v dnešnej dobe
nadmernej chemizácie a stále pokračujúcom znečisťovaní životného
prostredia, je slnečná expozícia výrazným problémom. Preto považujem
podobné vyhlásenia typu: „Dermatológovia dramatizujú účinky slnečného
žiarenia“ za vrcholne nezodpovedné voči všetkým, ktorí si tento článok
z dňa 21. 9. 2009 prečítali.
Na celom svete sa totižto na prvé miesta v programoch na ochranu zdravia
dostala práve prevencia. V plnej miere to platí aj pre Slovensko a v tejto
súvislosti najmä pre dermatológov.
Preto odporúčam každému, kto má záujem o informácie z danej
problematiky, ako slnko škodí koži, nechať si poradiť odborníkom, ktorý
problému rozumie.
MUDr. Hana Zelenková, PhD.,
**Prezidentka Európskej spoločnosti estetickej dermatológie,
**Prezidentka Slovenskej spoločnosti estetickej dermatológie

================================================

Pani MUDr. Hana Zelenková PhD.,
klamala by som, keby som tvrdila, že ma Vaša reakcia na môj rozhovor
neprekvapila. Odpovede na otázky redaktorky v článku boli vedené smerom a
pojmami, aby im rozumeli ľudia, ktorí potrebujú prvotné kozmetické
informácie o starostlivosti o pleť. Pracujem ako kozmetička 10 rokov, čo
už tiež svedčí o nejakej praxi a určite nielen ja, ale aj veľa mojich
kolegýň zohrávame veľmi dôležitú úlohu v prevencii a základných
radách pri ošetrení a následnej správnej starostlivosti o pleť, lebo my
sme prvé, na koho sa zákazníčky s dôverou obracajú so svojimi otázkami a
prosbou o radu. Ak pri ošetrení pleti usúdim, že nie je v mojej
kompetencii problém poriešiť a zákazníčke poradiť, samozrejme odporúčam
konzultáciu a odbornú pomoc kožných lekárok, ktorým by som si nikdy
nedovolila konkurovať v znalostiach z odbornej
dermatológie. Veta „Dermatológovia dramatizujú“ vôbec nebola myslená
tak, ako bola Vami pochopená. Prečo ten osobný útok? Keby ste poznali moju
prácu a prístup k mojim zákazníčkam, tak by ste vedeli, že to nebolo
myslené ako podceňovanie práce dermatológov, ktorých si ako odborníkov
vysoko vážim.
Slávka Smoligová
================================================

Kto je autorom stropkovského erbu?

Otvorený list Markovi Vatehovi
„V súvislosti s tvorbou erbu vyslovil svoj názor aj mestský architekt
Marko Vateha, ktorý sa dlhodobo zaoberá dejinami Stropkova. Súčasná podoba
mestského erbu, ktorý bol schválený v roku 1988 vychádza z historických
podkladov a spĺňa všetky heraldické zásady. Grafický ho navrhol jeden
z najznámejších heraldických výtvarníkov na Slovensku – Ladislav
Čisárik“ – citát z miestneho periodika Spektrum zo dňa 24. augusta
2009.
Marko! Klameš! A teraz už po druhý raz v spomenutom týždenníku. Napriek
môjmu upozorneniu, že zverejňuješ nepravdu o vzniku, tvorbe a schvaľovacom
konaní v heraldickej komisii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
v Bratislave, opäť klameš!
Ako sa teda vyvíjala tvorba erbu mesta Stropkov.
V 60. rokoch minulého storočia zdvihla sa na Slovensku vlna zobrazovania
miest a obcí prostredníctvom erbového značenia v takom rozsahu, aký
doposiaľ nebol zaznamenaný (a treba povedať, že išlo o nekoordinovanú
aktivitu). Dotklo sa to aj nášho mesta.
V tomto období zastával som funkciu riaditeľa kultúrneho strediska.
Keď sa mi vtedy dostala do rúk publikácia doc. J. Nováka: Mestské a obecné
erby, tam som získal prvé informácie o miestach, kde sa nachádzajú
historické doklady o Stropkove – teda Budapeštianske archívy a múzeá.
Nadviazal som užší kontakt s vtedajším správcom farského úradu –
vdp. J. Szüczom. Ten mi dopomohol – prostredníctvom svojho spolužiaka zo
seminára a kolegu v Budapešti vdp. M. Mondyho získať fotokópie listín a
pečatidiel vzťahujúcich sa k Stropkovu (toto boli prvé oficiálne dokumenty
z pohľadu do minulosti, ktoré sa dostali do Stropkova). Iným oporným bodom
o ktorý som sa v následovnom období opieral, bol môj prístup k práci
prešovského historika (žijúceho pred cca 150. rokmi) Szirmaya v tlači (a
vysielal ho i Banskobystrický rozhlas), ktorý vo svojom diele spája Stropkov
s rokom 1245 (v nedávnom období publikoval ho i Stropkovský kuriér).
Po získaní uvedených prameňov i ďalšej literatúry navrhol som prvú
podobu erbu. Opierajúc sa o dovtedy poznané fakty (najmä pečatidlá)
vkomponoval som i základný motív – Sv. Annu s Pannou Máriou – no
tento symbol som použil – akoby v druhom pláne – ako nosič vlastného
štítu. Do štítu som zakomponoval tzv. Arpádovské brvná – vychádzajúc
zo spomínaného roku 1245, ktoré korešpondovali s vtedajším vládnucim
symbolom. Tri lomené Arpádovské brvná som našiel i na vedľajšom oltári
farského kostola. Plastický sadrový odliatok predložený vedeniu mesta a
ideologickej komisií OV-KSS vo Svidníku, bol jednoznačne odmietnutý. Svätá
Anna s Máriou – čo aj nosiči erbu, nezodpovedali ideologickým
požiadavkám vtedajšej doby (sadrový odliatok som si zachoval podnes).
Druhý erb v poradí, ktorý som navrhoval – zobrazujúci v strede opäť
Arpádovské brvná – v dolnej časti doplnený – v zmysle požiadaviek
doby – charakteristikou mesta poľnohospodársko-priemyselný: ozubené
polkoleso a obilné klasy.
Po odsúhlasení na ideologickom oddelení OV-KSS, bol v roku 1975 prijatý
mestom Stropkov a užívaný až do prijatia súčasného erbu v roku 1988 –
tretieho môjho návrhu.
Marek – klameš, ak uvádzaš pri návrhu súčasného erbu ako meno
autora – Ladislav Čisárik.
Klameš hneď niekoľkokrát! Vedome! Najprv preto, že zamlčuješ moje meno
ako pôvodcu návrhu (možno z ješitnosti, no mne sa zdá, že skôr zo
zaujatosti), klameš aj preto, že Ty by si mal poznať funkciu technického
redaktora (pravdou asi bude, že ak absentuje u pána Ďuricu akékoľvek
poznanie procesu tvorby erbu, tak u Teba absentuje vedomosť technickej
prípravy ideovej predlohy do tlače).
Tortúra tvorby súčasného erbu trvala viac ako jeden rok. Vyžiadala si tri
návštevy Ministerstva vnútra v Bratislave: prvé stretnutie v komisii
nieslo sa v rovine konzultatívnej. Vysvetlili sme si zmysel a postavenie erbu
(ktorý – na rozdiel od minulosti nemá už právny rozmer, ale uchováva si
reprezentatívny charakter). Pri druhom stretnutí predložil som dvanásť
variant návrhov. Po vzájomnom odôvodňovaní jednotlivých návrhov sme sa
zhodli na podobe, akú sme potom – po definitívnom spracovaní, pri
treťom – schvaľovacom konaní – vzájomne prijali. Definitívnu
podobu – pre uvedenie do života – schválilo až Mestské zastupiteľstvo
v Stropkove dňa 18. októbra 1988.
Symboliku erbu mesta Stropkov profesionálne a nanajvýš odborne uviedla
redakcia „Spektra“ (24. 8. 2009) podľa PhDr. Ladislava Vrteľa,
tajomníka heraldickej komisie MV SR (mimochodom, jedným zo 17-člennej
komisie, pred ktorú sme predkladali náš návrh, bol aj spomenutý expert).
Marek! Ak sa spoliehaš na minulosť, na to, že vtedajší vrchní funkcionári
MsNV už (žiaľ) nie sú medzi nami a že už nebude kto potvrdiť moje slová,
mýliš sa. Popud na napísanie tejto úvahy som dostal práve od tých, ktorí
v tomto období na mestskom národnom výbore pôsobili a sú súčasníkmi
dnešných dní.
„Ty sa necháš urážať?“ – znela výzva.
Moju osobnú návštevu za Tebou si zahodil spôsobom nevhodným diplomovaného
človeka.
V snahe, aby sa zodpovední tohto mesta opäť nedozvedeli o mojom stanovisku
z tlače (ako v prípade pána Ďuricu), predkladám toto rezumé na
vedomie:
MUDr. Petrovi Obrimčákovi – primátorovi mesta
Ing. Metodovi Burákovi – prednostovi MsÚ
P.S.: Odmena za návrh.
Vtedajší predseda MsNV – pán Horváth pozval si ma „na audienciu“
s jedinou otázkou: Akú odmenu si vypýtam za návrh?!
„Pán Horváth! Narodil som sa v tomto meste, tu žili moji predkovia – ak
sa opriem o už spomenutého historika Szirmaya – naše meno, a teda i rod,
tu žije už od spomínaného roku 1245. Je pre mňa cťou, že som mohol
svojimi schopnosťami prispieť k reprezentatíve môjho mesta. Prijmite tento
môj výtvarno-historický prejav ako dar rodnému mestu. Urazila by ma čo
i len jedna koruna, ktorú by som prijal od Vás. Hrdosť na toto mesto mi
káže konať tak, ako konám.“
(Nezlákala ma ani poznámka pána Horvátha: „Poznám mestá, ktoré za
podobnú prácu vyplatili šesťmiestne číslo. Vy sa vzdávate takejto
možnosti?“
„Možno, že to neboli zdraví lokalpatrioti“ – odpovedal som).
Daňo Soóš, Stropkov
(titulok k ohlasu: redakcia)
================================================

Poďakovanie

Chcem vyjadriť poďakovanie Ing. Mikulášovi Krajkovičovi, poslancovi NR
SR za promptnú pomoc pri riešení môjho problému.
Kamil Čarný, Stropkov
================================================

Ospravedlnenie p. starostke Lomného

Ospravedlňujem sa p. starostke Lomného, že som v regionálnom
týždenníku Spektrum č. 25 v článku s názvom: „O tom,
ako sa zavádza čitateľ týždenníka Spektrum“
uverejnil slová: A
„hrdá“ musela byť aj pani starostka Lomného, ktorá vynadala rozhodcom
v takom štýle, že by sa za to nezahanbil ani posledný ožran pohostinstva,
čím som ju urazil na cti.
A. Nemec

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter