Týždenník občanov okresu Stropkov a okolia - ESpektrum

Vaše ohlasy 24/2009

O tom, ako rozhodca vyhral v Stropkove-Sitníkoch kontumačne

Prišla som za rodičmi na víkend. K folklóru nedele patrí návšteva
deda a hneď potom futbal. Aspoň raz za čas uvidím hrať svojich dvoch bratov
a aspoň raz za čas s radosťou zaplatím zopár centov vstupné „na podporu
športu“ ako mi v nedeľu v Sitníkoch povedal pán s pokladničkou a
výrazom tváre, ktorým by ma dokázal presvedčiť asi o čomkoľvek.
Nech!
Stála som tam asi 10 minút a v tej chvíli ešte netušila, že sa
ďalších 10 minút pri zábradlí neohrejem. Ani mi nenapadlo, že by sa
nedohralo. A nedohralo sa…

V zápase ani Sitníku ani Lomnému o nič nešlo, jedno kto vyhrá a kto
prehrá. Preto sa starší brat rozhodol, že ani nenastúpi, potreboval byť
skôr doma, v Košiciach. Chýbal len do počtu. Za tú chvíľu, čo som sa
pozerala, bolo všetko super. Naozaj to vyzeralo veľmi pekne. Pár
zaujímavých príležitostí, hlavička jedna druhá tretia, skoro sme dali
gól hoci nás hralo o jedného menej. Waw! A potom sa to zvrtlo. Nejaký
sitnický hráč po našom hrozivom útoku zakričal spoluhráčom „hrajte,
lebo nám to tam ešte vpália!“ Polovážne, položartom. Sitničania sa
nemali prečo strachovať, vyhrávali 1: 0 a bolo ich tak ako sa patrí,
jedenásť. Lenže tento výkrik viac ako hráčov naštartoval dvojicu
rozhodcov. Hlavný sa poradil s čiarovým a v priebehu asi desiatich minút
sa celá športová pohoda zosypala.
Dva nezapískané ofsaidy = dva góly v našej bráne. Skúste sa ale opýtať
„sudiho“, prečo nepískal. Vyradí vás červenou kartou na 3 zápasy.
Chvíľu predtým nadelil po osobnej konzultácii súperovmu tímu jednu
žltú.
Tak mi len napadlo… Čo také malé povedal rozhodcovi Sitničan, keď dostal
žltú, a aké veľké asi museli byť slová Lomňanského hráča, keď ho
odmenili červenou? Tí čo počuli, vravia, že počuli dvakrát to isté. Tí
čo len videli, videli raz žltú a raz červenú. Nie je chyba v prijímači?
Vôbec sa nečudujem, že naši odišli z ihriska predčasne. Prehrali by asi
aj tak, lenže takto odišli aspoň s hrdosťou. Akurát mi bolo ľúto tých
hráčov a skalných fanúšikov, ktorí prišli zďaleka alebo ďaleko
cestovali po zápase. Keby tí nešťastníci vedeli dopredu, že si budú
rozhodcovia chcieť s niekým vyrovnávať účty, asi by radšej išli
s frajerkou na zmrzlinu.
A napadlo mi ešte niečo: aký malý sa musí každý deň cítiť rozhodca,
ktorého veľkým dokáže urobiť obyčajná rozhodcovská píšťalka.
Píšťalka, o ktorej aj malé dieťa povie, že je malá.
Potrebujú mladí chlapci mať na ihrisku chlapa v pruhovanom tričku na to,
aby si mohli s chuťou zahrať futbal? Potrebujú platiť za členstvo vo
futbalovej organizácii len preto, aby im na zápas poslala takého malého
„veľkého“ muža, s „vlajkovým pomocníkom“ ktorému by sa tiež
zišla mrkva? Načo, chlapci? Hrajte bez nich, nedajte si kaziť radosť zo
športu rozhodcami!
Ani tými, ktorým sa páči vyhrávať. V Sitníku vyhrala kontumačne nad
športom dvojica Preksta – Červeňák. 3:0 pre nich!
PS: Aké šťastie, že sa vôbec hralo! Pán delegát zápis o stretnutí
dopisoval až keď bolo jasné, že sa už nedohrá. To nie je podľa pravidiel,
páni. Kiežby som poznala niekoho, kto by vedel dať červenú vám!
„nadšená“ diváčka
===============================­======================
Chcel by som zareagovať na článok, v ktorom pán poslanec Humeník uvádza
akou tortúrou museli poslanci prejsť, keď predávali pozemky na námestí.
To, aby sme Vás začali ľutovať. Najviac ma zarazilo, keď povyšuje
netransparentný predaj na legálny spôsob. Áno je to legálne, ale potom by
aj predaj pozemkov za 100,- Sk/m2 príp. aj za 1,- Sk/m2 bolo legálne, lebo
to odhlasovali poslanci. Chcem sa pán poslanec opýtať, aký si gazda, keď
predávate pozemok za 1000,- Sk a vykupujete za 1100,- Sk? Vy máte mestský
majetok zveľaďovať a nie znižovať jeho hodnotu. Nabudúce, ak nebudeš
vedieť, ktorý predaj je výhodný, choďte si aj s celou mestskou radou
urobiť anketu hoci aj k deviatakom na ZŠ s otázkami:
1. predať pozemok vopred vybraným záujemcom za cenu 1000,- Sk aj keď
mesto vykupuje tie isté pozemky za 1100,- Sk?
2. Urobiť na pozemky verejnú dražbu a dať možnosť všetkým
Stopkovčanom, aby mali možnosť zabojovať a tým pádom navýšiť aj sumu
pozemkov?
3. Postaviť domy a predať ich na dražbe?
Myslím, že by vyhrala 2. príp. 3. možnosť. Vy ste zvolili tú
najnetransparentnejšiu možnosť a najlukratívnejšie pozemky v meste ste
predali hlboko pod cenu. Problém nebol v tom, že ste to nevedeli, ale vy ste
to v tichosti vybavili! Ruku na srdce pán poslanec, ak by si vlastnil tento
pozemok, taktiež by si ho predal za 1000,- Sk, ak by si vedel, že ho
môžeš predať hoci aj za 2000,- či 3000,- Sk/m2??? Je zaujímavé, že
na posledný pozemok bola vyhlásená súťaž, ktorá sa nakoniec
neuskutoční. Čo ste sa zľakli, že rozdiel ceny by bol dvojnásobný príp.
trojnásobný? Neviem prečo, ale tá naša mestská rada mi pripomína časy,
keď za vlády Vladimíra Mečiara bola tiež taká rada, ktorá rozhodovala
o privatizácii lukratívnych podnikov, vopred vybraným kamarátom a takisto
hlboko pod cenu a aj vtedy to bolo a je dodnes bohužiaľ legálne. Ja len
dúfam, že Vám to voliči v najbližších voľbách spočítajú.
Jozef Venglovič
===============================­========================

Poďakovanie policajtom OO PZ Stropkov

Minulý týždeň brutálnym spôsobom prepadol moju manželku vtedy ešte
neznámy páchateľ. Hneď po incidente sme zavolali stropkovských policajtov,
ktorí násilníka približne v priebehu troch hodín vypátrali a usvedčili.
Prostredníctvom Spektra by som sa im chcel poďakovať za pohotové jednanie,
skvelo odvedenú prácu a za ľudský a ohľaduplný prístup k mojej manželke
počas vyšetrovania tohto prípadu.
Manžel poškodenej

Facebook
Twitter
Email

Zdieľať

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
Print
Email

Najčítanejšie

Najčítanejšie správy

Koronavírus

Oznamy

Newsletter